Prvá pražská dohoda
Dohoda mezi vládou československé republiky a předsednictvem Slovenské národní rady ze dne 2. června 1945 alebo „Prvá pražská dohoda“ bola prvou z troch pražských dohôd z rokov 1945 – 1946, uzavretých medzi československou vládou a Slovenskou národnou radou (ďalej SNR), ktoré definovali vzťah a distribúciu právomocí medzi centrálnymi – československými a periférnymi – slovenskými štátnymi orgánmi. Asymetrické usporiadanie štátnej správy kodifikované týmito dohodami a neskôr Ústavou 9. mája v roku 1948 sa stalo jedným zo stálych zdrojov napätia medzi Čechmi a Slovákmi v spoločnom štáte.
Okolnosti vzniku[upraviť | upraviť zdroj]
Od vzniku Československej republiky v roku 1918 bolo permanentným správnym problémom postavenie Slovenska. Čiastočne bolo riešené v roku 1938 Ústavným zákonom o autonómii Slovenskej krajiny. Po vzniku samostatného Slovenského štátu sa slovenská otázka vynorila opäť v čase príprav Slovenského národného povstania, kedy sa SNR už vo Vianočnej dohode z roku 1943 vyslovila za obnovu spoločného štátu s Čechmi: „Želáme si, aby národ slovenský a národ český ako najpríbuznejšie slovanské národy utvárali ďalšie svoje osudy v novej Č-SR, spoločnom to štáte Slovákov a Čechov, a na podklade princípu rovný s rovným“.[1]:125 V slovenskej časti štátu došlo počas Slovenského národného povstania k vzniku národných orgánov. § 1 nariadenia SNR zo dňa 1. septembra 1944 určovalo, že „Slovenská národná rada vykonáva celú zákonodarnú, vládnu a výkonnú moc na Slovensku“, čím vytvorila nové na londýnskej československej vláde nezávislé centrum moci a právny dualizmus.[2]:40 Košický vládny program vypracovaný v marci 1945 deklaroval rovnoprávne postavenie Slovákov[2]:22 a predpokladal rozdelenie kompetencií medzi orgány vlády ústrednej a slovenskej tak, že sa „legitímní zástupci českého a slovenského národa na tom dohodnou“.[2]:40 Ako prvý krok k dohode SNR prijala dňa 21. apríla 1945 nariadenie 30/1945 Zb. ktoré rušilo vyššie spomínané § 1 nariadenia 1/1944.[3]:189 Zároveň na straníckej úrovni vznikol v Košiciach jednotný Ústredný výbor Komunistickej strany Československa, ktorý zastrešoval samostatne vystupujúce KSČ a KSS.[3]:189 Každopádne dochádzalo v apríli a máji k rozporom medzi nariadeniami centrálnej československej vlády a SNR, napríklad v otázke zoštátnenia škôl a školského majetku na Slovensku, alebo pri odmietnutí SNR akceptovať dekrét prezidenta o národnej správe.[pozn. 1]
Prvá pražská dohoda[upraviť | upraviť zdroj]
Slovenskí komunisti jednotne požadovali federatívne riešenie a dokázali presadiť schválenie smerníc SNR požadujúce federatívne riešenie aj u vtedy menej radikálnej Demokratickej strany. [3]:191 Po príchode slovenskej delegácie do Prahy 30. mája ale KSČ zatlačila na slovenských komunistov, aby sa jednania neviedli v duchu smerníc SNR, ale sa sústredili na vyjasnenie kompetencií.[3]:192 Na druhej strane SNR odolala tlaku zo strany českých národných socialistov, lidovcov a pravicových sociálnych demokratov, ktorí opäť nastolili požiadavku krajinského zriadenia, a 2. júna bola podpísaná Dohoda mezi vládou československé republiky a předsednictvem Slovenské národní rady ze dne 2. června 1945, „Prvá pražská dohoda“[2]:49. Jej obsahom bolo určenie postavenia Slovenskej národnej rady a Zboru povereníkov. SNR bola podľa zmluvy nositeľkou štátnej moci na Slovensku, ktorá nebola výslovne daná ústredným orgánom. Ďalej SNR disponovala všetkou mocou vládnou, výkonnou a zákonodarnou. Výkonný orgán SNR, Zbor povereníkov, podriadený pôvodne len SNR, sa stal zodpovedným ústrednej vláde i SNR.
Zhodnotenie[upraviť | upraviť zdroj]
Už prvá pražská dohoda neriešila federatívne usporiadanie. České národné orgány nevznikli, partnerom SNR sa stala československá vláda. Plénum SNR schválilo dohodu 5. júna 1945. Gustáv Husák prehlásil toto usporiadanie za provizórne do doby vzniku celonárodného zákonodárneho zboru.[3]:192 Toto asymetrické usporiadanie štátnej správy bolo upravované druhou a treťou pražskou dohodou a následne kodifikované Ústavou 9. mája v roku 1948.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ PREČAN, Vilém. Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty. Bratislava : Vydavateľstvo politickej literatúry, 1966. 1220 s.
- ↑ a b c d GRONSKÝ, Ján. Komentované dokumenty k ústavním dejinám Československa. Zväzok II 1945 – 1960. Praha : Univerzita Karlova v Praze, Nakladatelství Karolinum, 2006. ISBN 80-246-1210-0.
- ↑ a b c d e f MACHÁČEK, Michal. Gustáv Husák. Praha : Vyšehrad, 2017. ISBN 978-80-7601-181-6.
Poznámka[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Proti bol menovite Gustáv Husák, zdôrazňujúc, „že je proti tomu, aby sa vracal majetok Čechom a Židom“[3]:190
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Prvá pražská dohoda
