Martin Šulík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Martin Šulík
slovenský filmový režisér, scenárista a herec
Narodenie20. október 1962 (60 rokov)
Žilina
Alma materVŠMU
RodičiaAnton Šulík

Martin Šulík (* 20. október 1962, Žilina) je slovenský filmový režisér, scenárista a herec. Syn herca Antona Šulíka, brat divadelného režiséra Antona Šulíka ml. a režiséra a dokumentaristu Mareka Šulíka.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vyštudoval filmovú a televíznu réžiu na VŠMU v Bratislave (1981 – 1986).

Šulík sa od iných projektov svojej generácie odlišoval vysokou mierou stotožnenia s látkou a autentického obrazného myslenia, ktoré si postupne budoval už od študentských rokov[1]. Príkladom je ročníková práca Rozhovor (1983) v ktorej artikuloval problém vzťahu otca a syna, ktorý sa neskôr stal podstatnou súčasťou filmov Všetko čo mám rád a Záhrada[1].
V roku 1984 si zahral vo filme Vlada Balca Uhol pohľadu postavu študenta dokumentaristiky Ivana Stoklasa, ktorý sa prostredníctvom nakrúcaného filmového portrétu dostane do sporu so svojou priateľkou aj s pedagógmi na škole. V roku 1988 napísal scenár pre Balcov film Postoj spolu s Mariánom Zacharom.

V roku 1986 absolvoval štúdia stredometrážnym hraným filmom Staccato o problematike rodičovského porozumenia. Staccato je výrazným filmom Šulíkovej produkcie. Nezameriava sa na dialógy, ale na obraz, hudbu a situácie[2].

Ako režisér debutoval v roku 1991 filmom Neha. Scenár napísal s Ondrejom Šulajom, ktorý sa stal jeho dlhodobým spolupracovníkom. So scenáristom Ondrejom Šulajom, kameramanom Martinom Štrbou, hudobným skladateľom Vladimírom Godárom a výtvarníkom Františkom Liptákom spolupracoval aj na ďalších filmoch (Všetko, čo mám rád, Záhrada, Orbis Pictus a i.).

Film Všetko čo mám rád (1992) patrí k prvým filmom nakrúteným na Slovensku pomocou neštátneho kapitálu. A predstavuje dielo, ktorého autor prerušil veľké mlčanie generácií[1].

Film Záhrada získal päť Českých levov, Cenu slovenskej filmovej kritiky, niekoľko ocenení na MFF Karlove Vary, Cenu českých filmových kritikov aj slovenského Igrica. Uspel aj na festivale v Mannheime, Cottbuse, Bologni, Turíne, Saint Etienne a v Belforte. Vo filme Krajinka po prvý raz scenáristicky spolupracoval s Dušanom Dušekom. Krajinku zaslala Slovenská filmová a televízna akadémia do výberu na nominácie na Oscara. Nakrútil aj niekoľko úspešných dokumentov. Jedným z nich je Klíč k určovaní trpaslíků aneb Poslední cesta Lemuela Gullivera (2002) o živote českého režiséra Pavla Juráčka. Okrem toho spracoval materiál o nerealizovaných filmoch Juraja Jakubiska (2001).

Za film Cigán (2011) získal cenu Slnko v sieti pre najlepšieho režiséra a za dokumentárny cyklus 25 zo šesťdesiatych alebo Ćeskoslovenská nová vlna si odniesol Slnko v sieti pre najlepší dokumentárny film za rok 2011.
Pracuje ako vedúci katedry filmovej a televíznej réžie na VŠMU.

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c MACEK, PAŠTÉKOVÁ, Václav, Jelena. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin : Osveta, 1997. ISBN 80-217-0400-4. S. 497.
  2. ↑ MACEK, PAŠTÉKOVÁ, Václav, Jelena. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin : Osveta, 1997. ISBN 80-217-0400-4. S. 498.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Martin_Šulík&oldid=7583969“