Uhol pohľadu (film z roku 1984)
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Uhol pohľadu | |
|---|---|
| Originálny názov | Uhol pohľadu |
| Dĺžka | 75 minút |
| Štát | Česko-Slovensko |
| Pôvodný jazyk | slovenský |
| Rok | 1984 |
| Filmový štáb | |
| Réžia | Vladimír Balco |
| Scenár | Vladimír Balco, Ľuboš Jariabka |
| Námet | Ľuboš Jariabka |
| Hudba | Vladimír Godár |
| Kamera | Vincent Rosinec |
| Strih | Alfréd Benčič |
| Zvuk | Pavel Sásik |
| Ďalšie odkazy | |
| IMDb | |
| ČSFD | |
Dej[upraviť | upraviť zdroj]
Film rozpráva o mladom študentovi dokumentárnej réžie na VŠMU - Ivanovi Stoklasovi. Ten si ako absolventský film vybral portrét otca svojej priateľky Evy, ktorým je svetoznámy organový virtuóz – Peter Skurák. Avšak nie je len umelcom, majúcim koncertné šnúry po celom svete, ale aj profesorom na škole. Skurák sa dostáva do sporu so svojim veľmi talentovaným bývalým žiakom Halmayom. Tomu zabránil vo vydaní platne a taktiež vyradil jeho prihlášku na pozíciu asistenta. Pri všetkých týchto momentoch sa vyskytuje aj Ivan so svojou kamerou. Vďaka nej odhaľuje to, čo bolo pred ním dovtedy skryté - skutočný charakter Petra Skuráka, ktorý nie je taký nepoškvrnený ako sa mu navonok zdal. Avšak na všetko sa dá dívať rôznym „uhlom pohľadu“.
Charakteristika filmu[upraviť | upraviť zdroj]
Film Vladimíra Balca ponúka dve základné línie. Prvou je konflikt starého s novým prostredníctvom sporu Skuráka a Halmaya. Tou druhou je otázka akéhosi morálneho a etického princípu. Do akej miery má dokumentarista právo zasiahnuť do súkromia a intimity svojho „objektu záujmu“? Ivan kameru neodkladá, ani keď Peter Skurák po svojom vystúpení skolabuje. A zábery bez výčitiek použije do svojho dokumentu. Veď ako sám vo filme hovorí Skurákovej dcére na svoju obhajobu: „Nasnímal som len pravdivý sled udalostí, chceš povedať, že tam je niečo vymyslené?“ Avšak to, či tieto zábery do jeho dokumentu patria je naozaj „uhol pohľadu“. Nie je to len objektívne snímanie udalostí, ako to on prezentuje. Vladimír Balco sa vďaka postave študenta Ivana dostáva do prostredia, aké sme v slovenskej kinematografii ešte nestretli. Ukazuje divákom, čo sa skrýva za prácou filmárov, či pracovníkov v televíznom štúdiu. Aj napriek tomu, že Uhol pohľadu je hraným filmom, jednoznačne cítiť dokumentaristický vplyv. Ivanova všadeprítomná kamera umocnená jeho filmovou replikou: Som oko filmové, som oko mechanické. Som stroj. je jasným odkazom na známeho ruského dokumentaristu Vertova. Film je do vysokej miery autentický, nielen vďaka reálnym exteriérom, či nehercom, ale aj zásluhou kameramana Vincenta Rosinca a „triezvym a vecným spôsobom snímania jednotlivých scén“. Autentickosť však nie je jediný prívlastok, ktorý sa filmu Uhol pohľadu hodí. Vďaka profesijnej zhode hlavného hrdinu a režiséra by sa dalo hovoriť do istej miery aj o autobiografickosti.
Reakcie na film[upraviť | upraviť zdroj]
Novinár Ondrej Obuch vo svojej dobovej recenzii napísal: „Balco si veľmi dobre uvedomil jeden zo základných nedostatkov našej filmovej tvorby so súčasnou tematikou, jej snahu kategorizovať, schematizovať vzťahy, konflikty i hrdinov a svoju režijnú koncepciu vybudoval na kritike týchto postupov. Nesnaží sa o jednoznačné pomenovanie faktov, vlastností i charakterov jednotlivých postáv, pretože si uvedomuje nesmiernu zložitosť súčasnosti, medziľudských vzťahov i konfliktov, ktoré z nich vyplývajú...“ Jedným z rozporov, čo sa týka reakcií na film je použitie nehercov. Na jednej strane Eva Dzúriková v dobovej recenzii vystihovala Balcov výber: „Vlado Balco podstúpil riziko voľbou nehercov a má cit pre typ, najmä vizuálny charakter postavy.“ Naopak v Dejinách svetovej kinematografie sa celkom opodstatnene spomína presný opak: „Balco sa prejavil ako skúsený, rozhľadený, všestranný filmár, problematický bol cit pre herecký výber a komponovanie postáv. Všetko mohlo do seba celkom pekne zapadnúť, ale Juraj Martvoň nezvládol stvárnenie rôznych diametrálne odlišných postojov svojho hrdinu, jeho zložitý obdivno-nenávistný vzťah k talentovanému žiakovi.“ Martin Šmatlák filmu zase kritizoval „...slabšie vykreslenie sekundárnych postáv, ktoré však neraz hrajú rozhodujúcu úlohu pri motivácii konania a vnútorného vývinu hlavných aktérov príbehu...“ V podstate aj napriek týmto drobným výčitkám bol film Uhol pohľadu vo svojej dobe hodnotený kladne, čo dokazuje aj zmierlivý záver recenzie Martina Šmatláka „Mladí tvorcovia filmu Uhol pohľadu prejavili svoju odbornú i umeleckú zrelosť a potvrdili tak schopnosti aj oprávnenosť ambícií nastupujúcej generácie slovenských filmárov.“
Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]
- Cena Paľa Bielika za rok 1984 za kameru spolu s filmom Sojky v hlave (udelená v r. 1985) pre tvorcu Vincenta Rosinca
- Čestné uznanie na 23. Festival československého filmu - FČSF Praha 1985
- Čestné uznanie na 36. Filmový festival pracujúcich - FFP 1985 (leto)
Recenzie[upraviť | upraviť zdroj]
- Šmatlák M.: Nový uhol ohľadu. In: Pravda, 7.2.1985, s.5
- Obuch O.: Sila debutu. In: Smena, 24.1.1985, s.6
- Dzúriková E.: Uhol pohľadu. In: Film a divadlo, 21.3.1985, s.22
Knižné zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Šmatláková R., Šmatlák M. : Filmové profily. Bratislava: SFU, 2005.
- Macek V., Pašteková J. : Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997.