Užhorodské memorandum

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Užhorodské memorandum je označením dokumentu ako výsledku porady Centrálnej ruskej národnej rady (CRNR) 8. mája 1919, ktorú tento spoločný orgán rusínskych národných rád (užhorodskej, prešovskej a chustskej) aj zástupcov emigrácie vyjadril svoju vôľu stať sa autonómnou súčasťou Česko-slovenskej republiky.[1][2] Dokument potvrdzoval výsledky plebiscitu politicky aktívnych Rusínov v USA z decembra 1918 a zahŕňal štrnásť bodov, ktoré formuloval podľa amerického vzoru Grigorij Žatkovič.[3]

Pre rusínsku politickú reprezentáciu bolo pripojenie k Česko-Slovensku v tom čase prakticky poslednou alternatívou, lebo z Ruska plynula obava kvôli boľševizmu, Západoukrajinská ľudová republika a ani Ukrajinská ľudová republika už v tom čase neexistovali a konečne maďarsky orientovaní Rusíni stratili po komunistickom prevrate oporu v Budapešti. CRNR vznikla 8. mája 1918 a do 16. mája 1918 prerokovala budúce vzťahy Rusi s Česko-Slovenskom.[4] Rada zároveň navrhla Grigorija Žatkoviča ako budúceho ministra rusínskeho štátu v Česko-Slovensku.[4] CRNR vyslala 23. mája 1919 do Prahy viac ako stočlennú deputáciu, ktorú prijal minister vnútra Antonín Švehla aj prezident republiky Tomáš Garrigue Masaryk.[5]

Význam Užhorodského memoranda spočíval predovšetkým - vedľa decembrového plebiscitu Rusínov v USA - vo vyjadrení skutočnej vôle rusínskej reprezentácie vstúpiť ako autonómny prvok do zväzku s Česko-Slovenskom. Memorandum bolo tiež zaslané ako prejav "želania ľudu Podkarpatska" na mierovú konferenciu do Paríža.[3] Sľúbenú autonómiu však Podkarpatská Rus získala až s účinnosťou od polovice decembra 1938 v súvislosti s ústavným zákonom č. 328/1938 Sb. z. a n.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. POP, Ivan. Dějiny Podkarpatské Rusi v datech. Praha : Libri, 2008. 534 s. ISBN 80-7277-237-6. S. 296.
  2. LAUTRBACHOVÁ, Jana. Vznik Československé republiky a státní správa (1918 – 1920). Brno : Právnická fakulta MU v Brně, 2007/2008. 46 s. Bakalárska práca. Dostupné online. S. 9.
  3. a b ČAPKA, František. XI. Léta první i druhé republiky a protektorátu - pokračování: 1919. Dějiny zemí Koruny české v datech, 1999, čís. 85. Dostupné online [cit. 2009-10-03].
  4. a b Pop (2008). s. 297.
  5. Pop (2008). s. 297-298.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]