Končiar (vrch v Štiavnických vrchoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°29′08″S 18°49′45″V / 48,4856°S 18,8293°V / 48.4856; 18.8293
Končiar
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Banská Štiavnica
Obec Banská Štiavnica
Pohorie Štiavnické vrchy
Podcelok Hodrušská hornatina
Povodie Hron
Nadmorská výška 880,5 m n. m.
Súradnice 48°29′08″S 18°49′45″V / 48,4856°S 18,8293°V / 48.4856; 18.8293
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po TouristicMarkingStripe-RAL yellow.svg žltej značke z Vyhní (traverz)
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Končiar (880,5 m n. m.[1]) je vrch v Štiavnických vrchoch. Leží nad obcou Vyhne, približne 5 km severozápadne od Banskej Štiavnice.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Masív leží v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Hodrušská hornatina.[3] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Banská Štiavnica a na katastrálnom území mesta Banská Štiavnica.[4] Najbližšími sídlami sú na severozápade situované Vyhne, južne ležiaca Banská Hodruša a východne osada Banky (Banská Štiavnica).[2] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Končiar je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie od vrchu Paradajs (939 m n. m.) západným smerom na Malý Kerling (821 m n. m.). Západným smerom leží Banský vrch (866 m n. m.) a Klokoč (622 m n. m.), severným Spálený vrch (676 m n. m.) a Ostružia (601 m n. m.), východným Zlatý vrch (850 m n. m.) a Kýzová (745 m n. m.) a južným Kamenný závoz (768 m n. m.) a Jaseňová (805 m n. m.).[5] Oblasť patrí do povodia Hrona, kam vodu z masívu Končiara odvádza Vyhniansky potok.[2] Na vrchol nevedie značený chodník, no severovýchodným úbočím vedie trasa z Vyhní.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vrcholovú časť pokrýva súvislý les, ktorý neponúka rozhľad. Najmä na južných svahoch sú však lokality s nesúvislou vegetáciou, odkiaľ je obmedzený výhľad na okolité vrchy Štiavnických vrchov. Pri vhodných podmienkach vidieť tiež Pohronský Inovec, Vtáčnik, Malú i Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Poľanu, Javorie a južným smerom i niektoré z pohorí v severnom Maďarsku.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchol nevedie značený chodník, no traverzom prechádza TouristicMarkingStripe-RAL yellow.svg žlto značená trasa z Vyhní na Rumplovskú.

  • po TouristicMarkingStripe-RAL yellow.svg žltej značke severovýchodným traverzom:
  • po TouristicMarkingStripe-RAL blue.svg modrej značke cez rázc. Rumplovská:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 78.
  2. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-03-27]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-03-27]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-03-27]. Dostupné online.
  5. Štiavnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-03-27]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]