Aioli

Sapfó

Aioli alebo Aiolovia (starogr. Αιολείς - Aiolis) bol jeden zo starogréckych kmeňov. Svoj pôvod odvodzovali od Aiola, syna Helléna, otca gréckeho národa.

Dejiny

Aioli začali na grécku pevninu zostupovať približne medzi rokmi 2000 až 1900 pred Kristom. Prešli cez Epirus, Macedóniu a usadili sa v severnej časti Tesálie. Tu splynuli s pôvodnými obyvateľmi - Pelasgami. Je možné, že Achájci boli jeden z kmeňov Aiolov, čo by potvrdzovali aj niektoré jazykové podobnosti. Medzi aiolskými kmeňmi v Tesálii boli aj Grékovia, podľa ktorých neskôr Rimania nazývali všetkých Grékov (Graeci). Aiolského pôvodu boli pravdepodobne aj obyvatelia Boiótie. Počas dórskej invázie sa časť Aiolov z Tesálie vysťahovala na ostrov Lesbos a Tenedos (dnes Bozkada v Turecku) a na priľahlé anatólske pobrežia krajov Lýdia a Troas. Toto anatólske historické územie sa podľa nich nazýva Aiolida (gr. Aiolis).

V neskoršom období boli Aiolovia známi svojou poéziou. Najznámejší umelci bola poetka Sapfó z Lesbu a Hesiodos z Kýmé.

Jazyk

Aiolovia hovorili aiolskou gréčtinou, jazykom najviac podobným gréckej arkádocyperčine, ktorou rozprávali potomkovia Achájcov. Oba jazyky teda pochádzali zo starej achájčiny mykénskeho obdobia (3000-1450 pred Kr.). Jazyk sa ďalej delil na viac dialektov (tesálsky, boiótsky, anatólsky). Jazyk Aiolov zanikol medzi 3.-1. stor. pred Kr., kedy grécke dialekty boli nahradené zjednocujúcim jazykom iónskeho, aténskeho dialektu-koiné. Lingvisti našli dnes pozostatok staroaiolského dialektu vo viacerých dedinách modernej východnej Tesálie, ktorým hovoria miestni dedinčania.

Zdroje

• Ιστορία του Ελληνικού έθνους, Τόμοι Α και Β, Εκδοτική Αθηνών Α.Ε.
• Grécky zázrak - Vojtech Zamarovský