Ježibaba (rod)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ježibaba

Ježibaba guľatohlavá – stonky s guľatými rúrkokvetými úbormi.
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Echinops
L.[1][2], 1753[1][2]
Synonymá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ježibaba[3] (lat. Echinops)[2] je rod trvácich bylín z čeľade astrovité (Asteraceae). Prirodzený areál tohto rodu zahŕňa mierne oblasti Eurázie a severnej Afriky.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Druhy rodu ježibaba sú trváce byliny vysoké do 150 cm. Byle sú priame, jednoduché až rozkonárené, bielo plstnaté i žliazkaté.[4]

Listy sú v obryse podlhovasto elipsovité až vajcovité, dolné dlhostopkaté, ostatné sediace a objímavé, jeden až dvakrát perovito zárezové až strihané. Na líci sú štetinaté alebo žliazkato chlpaté, na rube plstnaté a na okraji s ostňami.[4]

Belasé, sivé alebo biele kvety sú usporiadané v guľatom rúrkokvetom úbore. Jednotlivé kvety v úbore sú obojpohlavné, rúrkovité, pravidelné a päťpočetné. Tyčiniek býva päť, s peľnicami zrastenými do rúrky (súpeľnicový kvet) okolo čnelky. Kalich je trváci, premenený na chocholec s voľnými alebo zrastenými štetinkami, slúži na rozširovanie semien vetrom. Semenník je spodný, plodmi sú valcovité a husto chlpaté nažky. Troj až päťradový zákrov pozostáva z voľných alebo na báze zrastených listeňov. Úbory v tvare guľatých hlávok sú jednotlivé, s priemerom do 60 (65) mm.[4][5][6][7]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Areál rozšírenia rodu ježibaba zahŕňa mierne oblasti Eurázie a severnej Afriky. Zavlečený je vo Švédsku, Kanade, Spojených Štátoch a v Austrálii.[2]

Na Slovensku sa v teplejších oblastiach vyskytuje od Devínskej Kobyly po Východoslovenskú nížinu, v pohorí Burda, v Slovenskom krase a Slovenskom raji.[4][8]

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku zástupcovia rodu ježibaba rastú v teplejších oblastiach na výslnných kamenistých stráňach, krasových stepiach, na pasienkoch, v lomoch a na rumoviskách. Obľubuje vysychavé, výživné, kamenisté i hlinité pôdy. Kvitnú od júna do septembra.[4][5] Poddruh ježibaba belasá rusínska je u nás považovaná za kriticky ohrozený taxón.[9]

Význam a využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Niektoré druhy z rodu ježibaba sa pestujú ako medonosné rastliny a okrasné trvalky.[5]

Druhy[upraviť | upraviť zdroj]

Druhy rastúce na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

V prirodzenom prostredí z rodu ježibaba na Slovensku rastú tieto druhy a poddruhy:[3][4]

Ostatné druhy[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa súčasného stavu poznania patrí do rodu ježibaba okolo 219 akceptovaných druhov :[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Sp. Pl.: 814 (1753)
  2. a b c d e Echinops L. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-03-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. a b Karol Marhold, František Hindák. Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Bratislava : Veda, 1998. ISBN 80-224-0526-4. S. 450.
  4. a b c d e f Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1. S. 1101-1103.
  5. a b c Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 316-317.
  6. Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. prvé. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 256-257.
  7. Pavol Mártonfi. Systematika cievnatých rastlín. 4. vyd. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2013. ISBN 978-80-8152-055-6. S. 186-187.
  8. Anna Leskovjanská. Flóra Národného parku Slovenský raj. Spišská Nová Ves : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014. ISBN 978-80-89310-82-1. S. 34.
  9. Feráková, Maglocký, Marhold. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Centrum ochrany prírody a krajiny Banská Bystrica, 2001. S. 57.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]