Sitnianska vrchovina
| Sitnianska vrchovina | |
| geomorfologický podcelok | |
 Okolie Počúvadla | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Regióny | Nitriansky, Banskobystrický |
| Okresy | Levice, Banská Štiavnica, Krupina |
| Nadradená jednotka |
Štiavnické vrchy |
| Susedné jednotky |
Skalka Hodrušská hornatina Ipeľská pahorkatina Bzovícka pahorkatina |
| Podradené jednotky |
Sitno Sitnianske predhorie Štiavnická brázda Prenčovská kotlina |
| Mesto | Banská Štiavnica |
| Súradnice | 48°23′35″S 18°51′11″V / 48,393°S 18,853°V |
| Najvyšší bod | Sitno |
| - výška | 1 009 m n. m. |
| Najnižší bod | južný okraj územia |
| - výška | cca 320 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Sitnianska vrchovina je geomorfologický podcelok Štiavnických vrchov. Najvyšší vrch podcelku i celého pohoria je 1 009 m n. m. vysoké Sitno.
Vymedzenie
[upraviť | upraviť zdroj]Podcelok zaberá centrálnu a južnú časť Štiavnických vrchov[1] a v rámci pohoria susedí na východe so Skalkou a na severozápade s Hodrušskou hornatinou. Južným smerom leží Ipeľská pahorkatina, patriaca do Podunajskej pahorkatiny, juhovýchodným smerom nadväzuje Krupinská planina s podcelkom Bzovícka pahorkatina.[2]
Delenie
[upraviť | upraviť zdroj]Vybrané vrcholy
[upraviť | upraviť zdroj]- Sitno (1 009 m n. m.) – najvyšší vrch podcelku i pohoria
- Petrov vrch (949 m n. m.)
- Sitience (775 m n. m.)
- Holík (754 m n. m.)
- Lipovie (740 m n. m.)
- Novinská (619 m n. m.)
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Okolie Banskej Štiavnice patrí medzi turisticky najatraktívnejšie lokality na Slovensku. Mesto je „Mestská pamiatková rezervácia“ od roku 1950[3] a zároveň centrom chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, vyhlásenej 22. septembra 1979 na rozlohe 77 630 ha. Dňa 11. decembra 1993 bolo "historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky jeho okolia" zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.[4] Medzi obľúbené ciele turistov patrí tiež Sitno a množstvo tajchov, využívaných na letnú rekreáciu.
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]Takmer celé územie je súčasťou CHKO Štiavnické vrchy a leží tu maloplošné územia:
- Michalské rašelinisko – chránený areál
- Banskoštiavnická botanická záhrada – chránený areál
- Arborétum Kysihýbeľ – chránený areál
- Holík – prírodná rezervácia
- Sitno – národná prírodná rezervácia
- Jabloňovský Roháč – prírodná rezervácia[5]
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Južným a východným okrajom územia vedie cesta I/51, západným okrajom cesta II/524. Zo severu do Banskej Štiavnice vedie z Hronskej Dúbravy železničná trať.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TM 138 Štiavnické vrchy (8. vydanie; 2021) [online]. Banská Bystrica: CBS, 2021, [cit. 2025-11-06]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
- ↑ Register pamiatkových rezervácií [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2018-01-29]. Dostupné online.
- ↑ Historic Town of Banská Štiavnica and the Technical Monuments in its Vicinity [online]. UNESCO World Heritage Centre, [cit. 2018-01-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-08-02]. Dostupné online.