Ladislav Nádaši-Jégé

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ladislav Nádaši-Jégé
slovenský spisovateľ
Ladislav Nádaši-Jégé
Narodenie12. február 1866
Dolný Kubín, Rakúske cisárstvo
Úmrtie2. jún 1940 (74 rokov)
Dolný Kubín, Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ladislav Nádaši-Jégé

Ladislav Nádaši-Jégé (vl. menom MUDr. Ladislav Ľudovít Jozef Nádaši, pseudonymy Dr. Ján Grob, Jégé a i.;* 12. február 1866, Dolný Kubín – † 2. júl 1940, tamtiež) bol popredný slovenský prozaik.

Život[upraviť | upraviť kód]

Narodil sa v rodine advokáta Antona Nádašiho a jeho manželky Emílie rodenej Ujhélyiovej. Vzdelanie získaval v Kežmarku, Ružomberku, Gyöngyösi a v Levoči, neskôr pokračoval v štúdiu na lekárskej fakulte v Prahe. Takmer celý svoj život prežil ako lekár v Dolnom Kubíne. Bol tiež aktívnym spolupracovníkom a hlavným redaktorom novín Naša Orava, neskôr zodpovedným redaktorom Oravy. V 30. rokoch sa jeho zdravie prudko zhoršilo, najmä po odchode jeho dcéry do protektorátu. Nikdy sa z toho nespamätal a krátko na to zomrel na srdcovú porážku.

Tvorba a myslenie[upraviť | upraviť kód]

Jeho prvé literárne diela vznikli v čase jeho lekárskych štúdií. V tom období sa tiež stal aktívnym členom spolku Detvan, ktorý podporoval jeho literárne aktivity. Svoje diela uverejňoval spočiatku časopisecky (Národnie noviny, Slovenské pohľady, Slovenský denník, Národný denník a i.). Písal humoresky, črty, besednice, novely, a až neskôr sa venoval písaniu románov. Najlepšie romány napísal v 20-tych rokoch 20. storočia. V tom čase sa venoval najmä próze s historickou tematikou. Vplyv na jeho tvorbu mali ruskí realistickí autori, no tiež francúzsky naturalista Émile Zola. Jeho štúdium histórie ho presviedčalo, že človek sa v podstate nemení, no spoločenský vývin neustále napreduje. Ako lekár pozeral na človeka skepticky, ale aj napriek tomu je v jeho diele predsa len človek-jednotlivec nositeľom progresívnych hodnôt pokroku a vynikajúci nad všeobecnú úroveň prostredia humanizmom, vzdelaním alebo štátnickými schopnosťami.

Dielo[upraviť | upraviť kód]

Reliéf L. N. Jégého v Parku dejateľov v Dolnom Kubíne.
  • 1897 – Pomsta, poviedka (vyšlo v Národných novinách)
  • 1889 – Výhody spoločenského života, novela
  • 1922 – Wieniawského legenda
  • 1923 – Adam Šangala, román
  • 1925 – Krpčeky sv. Floriána, dráma
  • 1925 – Mia, dráma
  • 1925 – Kuruci, novela
  • 1926 – Magister rytier Donč, novela inšpirovaná životom magistra Donča
  • 1926 – Horymír, novela
  • 1928 – Svätopluk, román
  • 1930 – Cesta životom, autobiografické dielo
  • 1931 – Itália, zbierka noviel
  • 1931 – Kozinský mlyn
  • 1932 – Alina Orságová, román
  • 1934 – Medzi nimi, zbierka noviel
  • 1937 – S duchom času, román

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]