Pichliač močiarny
| Pichliač močiarny | |
 Pichliač močiarny – vrchol stonky s nakopenými úbormi. | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Cirsium palustre Scop.[1][2], 1771[1][2] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Pichliač močiarny[3] (lat. Cirsium palustre)[2] je vysoká dvojročná bylina z čeľade astrovité (Asteraceae). Jeho prirodzený areál sa rozprestiera od Európy po západnú Sibír.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Pichliač močiarny je ostnitá dvojročná bylina s výhonkatým podzemkom, vysoká 50 až 200 cm. Byľ je priama, tuhá, jednoduchá alebo chudobne rozkonárená, až po vrchol ostnato krídlatá.[4][5]
Listy sú dlho zbiehavé, v obryse kopijovité. Dolné sú perovito zárezové, horné perovito laločnaté, laloky sú podlhovasté s tuhými, až do 10 mm dlhými ostňami. Čepele sú na líci tmavozelené, na rube bielo plstnaté.[4][5]
Purpurové kvety sú usporiadané v súkvetí, ktorým je rúrkokvetý úbor. Jednotlivé kvety v úbore sú obojpohlavné, rúrkovité, päťpočetné, s rôzne dlhými korunnými cípmi. Tyčiniek býva zvyčajne päť, s peľnicami zrastenými do rúrky okolo čnelky. Kalich je voľný, trváci, premenený na chocholec s perovitými štetinkami, dlhý 8 až 12 mm mm, slúžiaci na rozširovanie semien vetrom. Semenník je spodný a plodom je nažka veľká 3 až 4 mm. Vajcovitý zákrov s priemerom do 10 mm je zložený z listeňov, s mäkkými, do 2 mm odstávajúcimi ostníkmi. Vonkajšie a prostredné sú vajcovito kopijovité a tupé. Malé úbory sú sediace alebo krátko stopkaté, usporiadané vo vrcholíkoch po dva až osem.[4][5]
Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]
Areál rozšírenia pichliača močiarneho sa rozprestiera od Európy po západnú Sibír. Zavlečený je v Kanade a Spojených Štátoch.[2] Na Slovensku je na celom území hojný.[4]
Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]
Pichliač močiarny obsadzuje vhodné stanovištia od nížin až do horského stupňa. Hodne rastie pri močiaroch, na vlhkých lúkach, slatinách a na rašeliniskách. Vyhovujú mu vlhké až mokré, výživné, humózne i rašelinové, hlinitopiesočnaté pôdy. Kvitne od augusta do septembra (októbra).[4][5]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Úbory v rôznych štádiách kvitnutia. -
Rúrkokvetý úbor so zákrovom. -
Rez úborm. -
Jednotlivý kvet. -
Nažka v detaile.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Fl. Carniol., ed. 2, 2: 128 (1771)
- ↑ a b c d e Cirsium palustre (L.) Scop. [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-03-15]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. prvé. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 257.
- ↑ a b c d e Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1. S. 1116-1117.
- ↑ a b c d Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. – Príroda, 2021. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 318-319.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pichliač močiarny
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Pichliač močiarny
