Zmluva o ochrannom vzťahu medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Zmluva o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom alebo Schutzvertrag bola prvá medzinárodná zmluva podpísaná vojnovým Slovenským štátom. Zmluva bola vyjadrením závislosti vojnovej Slovenskej republiky od Nemeckej ríše. Nacistické Nemecko sa v nej zaviazalo chrániť integritu slovenského územia výmenou za jeho podriadenosť. Za nemeckú stranu ju podpísal Joachim von Ribbentrop, za slovenskú stranu Jozef Tiso, Vojtech Tuka a minister zahraničných vecí Ferdinand Ďurčanský.

Zmluva bola výsledkom rokovaní Adolfa Hitlera a Jozefa Tisa vo Viedni, ktoré sa uskutočnili 18. marca 1939. Tuka a Ďurčanský ju podpísali ako prví 18. marca, Tiso ju podpísal 19. marca a von Ribbentrop v Berlíne 23. marca 1939, kedy zmluva oficiálne nadobudla platnosť.[1] Platnosť zmluvy bola určená na 25 rokov.

Zaručovala Nemecku právo budovať na slovenskom území v blízkosti hraníc s protektorátom Čechy a Morava po Malé Karpaty, v Bielych Karpatoch a Javorníkoch, v tzv. ochrannej zóne (Schutzzone), vojenské objekty a umožňovala vstup nemeckých vojsk na toto územie. Týmto bol dodatočne legalizovaný vstup nemeckých vojsk na slovenské územie, ktorý sa uskutočnil pri obsadzovaní Čiech a Moravy.[2] (Nemecké jednotky vtedy napríklad skonfiškovali v tejto oblasti všetok československý vojenský materiál, ktorý objavili.) Definovaná bola aj podriadená funkcia organizácie Slovenskej armády a vedenia zahraničnej politiky v súlade so záujmami Nemecka, čo výrazne podrývalo štátnu suverenitu Slovenska.[3] Nemci tak prebrali priamu kontrolu nad zbrojovkami na Považí.

Okrem podriadenosti „v zhode s nemeckou brannou mocou“ zmluva podriaďovala aj hospodárske záujmy Slovenska nemeckým, vrátane poľnohospodárstva, priemyslu a výstavby dopravnej siete. Hoci základná zmluva bola verejná, zároveň bol podpísaný aj tajný dodatok - tzv. Dôverný protokol o hospodárskej a finančnej spolupráci, ktorý deklaroval ekonomickú viazanosť na Nemecko, ktoré získalo aj prednostné práva na využívanie nerastných surovín na slovenskom území.[3]

Zmluva o ochrannom pomere bola východiskom pre ďalšie dokumenty, medzi iným aj Zmluvy o ochrannom pásme, ktorá umožnila Nemecku využiť slovenské územia ako jeden z nástupných priestorov k septembrovému útoku na Poľsko. Táto zmluva bola podpísaná 12. augusta 1939.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ďurica, M., Dejiny Slovenska a Slovákov. Lúč, Bratislava, 2003, s. 395
  2. a b Mičev, S. a kol., Slovenské národné povstanie 1944. Múzeum SNP, Banská Bystrica, 2009, s. 11-22
  3. a b Valent, P. Zahraničnopolitické postavenie Slovenského štátu [online]. Historická revue, [cit. 2013-12-29]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]