Štiavnická brázda
| Štiavnická brázda | |
| geomorfologická časť Štiavnických vrchov | |
.jpg) Centrálna časť s Banskou Štiavnicou
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Banská Štiavnica |
| Časť | Sitnianskej vrchoviny |
| Hranice | Hodrušská hornatina, Skalka, Sitnianske predhorie, Sitno |
| Mesto | Banská Štiavnica |
| Rieky | Štiavnica, Jasenica |
| Súradnice | 48°27′25″S 18°54′58″V / 48,457°S 18,916°V |
| Najnižší bod | údolie Štiavnice |
| - poloha | južný okraj územia |
| - výška | cca 390 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Štiavnická brázda je geomorfologickou časťou Sitnianskej vrchoviny, podcelku Štiavnických vrchov.[1] Leží v strednej časti podcelku, v okolí Banskej Štiavnice.[2]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Územie sa nachádza v strednej časti Štiavnických vrchov a zaberá severnú časť podcelku Sitnianska vrchovina. V centrálnej časti leží Banská Štiavnica, na západnom okraji Štiavnické Bane a v južnej časti brázdy Svätý Anton. Severným a severozápadným smerom susedí podcelok Hodrušská hornatina, západným a južným časť Sitnianske predhorie a juhozápadným smerom nadväzuje geomorfologická časť Sitno, oba podcelky Sitnianskej vrchoviny. Údolia Štiavnice a Jasenice tvoria východnú hranicu, oddeľujúcu podcelok Skalka.[1]
Jasenica odvodňuje severnú časť územia, kde z významných tokov priberá Beliansky potok, centrálnu a južnú časť odvodňuje Štiavnica. Z významnejších prítokov tu priberá Drieňovský a Ilijský potok.[2]
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Údoliami Štiavnice a Jasenice vedie cesta I/51, spájajúca Banskú Štiavnicu s údolím Hrona (križovatka s R1) na severe, resp. s Hontianskymi Nemcami, kde križuje E 77 v trase cesty I/66 (Šahy – Zvolen). V okresnom meste sa na I/51 pripája cesta II/524 zo Štiavnických Baní. Zo severu vedie na okraj okresného mesta železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica.[2]
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]Centrálna časť Štiavnických vrchov pod majestátnym Sitnom leží v jadre Chránenej krajinnej oblasti. Osobitne chráneným územím je chránený areál Arborétum Kysihýbeľ, Banskoštiavnická botanická záhrada a Michalské rašelinisko.[2]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Banská Štiavnica a jej okolie patrí medzi klenoty a najstaršie centrá turistiky na Slovensku. Vďaka nespočetnému množstvu historických pamiatok je mesto od roku 1950 „mestskou pamiatkovou rezerváciou“.[3] Od roku 1993 bolo "historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky jeho okolia" spolu s obcou Štiavnické Bane zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.[4] Spolu s banskými pamiatkami a okolitou prírodou Štiavnických vrchov patrí tento región medzi najnavštevovanejšie oblasti v krajine. V rámci Štiavnickej brázdy je výnimočná aj národná kultúrna pamiatka Kaštieľ Svätý Anton a ďalšie pamiatky obce Svätý Anton.
Turistické trasy
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červeno značenej Rudnej magistrále centrom Banskej Štiavnice zo Štiavnických Baní do Banského Studenca - po
modro značenej trase:
- z Banskej Štiavnice na Žakýlsky hrad
- zo Štiavnických Baní západným okrajom Banskej Štiavnice do Vyhní
- z rázcestia v sedle Krížna na vrch Sitno (1 009 m n. m.)
- po
zelenej značke:
- z Banskej Štiavnice do rázcestia v sedle Krížna
- zo Svätého Antona na rázcestie Vlčia jama pod Sitnom
- po
žltej značke z lokality Klinger na Tanád (938 m n. m.)[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-24]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-24]. Dostupné online.
- ↑ Register pamiatkových rezervácií [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2018-01-29]. Dostupné online.
- ↑ Historic Town of Banská Štiavnica and the Technical Monuments in its Vicinity [online]. UNESCO World Heritage Centre, [cit. 2018-01-29]. Dostupné online. (po anglicky)