Sapfo

Sapfo
Busta s nápisom Sapfo z Eresu. Rímska kópia gréckeho originálu asi z 5. stor. pred Kr.
Narodenie	asi 627 pred Kr. Mytiléna
Úmrtie	asi 568 pred Kr. Lesbos
Odkazy
Commons	Sapfo
Biografický portál

Sapfo (starogréc. Σαπφώ - Sapfó, v aiolskom dialekte Ψάπφω, * asi 627 pred Kr., Mytiléna – † asi 568 pred Kr., Lesbos) bola starogrécka lyrická poetka.

Život

Narodila sa v aristokratickej rodine na ostrove Lesbos. Desať rokov prežila so svojou rodinou v emigrácii na Sicílii a na svoj rodný ostrov sa vrátila až približne v roku 580 pred Kr.. Na ostrove si otvorila školu, ktorá sa zaoberala výchovou mladých dievčat z vyššej spoločnosti. Jej nový domov bol v tom období strediskom kultúry, a tak ich vzdelávala v speve, tanci, hudbe a poézii.

Tvorba

Ako námety na jej literárne diela slúžili udalosti z každodenného života (odchody alebo svadby jej žiačok či rodinné zážitky), ale tiež mýty, krásy prírody alebo spomienky. Svoje diela písala v aiolskom nárečí. Jej diela sú preniknuté priateľstvom, láskou a krásou, čo zosilňuje aj jazyk, v ktorom písala, nakoľko mal vyhovujúcu štylistickú a lexikálnu štruktúru. Napísala deväť kníh poézie, ktoré sa spomínajú v gréckych dokumentoch, a Gréci ich aj veľmi radi čítali, no vďaka tomu, že v neskoršom období jej dielo spálili byzantskí spisovatelia, sa zachovala len jediná kompletná óda („Modlitba k Afrodite“) a mnoho zlomkov z jej básní.

Odkaz

Hoci väčšina z jej poézie je dnes stratená, vo svojej dobe mala nesmiernu reputáciu, o čom svedčí i to, že ju sám Platón označil za desiatu múzu. Jej dielo bolo síce zničené, no neprestalo byť napodobňované (napr. v staroveku boli napodobňované jej svadobné piesne, epithalamiá). Bola neprekonateľná svojou hĺbkou citov, ktoré opisovala vo svojich básňach a stala sa múzou i pre rímskych básnikov, ako napr. Gaius Valerius Catullus alebo Quintus Horatius Flaccus. Obľúbeným námetom a múzou sa stala i pre umelcov v období romantizmu.

Ukážka zo Sapfinej tvorby: Vyznanie

Grécky originál

Prebásnenie do slovenčiny

φαίνεταί μοι κῆνος ἴσος θέοισιν ἔμμεν ὤνηρ, ὄστις ἐναντίος τοι ἰζάνει, καὶ πλασίον ἆδυ φωνεύ- σας ὑπακούει καὶ γελαίσας ἰμερόεν, τό μοι μάν καρδίαν ἐν στήθεσιν ἐπτόασεν· ὡς γὰρ εὔιδον βροχέως σε, φώνας οὐδὲν ἔτ᾿ εἴκει· ἀλλὰ καμ μὲν γλῶσσα ἔαγε, λέπτον δ᾿ αὔτικα χρῷ πῦρ ὐπαδεδρόμακεν, ὀππάτεσσι δ᾿ οὐδὲν ὄρημ᾿, ἐπιρρόμ- βεισι δ᾿ ἄκουαι. ἀ δέ μ᾿ ἵδρως κακχέεται, τρόμος δὲ πᾶσαν ἄγρει, χλωροτέρα δὲ ποίας ἔμμι, τεθνάκην δ᾿ ὀλίγω ᾿πιδεύης φαίνομαι (ἄλλα). ἀλλὰ πὰν τόλματον, [ἐπεὶ καὶ πένητα].

Nesmrteľný ako boh sa mi vidí ten muž, ktorý sedí ti zoči-voči, ktorý zblízka načúva, ako sladko zvučí tvoj hlások a tvoj nežne perlivý smiech. To všetko pridúša mi zmätené srdce v hrudi. Len čo zazriem úchytkom, ako horíš, nemo sa schúlim. Zdrevenie mi jazyk a drobný plameň odrazu ma pod kožou začne páliť, v očiach sa mi rozvalí čierna noc a v ušiach mi hučí. Chladný pot ma zalieva, mráz mi beží po tele, som zelenejšia než tráva –  a čo chýba, aby som vyzerala načisto mŕtva? Ale všetko musíme zniesť,...

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Sapfo
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sapfo