Preskočiť na obsah

Rudolf Sloboda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rudolf Sloboda
slovenský prozaik, esejista, dramatik, scenárista a básnik
Pamätník Rudolfa Slobodu v Bratislave-Devínskej Novej Vsi
Pamätník Rudolfa Slobodu v Bratislave-Devínskej Novej Vsi
Osobné informácie
Narodenie16. apríl 1938
 Devínska Nová Ves, Česko-Slovensko
Úmrtie6. október 1995 (57 rokov)
 Devínska Nová Ves, Slovensko
Národnosťslovensko-chorvátska
Zamestnanieprozaik, esejista, dramatik, scenárista, básnik
Dielo
Žánreromán, poviedka, esej, divadelná hra, scenár, báseň
Odkazy
Spolupracuj na CommonsRudolf Sloboda
(multimediálne súbory na commons)

Rudolf Sloboda (* 16. apríl 1938, Devínska Nová Ves – † 6. október 1995, Bratislava)[1] bol slovenský prozaik, esejista, dramatik, scenárista, básnik a autor literatúry pre deti a mládež.[1]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Rudolf Sloboda pochádzal z rodiny chorvátskeho starousadlíka a úradníka. Detstvo prežil v Devínskej Novej Vsi počas prvej Slovenskej republiky a budovania komunizmu v nie práve dokonalej rodine (rodičia sa rozviedli a matka okrem Slobodovho otca Ruda prežila aj svojho druhého manžela a po ňom aj druha Vinca Besedu). Tento fakt je v jeho diele viackrát diskutovaný z najrôznejších pohľadov, napr. v románoch Krv a Jeseň.

Do školy chodil v Devínskej Novej Vsi a neskôr študoval filozofiu na Univerzite Komenského v Bratislave, ale po roku štúdium ukončil a odišiel pracovať do bane v Ostrave. Vrátil sa do Bratislavy, kde pracoval ako stavebný robotník, potom nasledovala v rokoch 1959 – 1962 vojenčina v južných Čechách, po nej opäť Ostrava, kde v rokoch 1962 – 1964 pracoval vo Vítkovických železiarňach, a nakoniec definitívny návrat do rodnej obce. Tu sa aj oženil a narodila sa mu dcéra Eva.

V rokoch 1965 – 1969 pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Smena, v rokoch 1972 – 1984 bol dramaturgom v Slovenskej filmovej tvorbe a v roku 1984 krátky čas pracoval vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Popri príležitostných zamestnaniach (napr. vo filme) sa živil predovšetkým ako spisovateľ na voľnej nohe. So svojou psychicky chorou manželkou žil v skromných pomeroch na ulici Slovinec v Devínskej Novej Vsi až do roku 1995, keď spáchal samovraždu obesením sa na bicyklovú reťaz.

Život Rudolfa Slobodu bol poznamenaný neustálym bojom so spoločnosťou aj so sebou samým. S ostatnými spisovateľmi či kolegami mal často búrlivé vzťahy. Známe boli jeho alkoholické excesy; z alkoholizmu sa opakovane liečil. Viackrát sa pokúsil o samovraždu. V posledných rokoch života bol však abstinentom.

Dom Rudolfa Slobodu na ulici Slovinec v Devínskej Novej Vsi; býval však v samostatnom chatovom objekte, ktorý nie je z ulice viditeľný

Tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]

Sloboda je jedným z najzaujímavejších a najvýznamnejších majstrov slovenského písaného slova druhej polovice 20. storočia. Publikovať začal v roku 1958 v časopisoch Mladá tvorba (tu mu vyšla prvá poviedka Do tohto domu sa vchádzalo širokou bránou) a Slovenské pohľady. Každé z jeho diel je vo svojej podstate postavené na jeho vlastných zážitkoch a životných skúsenostiach. Výraznou črtou jeho prozaickej tvorby je brilantný rozprávačský štýl, ktorý presne reprodukuje myšlienky a udalosti, ako aj neprehliadnuteľná pocitová a myšlienková úprimnosť. Vo viacerých dielach stavia základný motív na láske a jej príbuzných veciach – žiarlivosti, erotike, sexuálnych vzťahoch –, ale i osamelosti a hľadaní zmyslu života či viere v Boha.

