Horné Semerovce
Vzhľad
Horné Semerovce | |
obec | |
Obecná zvonica
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Nitriansky kraj |
Okres | Levice |
Región | Hont |
Nadmorská výška | 118 m n. m. |
Súradnice | 48°07′30″S 18°52′40″V / 48,1250°S 18,8779°V |
Rozloha | 10,09 km² (1 009 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 633 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 62,74 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1276 |
Starosta | Ildikó Jamborová[3] (HLAS-SD) |
PSČ | 935 84 |
ŠÚJ | 502278 |
EČV (do r. 2022) | LV |
Tel. predvoľba | +42136749xxxx |
E-mailová adresa | poslať email |
Telefón | +421367491062 |
Fax | +421367491062 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Horné Semerovce | |
Webová stránka: hornesemerovce.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Horné Semerovce sú obec na Slovensku v okrese Levice.[4]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží na juhovýchodnom okraji Ipeľskej pahorkatiny v doline potoka Štiavnica.[4]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Staršie osídlenie v lokalite obce potvrdzujú archeolgické nálezy pohrebiska z doby bronzovej. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1276 (pribi viri de Zemered). Bola zemianskym majetkom, v 14. storočí patrila rodine Konyovcov z rodu Kacsics, od 18. storočia rodine Hellenbachovcov, v 19. storočí rodine Földváryovcov a Ivánkovcov. Obyvatelia sa zoberali hlavne poľnohospodárstvom. V rokoch 1938-44 obec pripojili k Maďarsku.[4]
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, pôvodne gotická stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z obdobia pred rokom 1425. Kostol bol barokovo upravený v 18. storočí a v roku 1888.[5] Z pôvodnej gotickej stavby sa zachoval vzácny portál s runovým písmom a vročením 1487, ktorý sa nachádza južnej strane lode.[4] Fasády kostola sú členené lizénovými pásmi, veža je ukončená barokovou helmicou.
-
Kostol Všetkých svätých
-
Pozdnegotický portál s runovým písmom
-
Detail supraporty portálu
-
Druhý gotický portál
- Dedinská zvonica, neogotická murovaná stavba na pôdoryse stvorca. Stavba má ihlancovú helmicu, fasády sú členené opornými piliermi.
- Ruiny Wilczekovského kaštieľa, dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1763.[4] Stavba má predstavaný rizalit s trojosovým portikom. V súčasnosti je v havarijnom stave a hrozí mu bezprostredný zánik. Pri kaštieli sa nachádza rozsiahly anglický krajinársky park z konca 18. storočia, upravovaný na prelome 19. storočia a 20. storočia.[6]
-
Obecná zvonica
-
Fotografia kaštieľa z roku 1936
-
Kaštieľ v súčasnom dezolátnom stave
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b c d e SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 309.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.