Sitnianska vrchovina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°23′35″S 18°51′11″V / 48,393°S 18,853°V / 48.393; 18.853
Sitnianska vrchovina
geomorfologický podcelok
Počúvadlianske jazero 01.jpg
Okolie Počúvadla
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Nitriansky, Banskobystrický
Okresy Levice, Banská Štiavnica, Krupina
Nadradená
jednotka
Štiavnické vrchy
Susedné
jednotky
Skalka
Hodrušská hornatina
Ipeľská pahorkatina
Bzovícka pahorkatina
Podradené
jednotky
Sitno
Sitnianske predhorie
Štiavnická brázda
Prenčovská kotlina
Mesto Banská Štiavnica
Súradnice 48°23′35″S 18°51′11″V / 48,393°S 18,853°V / 48.393; 18.853
Najvyšší bod Sitno
 - výška 1 009 m n. m.
Najnižší bod južný okraj územia
 - výška cca 320 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Red pog.svg
Poloha územia na Slovensku
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Sitnianska vrchovina je geomorfologický podcelok Štiavnických vrchov. Najvyšší vrch podcelku i celého pohoria je 1 009 m n. m. vysoké Sitno.

Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podcelok zaberá centrálnu a južnú časť Štiavnických vrchov a v rámci pohoria susedí na východe so Skalkou a na severozápade s Hodrušskou hornatinou. Južným smerom leží Ipeľská pahorkatina, patriaca do Podunajskej pahorkatiny, juhovýchodným smerom nadväzuje Krupinská planina s podcelkom Bzovícka pahorkatina.[1]

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Sitno
  • Sitnianske predhorie
  • Štiavnická brázda
  • Prenčovská kotlina

Vybrané vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Sitno (1 009 m n. m.) – najvyšší vrch podcelku i pohoria
  • Sitience (775 m n. m.)
  • Holík (754 m n. m.)
  • Lipovie (740 m n. m.)
  • Novinská (619 m n. m.)

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Okolie Banskej Štiavnice patrí medzi turisticky najatraktívnejšie lokality na Slovensku. Mesto je „Mestská pamiatková rezervácia“ od roku 1950[2] a zároveň centrom chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, vyhlásenej 22. septembra 1979 na rozlohe 77 630 ha. Dňa 11. decembra 1993 bolo "historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky jeho okolia" zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.[3] Medzi obľúbené ciele turistov patrí tiež Sitno a množstvo tajchov, využívaných na letnú rekreáciu.

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

Takmer celé územie je súčasťou CHKO Štiavnické vrchy a leží tu maloplošné územia:

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Južným a východným okrajom územia vedie cesta I/51, západným okrajom cesta II/524. Zo severu do Banskej Štiavnice vedie z Hronskej Dúbravy železničná trať.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
  2. Register pamiatkových rezervácií [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2018-01-29]. Dostupné online.
  3. Historic Town of Banská Štiavnica and the Technical Monuments in its Vicinity [online]. UNESCO World Heritage Centre, [cit. 2018-01-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-08-02]. Dostupné online.