Bujačia
| Bujačia | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Banská Štiavnica |
| Obec | Podhorie |
| Pohorie | Štiavnické vrchy |
| Podcelok | Hodrušská hornatina |
| Povodie | Hron |
| Nadmorská výška | 816,0 m n. m. |
| Súradnice | 48°29′56″S 18°53′22″V / 48,4989°S 18,8895°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený z Podhoria |
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Bujačia (816,0 m n. m.[1]) je vrch v Štiavnických vrchoch. Leží nad obcou Podhorie, približne 4 km severne od Banskej Štiavnice.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Masív sa nachádza v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Hodrušská hornatina.[3] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Banská Štiavnica a na katastrálnom území obce Podhorie.[4] Najbližšími sídlami sú na východe ležiaca obec Podhorie, severozápadne sú situované Sklené Teplice a Repište a južne sa nachádza mesto Banská Štiavnica.[2] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Bujačia je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie južným smerom cez Studený vrch (876 m n. m.) na Paradajs (939 m n. m.).[5] Severným smerom leží Bukovec (707 m n. m.) a Hudcov vrch (702 m n. m.), východným Brezový hrad (813 m n. m.) a Hrb (680 m n. m.), južným Studený vrch, Šobov (888 m n. m.) a Cukmantel (855 m n. m.) a západným Zlatý vrch (850 m n. m.).[6] Masív patrí do povodia Hrona, kde vodu odvádzajú prítoky potoka Teplá.[2] Na vrchol nevedie značená trasa.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Nesúvislý lesný porast vrcholovej časti umožňuje sčasti obmedzený rozhľad. Z vhodných miest možno vidieť okolité vrchy Štiavnických vrchov, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Poľanu a Javorie.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený chodník, preto prístup je možný lesnými chodníkmi z Podhoria, prípadne odbočením zo 
zelenej značky pod Studeným vrchom.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 78.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ TM 138 Štiavnické vrchy (8. vydanie; 2021) [online]. Banská Bystrica: CBS, 2021, [cit. 2025-11-06]. Dostupné online.
- ↑ Štiavnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.