Dočasná ústava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search

Dočasnou ústavou je nazývaný ústavný Zákon zo dňa 13. novembra 1918 o dočasnej ústave (zákon č. 37/1918) prijatý Národným výborom. Cieľom tohto zákona bolo čo najskôr po vyhlásení nezávislosti Česko-Slovenska vytvoriť základný zákon, ktorý by v hlavných rysoch upravil princípy fungovania najvyšších štátnych úradov.

Dočasná ústava definovala nasledovné:

  1. Národné zhromaždenie, zákonodarný zbor, ktorý sa skladal z členov Česko-slovenského národného výboru doplneného o ďalších poslancov na základe výsledkov volieb do Ríšskej rady z roku 1911 delegovaných jednotlivými stranami. Národné zhromaždenie bolo uznášaniaschopné, ak bola prítomná aspoň tretina poslancov. Dvojtretinová účasť a drojtretinový súhlas prítomných poslancov bol potrebný na zmenu ústavného zákona, na zmenu zákona o právach občanov, zákona o imunite poslancov a na vypovedanie vojny. Na zvolenie prezidenta a schválenie medzinárodných zmlúv bola potrebná prítomnosť nadpolovičnej väčšiny poslancov a súhlas dvoch tretín prítomných.
  2. Prezident republiky bol zvolený na obdobie, kým nebude k dispozícii riadna („konečná“) ústava. V prípade prítomnosti prezidenta v zahraničí, prípadne uvoľnenia jeho úradu, vykonávala jeho právomoci vláda. Prezident nemohol byť trestne stíhaný. Zastupoval štát navonok, bol najvyšším veliteľom vojska, prijímal vyslancov, vypovedal vojnu (na základe schválenia NZ) a uzatváral mier, menoval vyšších dôstojníkov, sudcov a úradníkov a mal právo zmierniť alebo odpustiť trest, príp. nariadiť, aby sa trestné stíhanie nekonalo. Prezident mohol vrátiť zákon na opätovné prerokovanie.
  3. Rozsudky sa vyhlasovali v mene republiky.
  4. Vláda s pevne určeným počtom sedemnástich členov bola nástrojom výkonnej moci. Bola volená NZ, ktorým mohla byť odvolaná, a to buď celá, alebo jednotliví ministri.

Ústava teda definovala tri základné orgány štátu: ústavodárny zbor (Národné zhromaždenie), hlavu štátu (prezident) a predstaviteľov výkonnej moci (vláda). Najsilnejšie postavenie mal parlament, najslabšie prezident, ktorý nemal právo vládu zvoliť, ani odvolať. Česko-Slovensko bolo teda parlamentnou republikou.

Ako najvyšší zákon štátu bola Dočasná ústava nahradená Ústavnou listinou Československej republiky v roku 1920

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]