Zmluva o ochrannom vzťahu medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Zmluva o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom (vo vtedajšej slovenčine Smluva o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom[1] alebo v nemčine Deutsch-Slowakischen Schutzvertrag alebo len Schutzvertrag) bola prvá medzinárodná zmluva podpísaná vojnovým Slovenským štátom. Zmluva bola vyjadrením závislosti vojnovej Slovenskej republiky od Nemeckej ríše. Nacistické Nemecko sa v nej zaviazalo chrániť integritu slovenského územia výmenou za jeho podriadenosť. Za nemeckú stranu ju podpísal Joachim von Ribbentrop, za slovenskú stranu Jozef Tiso, Vojtech Tuka a minister zahraničných vecí Ferdinand Ďurčanský.

Zmluva bola výsledkom rokovaní Adolfa Hitlera a Jozefa Tisa vo Viedni, ktoré sa uskutočnili 18. marca 1939. Tuka a Ďurčanský ju podpísali ako prví 18. marca, Tiso ju podpísal 19. marca a von Ribbentrop v Berlíne 23. marca 1939, kedy zmluva oficiálne nadobudla platnosť.[2] Platnosť zmluvy bola určená na 25 rokov.

Pôvodne mala zmluva obsahovať aj samostatné články o tzv. ochrannom pásme (Schutzzone) a o tzv. obrannom priemysle (Wehrwirtschaft). Tiet však boli podpísané neskôr ako samostatné zmluvy (Zmluva Schutzzonevertrag mit der Slowakei alebo Deutsch-Slowakisches Schutzzonenstatut bola podpísaná v auguste 1939[3] a Wehrwirtschaftsvertrag 30. januára 1940.[4])

Zmluva zaručovala Nemecku právo budovať na slovenskom území v blízkosti hraníc s protektorátom Čechy a Morava po Malé Karpaty, v Bielych Karpatoch a Javorníkoch, v tzv. ochrannej zóne (Schutzzone), vojenské objekty a umožňovala vstup nemeckých vojsk na toto územie. Týmto bol dodatočne legalizovaný vstup nemeckých vojsk na slovenské územie, ktorý sa uskutočnil pri obsadzovaní Čiech a Moravy.[3] (Nemecké jednotky vtedy napríklad skonfiškovali v tejto oblasti všetok československý vojenský materiál, ktorý objavili.) Definovaná bola aj podriadená funkcia organizácie Slovenskej armády a vedenia zahraničnej politiky v súlade so záujmami Nemecka, čo výrazne podrývalo štátnu suverenitu Slovenska.[5] Nemci tak prebrali priamu kontrolu nad zbrojovkami na Považí.

Okrem podriadenosti „v zhode s nemeckou brannou mocou“ zmluva podriaďovala aj hospodárske záujmy Slovenska nemeckým, vrátane poľnohospodárstva, priemyslu a výstavby dopravnej siete. Hoci základná zmluva bola verejná, zároveň bol podpísaný aj tajný dodatok - tzv. Dôverný protokol o hospodárskej a finančnej spolupráci, ktorý deklaroval ekonomickú viazanosť na Nemecko, ktoré získalo aj prednostné práva na využívanie nerastných surovín na slovenskom území.[5]

Zmluva o ochrannom pomere bola východiskom pre ďalšie dokumenty, medzi iným aj Zmluvy o ochrannom pásme, ktorá umožnila Nemecku využiť slovenské územia ako jeden z nástupných priestorov k septembrovému útoku na Poľsko. Táto zmluva bola podpísaná 12. augusta 1939.[3]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. NIŽŇANSKÝ, Eduard a kol. Slovensko-nemecké vzťahy 1938 – 1941 v dokumentoch I. Od Mníchova k vojne proti ZSSR. Prešov : Universum, 2009. Dokumenty č. 96 a 97, s. 304 – 309. Zdroj: Komentované pramene k dejinám Slovenska 1939 - 1945, str. 81
  2. Ďurica, M., Dejiny Slovenska a Slovákov. Lúč, Bratislava, 2003, s. 395
  3. a b c Mičev, S. a kol., Slovenské národné povstanie 1944. Múzeum SNP, Banská Bystrica, 2009, s. 11-22
  4. BAKA, Igor. Die deutsch-slowakischen Beziehungen und der Krieg gegen die UDSSR (1941 – 1945) [online]. VOJENSKÁ HISTÓRIA, č 2/2018, [cit. 2019-09-03]. S. 42. Dostupné online. (po nemecky)
  5. a b Valent, P. Zahraničnopolitické postavenie Slovenského štátu [online]. Historická revue, [cit. 2013-12-29]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]