Studený vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°29′13″S 18°53′28″V / 48,4869°S 18,8911°V / 48.4869; 18.8911
Studený vrch
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Banská Štiavnica
Obec Banská Štiavnica
Pohorie Štiavnické vrchy
Podcelok Hodrušská hornatina
Povodie Hron
Nadmorská výška 875,7 m n. m.
Súradnice 48°29′13″S 18°53′28″V / 48,4869°S 18,8911°V / 48.4869; 18.8911
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po červená turistická značka z Banskej Štiavnice (traverz)
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Studený vrch (875,7 m n. m.[1]) je vrch v Štiavnických vrchoch. Leží nad osadou Jergištôlňa, približne 3 km severne od centra Banskej Štiavnice.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Masív sa nachádza v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Hodrušská hornatina.[3] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Banská Štiavnica a na katastrálnom území mesta Banská Štiavnica.[4] Najbližším sídlom je na juhovýchodnom úpätí ležiaca osada Jergištôlňa (Banská Štiavnica), východným smerom leží Podhorie, severozápadne Repište a západne osada Banky (Banská Štiavnica).[2] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Studený vrch je súčasťou hrebeňa, ktorý je pozostatkom rozrušenej kaldery a tvorí najvyššiu časť pohoria. Vedie od vrchu Tanád (939 m n. m.) cez Paradajs (939 m n. m.) a Šobov (888 m n. m.) severným smerom na Bujačiu (816 m n. m.). Západne susedí Zlatý vrch (850 m n. m.) a Hojan (777 m n. m.), južne Šobov (888 m n. m.) a Paradajs (939 m n. m.), východne Anderloch (810 m n. m.) a Vtáčnik (790 m n. m.) a severne Bujačia (816 m n. m.).[5] Masív patrí do povodia Hrona; východné a severné svahy odvodňuje potok Teplá, západné Vyhniansky potok a južné Beliansky potok.[2] Na vrchol nevedie značený chodník, no západným úbočím vedie traverzom chodník na rázc. Červená studňa.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol pokrýva nesúvislý lesný porast, ktorý prechádza do horských lúk. Z vhodných miest je tak možné vidieť okolité vrchy Štiavnických vrchov, pri dobrých podmienkach tiež Pohronský Inovec, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Nízke Tatry, Poľanu a Javorie.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchol nevedie značený chodník, no na juhozápadnom úpätí sa v Sedle Pod Studeným vrchom križuje červená turistická značka a zelená turistická značka značka, obe vedúce úbočím vrchu.

  • po červená turistická značka červenej značke cez Sedlo pod Studeným vrchom:
  • po zelená turistická značka zelenej značke:
    • od západu z osady Banky cez rázc. Matulka
    • od juhovýchodu z osady Jergištôlňa cez Sedlo pod Studeným vrchom
    • od juhu z Banskej Štiavnice cez sedlo Červená studňa[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 78.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-02]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-04-02]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-02]. Dostupné online.
  5. Štiavnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-04-02]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]