Lopúch plstnatý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lopúch plstnatý

Lopúch plstnatý – úbory v rôznych štádiách vývoja.
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Arctium tomentosum
Mill.[1][2], 1768[1][2]
Synonymá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Lopúch plstnatý[3] (lat. Arctium tomentosum)[2] je dvojročná bylina z čeľade astrovité (Asteraceae). Jeho prirodzený areál zahŕňa mierne oblasti Eurázie.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Lopúch plstnatý je dvojročná bylina, vysoká 50 až 150 cm. Byle sú priame, rozkonárené a vlnato plstnaté.[4][5]

Prízemné listy sú široko až srdcovito okrúhle, veľké až 50 cm. Listové stopky sú plné a plstnaté. Čepele sú celistvookrajové až plytko zubaté, na líci páperisté až lysé, na rube husto bielo plstnaté.[4][5]

Kvety sú usporiadané v súkvetí, ktorým je úbor, zdanlivo tvoriaci jeden mnohopočetný kvet. Jednotlivé kvety v úbore sú obojpohlavné, rúrkovité, pravidelné, päťpočetné, so zrastenými korunnými lupienkami. Vytvárajú rúrkokvetý úbor, najčastejšie s červenými až červenofialovými kvetmi. Stopky úborov sú dlhé 3 až 10 cm. Peľnice tyčiniek sú zrastené do rúrky okolo čnelky. Kalich je voľný, trváci, redukovaný do chlpatého chocholca, dlhého 1 až 3 mm, ktorý tvorí lietacie zariadenie slúžiace na rozširovanie semien vetrom. Zákrov je vytvorený z listeňov, ktoré sú na rozdiel od iných našich lopúchov pavučinaté. Zákrovné listene sú ukončené háčikovitým vrcholom.[4][5][6]

Guľovité úbory s priemerom 20 až 30 mm sú zoskupené do bohatých vrcholíkov. Plodom je bledohnedá, priečne vráskavá nažka, veľká 5 až 6 mm.[4][5]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Areál rozšírenia lopúcha plstnatého zahŕňa mierne oblasti Eurázie. Zavlečený je v Kanade, Spojených Štátoch, vo Veľkej Británii a v Rusku od Kurilských ostrovov cez Sachalin po Prímorie.[2]

Na Slovensku sa vyskytuje na celom území hojne.[4]

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Lopúch plstnatý obsadzuje vhodné stanovištia od nížin do podhorského stupňa. Rastie často na ruderálnych stanovištiach a na okrajoch lesov a ciest. Obľubuje vlhké, výživné, humózne, zásadité, hlinitopiesočnaté pôdy. Kvitne od júla do septembra.[4][5] Rozširuje sa hlavne zoochórne – prichytávaním na srsť zvierat, pričom rozširovacou jednotkou je celý úbor.[7]

Význam a využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Z usušených koreňov lopúcha plstnatého sa získava lopúchový olej (Bardanae oleum), čo je výťažok koreňa v rastlinnom oleji.[8]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Gard. Dict., ed. 8.: n.° 3 (1768)
  2. a b c d e Arctium tomentosum Mill. [online]. POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-03-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Karol Marhold, František Hindák. Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Bratislava : Veda, 1998. ISBN 80-224-0526-4. S. 368.
  4. a b c d e f Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1. S. 1103-1105.
  5. a b c d e Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 314-315.
  6. Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. prvé. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 256-257.
  7. Tibor Baranec at al.. BOTANIKA. 3. nezmenené. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, Vydavateľstvo SPU, 2021. ISBN 978-80-552-2380-3. S. 140.
  8. Miroslav Habán, Pavol Otepka, Štefánia Vavreková, Marta Habánová, Renáta Kobidová. Liečivé rastliny. 1. prepracované. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2013. ISBN 978-80-552-1121-3. S. 14-15.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]