Sapfo
Sapfo | |
![]() Busta s nápisom Sapfo z Eresu. Rímska kópia gréckeho originálu asi z 5. stor. pred Kr. | |
Narodenie | asi 627 pred Kr. Mytiléna |
---|---|
Úmrtie | asi 568 pred Kr. Lesbos |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Sapfo (plné texty diel autora) |
Commons | ![]() |
Sapfo (starogréc. Σαπφώ - Sapfó, v aiolskom dialekte Ψάπφω, * asi 627 pred Kr., Mytiléna – † asi 568 pred Kr., Lesbos) bola starogrécka lyrická poetka.
Život[upraviť | upraviť kód]
Narodila sa v aristokratickej rodine na ostrove Lesbos. Desať rokov prežila so svojou rodinou v emigrácii na Sicílii a na svoj rodný ostrov sa vrátila až približne v roku 580 pred Kr.. Na ostrove si otvorila školu, ktorá sa zaoberala výchovou mladých dievčat z vyššej spoločnosti. Jej nový domov bol v tom období strediskom kultúry, a tak ich vzdelávala v speve, tanci, hudbe a poézii.
Tvorba[upraviť | upraviť kód]
Ako námety na jej literárne diela slúžili udalosti z každodenného života (odchody alebo svadby jej žiačok či rodinné zážitky), ale tiež mýty, krásy prírody alebo spomienky. Svoje diela písala v aiolskom nárečí. Jej diela sú preniknuté priateľstvom, láskou a krásou, čo zosilňuje aj jazyk, v ktorom písala, nakoľko mal vyhovujúcu štylistickú a lexikálnu štruktúru. Napísala deväť kníh poézie, ktoré sa spomínajú v gréckych dokumentoch, a Gréci ich aj veľmi radi čítali, no vďaka tomu, že v neskoršom období jej dielo spálili byzantskí spisovatelia, sa zachovala len jediná kompletná óda („Modlitba k Afrodite“) a mnoho zlomkov z jej básní.
Odkaz[upraviť | upraviť kód]
Hoci väčšina z jej poézie je dnes stratená, vo svojej dobe mala nesmiernu reputáciu, o čom svedčí i to, že ju sám Platón označil za desiatu múzu. Jej dielo bolo síce zničené, no neprestalo byť napodobňované (napr. v staroveku boli napodobňované jej svadobné piesne, epithalamiá). Bola neprekonateľná svojou hĺbkou citov, ktoré opisovala vo svojich básňach a stala sa múzou i pre rímskych básnikov, ako napr. Gaius Valerius Catullus alebo Quintus Horatius Flaccus. Obľúbeným námetom a múzou sa stala i pre umelcov v období romantizmu.
Ukážka zo Sapfinej tvorby: Vyznanie[upraviť | upraviť kód]
Grécky originál[1] |
Prebásnenie do slovenčiny[2] |
---|---|
φαίνεταί μοι κῆνος ἴσος θέοισιν |
Nesmrteľný ako boh sa mi vidí |
Referencie[upraviť | upraviť kód]
- ↑ Poetae lyrici graeci Bibliotheca Teubneriana 1867
- ↑ Sapfó: Piesne. Vojtech Mihálik, Slovenský spisovateľ 1984