Štiavnická brázda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°27′25″S 18°54′58″V / 48,457°S 18,916°V / 48.457; 18.916
Štiavnická brázda
geomorfologická časť
Štiavnických vrchov
Vyhliadka - panoramio (11).jpg
Centrálna časť s Banskou Štiavnicou
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Banská Štiavnica
Časť Sitnianskej vrchoviny
Hranice Hodrušská hornatina, Skalka, Sitnianske predhorie, Sitno
Mesto Banská Štiavnica
Rieky Štiavnica, Jasenica
Súradnice 48°27′25″S 18°54′58″V / 48,457°S 18,916°V / 48.457; 18.916
Najnižší bod údolie Štiavnice
 - poloha južný okraj územia
 - výška cca 390 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Štiavnická brázda je geomorfologickou časťou Sitnianskej vrchoviny, podcelku Štiavnických vrchov.[1] Leží v strednej časti podcelku, v okolí Banskej Štiavnice.[2]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Územie sa nachádza v strednej časti Štiavnických vrchov a zaberá severnú časť podcelku Sitnianska vrchovina. V centrálnej časti leží Banská Štiavnica, na západnom okraji Štiavnické Bane a v južnej časti brázdy Svätý Anton. Severným a severozápadným smerom susedí podcelok Hodrušská hornatina, západným a južným časť Sitnianske predhorie a juhozápadným smerom nadväzuje geomorfologická časť Sitno, oba podcelky Sitnianskej vrchoviny. Údolia Štiavnice a Jasenice tvoria východnú hranicu, oddeľujúcu podcelok Skalka.[1]

Jasenica odvodňuje severnú časť územia, kde z významných tokov priberá Beliansky potok, centrálnu a južnú časť odvodňuje Štiavnica. Z významnejších prítokov tu priberá Drieňovský a Ilijský potok.[2]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Údoliami Štiavnice a Jasenice vedie cesta I/51, spájajúca Banskú Štiavnicu s údolím Hrona (križovatka s R1) na severe, resp. s Hontianskymi Nemcami, kde križuje E 77 v trase cesty I/66 (ŠahyZvolen). V okresnom meste sa na I/51 pripája cesta II/524 zo Štiavnických Baní. Zo severu vedie na okraj okresného mesta železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica.[2]

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

Centrálna časť Štiavnických vrchov pod majestátnym Sitnom leží v jadre Chránenej krajinnej oblasti. Osobitne chráneným územím je chránený areál Arborétum Kysihýbeľ, Banskoštiavnická botanická záhrada a Michalské rašelinisko.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Banská Štiavnica a jej okolie patrí medzi klenoty a najstaršie centrá turistiky na Slovensku. Vďaka nespočetnému množstvu historických pamiatok je mesto od roku 1950 „mestskou pamiatkovou rezerváciou“.[3] Od roku 1993 bolo "historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky jeho okolia" spolu s obcou Štiavnické Bane zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.[4] Spolu s banskými pamiatkami a okolitou prírodou Štiavnických vrchov patrí tento región medzi najnavštevovanejšie oblasti v krajine. V rámci Štiavnickej brázdy je výnimočná aj národná kultúrna pamiatka Kaštieľ Svätý Anton a ďalšie pamiatky obce Svätý Anton.

Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-24]. Dostupné online.
  2. a b c d e mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-24]. Dostupné online.
  3. Register pamiatkových rezervácií [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2018-01-29]. Dostupné online.
  4. Historic Town of Banská Štiavnica and the Technical Monuments in its Vicinity [online]. UNESCO World Heritage Centre, [cit. 2018-01-29]. Dostupné online. (po anglicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]