Dôležitou súčasťou spisovateľovej osobnosti bolo písanie denníkov. Mnohé z nich autor zničil, časť (neúplnú) z nich vydal autorov zať, prekladateľ Oto Havrila vo vydavateľstve Tatran. Aj keď bol Sloboda predovšetkým prozaik, predovšetkým po páde komunistického režimu v roku 1989 sa prejavil ako talentovaný dramatik a jeho dve diela sa rýchlo stali stálicami v repertoári Divadla ASTORKA Korzo ’90. V roku 2001 vyšla jeho biografia od Zory Pruškovej pod názvom Rudolf Sloboda, v roku 2011 vyšla monografia o prozaickom diele Rudolfa Slobodu Medzi poviedkou a románom od Gabriely Mihalkovej. V roku 2020 vyšla monografia o jeho dramatickom diele Iný dramatik Rudolf Sloboda od Dagmar Inštitorisovej.

Na motívy Slobodových diel vzniklo niekoľko adaptovaných scenárov: v roku 1971 napísal Albert Marenčin nerealizovaný filmový scenár Orestea na motívy rovnomennej poviedky; v roku 2003 napísala Zita Furková filmový scenár Jesenná (zato) silná láska na motívy rovnomennej poviedky; v roku 2014 vytvoril Ondrej Šulaj divadelný scenár Gazdova krv, ktorý vychádza z románov Krv, Jeseň a iných.

Literárne diela Rudolfa Slobodu boli preložené do viacerých cudzích jazykov (angličtina, bulharčina, čeština, holandčina, chorvátčina, macedónčina, maďarčina, nemčina, poľština, rumunčina, ruština, slovinčina, srbčina, španielčina).

Bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Próza

[upraviť | upraviť zdroj]

Romány:

Knihy poviedok:

Knihy esejí:

Tvorba pre deti a mládež:

Antológie:

Poézia

[upraviť | upraviť zdroj]

Dráma

[upraviť | upraviť zdroj]

Divadelné hry:

Filmové scenáre:

Rozhlasové hry

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Armagedon na Grbe (Rozhlasová adaptácia divadelnej hry Janou Frolovou) (2006)
  • Macocha (Rozhlasová adaptácia divadelnej hry Tomášom Repčiakom) (2012)
  • Rozum (Dramatizácia rovnomenného románu Kalinkou Búr) (2019)

Film

[upraviť | upraviť zdroj]

Hrané:

Dokumentárne:

  • Diagnóza maliar (réžia: Peter Záchenský, Česko-Slovensko, 1980), postava: vlastná
  • Sen – jama vo mne (réžia: Ján Fajnor, Česko-Slovensko, 1987), postava: vlastná
  • Áno-ume-nie. Armagedon nielen na Grbe (réžia: Ján Fajnor, Slovensko, 1994), postava: vlastná, Rudi, Jozef, Vincent
  • Poštár nehy – portrét Juraja Nvotu (réžia: Jaroslav Rihák, Slovensko, 1995), postava: vlastná
  • Času je málo a voda stúpa (réžia: Dežo Ursiny / Ivan Brachtl, Slovensko, 1997), postava: vlastná
  • Rudo Sloboda očami sestry Evy (Jana Martanovičová, Branislav Vyhlídal, Devínskonovoveská televízia, 2018), postava: vlastná

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 Rudolf Sloboda [online]. Bratislava: Slovenské literárne centrum, 2019-03-11, [cit. 2025-10-08]. Dostupné online.
  2. ↑ KONÍK, Juraj; REHÁK, Oliver. Kiska vyznamenal Gombitovú, Kubišovú, Kronera, ľudí Novembra aj tých, čo museli zo Slovenska odísť. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-01-01. Dostupné online [cit. 2018-01-01]. ISSN 1339-844X.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • PRUŠKOVÁ, Zora. Rudolf Sloboda. Bratislava : Kalligram, 2001. 127 s. ISBN 80-7149-395-3.
  • NOSKOVÁ, Ingrid. Kontemplatívna osobnosť Rudolfa Slobodu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2003. 136 s. ISBN 80-8055-772-1.
  • MIHALKOVÁ, Gabriela. Medzi poviedkou a románom : interpretačné prieniky do prozaických textov Rudolfa Slobodu. 1. vyd. Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2011. 123 s. ISBN 978-80-555-0346-2.
  • INŠTITORISOVÁ, Dagmar. Iný dramatik Rudolf Sloboda. Báčsky Petrovec : Bratislava : Slovenské vydavateľské centrum : V//art, 2020. 110 s. ISBN 978-86-7103-549-1.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rudolf_Sloboda&oldid=8104892“