Pichliač bezbyľový
| Pichliač bezbyľový | |
.JPG) Pichliač bezbyľový – dospelý jedinec. | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Cirsium acaulon Scop.[1][2], 1769[1][2] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Pichliač bezbyľový[3] (lat. Cirsium acaulon)[2] je trváca bylina z čeľade astrovité (Asteraceae). Prirodzený areál jeho rozšírenia zahŕňa mierne oblasti Európy.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Pichliač bezbyľový je trváca bylina bez byle alebo len s veľmi krátkou byľou, ktorá zvyčajne nesie iba jeden kvetný úbor.[4]
Krátkostopkaté listy sú v bohatej prízemnej ružici, v obryse sú podlhovasto kopijovité a perovito strihané. Čepele sú na líci holé, na rube krátko chlpaté.[4]
Purpurové kvety sú usporiadané v súkvetí, ktorým je rúrkokvetý úbor. Jednotlivé kvety v úbore sú obojpohlavné, rúrkovité, pravidelné, päťpočetné. Tyčiniek býva zvyčajne päť, s peľnicami zrastenými do rúrky okolo čnelky. Kalich je voľný, trváci, premenený na chocholec s perovitými štetinkami, slúžiaci na rozširovanie semien vetrom. Semenník je spodný a plodom je nažka. Zákrov pozostáva z listeňov, ktoré sú pritlačené, tupé, holé, fialové, niekedy krátko ostníkaté. Úbory s priemerom do 5 cm sú v strede ružice sediace alebo na konci konárikov jednotlivé.[4]
Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]
Areál rozšírenia pichliača bezbyľového zahŕňa Európu od Španielska cez Francúzsko, Nemecko až po Švédsko a Nórsko. Východná hranica areálu prechádza od Rumunska cez Slovensko, Poľsko a pobaltské štáty.[2]
Na Slovensku sa vyskytuje roztrúsene od Bielych Karpát po Veľkú Fatru.[4]
Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]
Pichliač bezbyľový rastie na lúkach, pasienkoch, medziach, okrajoch lesov a na lesných čistinkách. Obľubuje výhrevné, vysychavé, často vápenaté, humózne, kamenité i hlinité pôdy. Kvitne od júla do septembra.[4]
Poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]
V rámci druhu sú akceptované tieto poddruhy:[2]
- pichliač bezbyľový pravý (Cirsium acaulon subsp. acaulon) – Európa.[5]
- Cirsium acaulon subsp. gregarium – Španielsko.[6]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Pichliač bezbyľový ako medonosná rastlina.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Annus Hist.-Nat. 2: 62 (1769)
- ↑ a b c d e f Cirsium acaulon (L.) Scop. [online]. Kew: POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-03-12]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Karol Marhold, František Hindák. Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Bratislava : Veda, 1998. ISBN 80-224-0526-4. S. 420.
- ↑ a b c d e Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1. S. 1113-115.
- ↑ Cirsium acaulon subsp. acaulon [online]. Kew: POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-03-12]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Cirsium acaulon subsp. gregarium (Boiss. ex DC.) Talavera [online]. Kew: POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-03-12]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pichliač bezbyľový
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Pichliač bezbyľový
