Horné Semerovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°07′30″S 18°52′40″V / 48,1250°S 18,8779°V / 48.1250; 18.8779
Horné Semerovce
obec
Felsőszemeréd harangláb 2.JPG
Obecná zvonica
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Levice
Región Hont
Nadmorská výška 118 m n. m.
Súradnice 48°07′30″S 18°52′40″V / 48,1250°S 18,8779°V / 48.1250; 18.8779
Rozloha 10,09 km² (1 009 ha) [1]
Obyvateľstvo 629 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 62,34 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1276
Starosta Tomáš Pásztor[3] (nezávislý)
PSČ 935 84
ŠÚJ 502278
EČV LV
Tel. predvoľba +42136749xxxx
E-mailová adresa poslať email
Telefón +421367491062
Fax +421367491062
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja
Wikimedia Commons: Horné Semerovce
Webová stránka: www.hornesemerovce.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Horné Semerovceobec na Slovensku v okrese Levice.[4]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží na juhovýchodnom okraji Ipeľskej pahorkatiny v doline potoka Štiavnica.[4]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Staršie osídlenie v lokalite obce potvrdzujú archeolgické nálezy pohrebiska z doby bronzovej. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1276 (pribi viri de Zemered). Bola zemianskym majetkom, v 14. storočí patrila rodine Konyovcov z rodu Kacsics, od 18. storočia rodine Hellenbachovcov, v 19. storočí rodine Földváryovcov a Ivánkovcov. Obyvatelia sa zoberali hlavne poľnohospodárstvom. V rokoch 1938-44 obec pripojili k Maďarsku.[4]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, pôvodne gotická stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z obdobia pred rokom 1425. Kostol bol barokovo upravený v 18. storočí a v roku 1888.[5] Z pôvodnej gotickej stavby sa zachoval vzácny portál s runovým písmom a vročením 1487, ktorý sa nachádza južnej strane lode.[4] Fasády kostola sú členené lizénovými pásmi, veža je ukončená barokovou helmicou.
  • Dedinská zvonica, neogotická murovaná stavba na pôdoryse stvorca. Stavba má ihlancovú helmicu, fasády sú členené opornými piliermi.
  • Ruiny Wilczekovského kaštieľa, dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1763.[4] Stavba má predstavaný rizalit s trojosovým portikom. V súčasnosti je v havarijnom stave a hrozí mu bezprostredný zánik. Pri kaštieli sa nachádza rozsiahly anglický krajinársky park z konca 18. storočia, upravovaný na prelome 19. storočia a 20. storočia.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. a b c d e SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 309.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]