Veľký Žiar (vrch v Štiavnických vrchoch)
| Veľký Žiar | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Žarnovica |
| Obce | Rudno nad Hronom, Voznica |
| Pohorie | Štiavnické vrchy |
| Podcelok | Hodrušská hornatina |
| Povodie | Hron |
| Nadmorská výška | 855,8 m n. m. |
| Súradnice | 48°25′23″S 18°44′35″V / 48,423°S 18,7431°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  z obce Uhliská (traverz) |
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Veľký Žiar (855,8 m n. m.[1]) je vrch v Štiavnických vrchoch. Leží nad obcou Uhliská, približne 6 km južne od Žarnovice.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Masív sa nachádza v strednej časti pohoria[3], v geomorfologickom podcelku Hodrušská hornatina.[4] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Žarnovica a zasahuje na katastrálne územie obcí Rudno nad Hronom a Voznica.[5] Najbližším sídlom je južne ležiaca obec Uhliská a východe ležiaca Vysoká, severne sa nachádza Hodruša-Hámre a západne Rudno nad Hronom.[2] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Veľký Žiar leží v bočnom hrebeni, ktorý vedie od Bukovej hory (756 m n. m.) západným smerom cez Šariansky vrch (759 m n. m.) na Vavrišovú (583 m n. m.). Severným smerom susedí vrch Sedlo (683 m n. m.) a Kojatín (637 m n. m.), východným Muráň (651 m n. m.) a Solisko (724 m n. m.), južným Drienov vrch (767 m n. m.) a Veľký Veterník (757 m n. m.) a západným Drastavica (834 m n. m.).[6] Masív patrí do povodia Hrona, kde vodu z východných a severných svahov odvádzajú prítoky Richnavy, z južných prítoky Rudnianskeho potoka.[2] Na vrchol nevedie značený chodník.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol Veľkého Žiaru pokrýva súvislý lesný porast, ktorý neumožňuje rozhľad. Z malých lokalít s riedkou a nižšou vegetáciou je vidieť najmä okolité vrchy Štiavnických vrchov, pri vhodných podmienkach zriedkavo tiež Pohronský Inovec, Vtáčnik, Kremnické vrchy a Nízke Tatry.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený chodník, no južným úbočím vedie chodník z Uhlísk.
- po
červenej značke:
- od juhovýchodu z obce Uhliská
- od západu z Rudna nad Hronom cez Sedlo na Plese
- po
modrej značke od severu z Hodruše-Hámrov cez Uhliská[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 100.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-05]. Dostupné online.
- ↑ TM 138 Štiavnické vrchy (8. vydanie; 2021) [online]. Banská Bystrica: CBS, 2021, [cit. 2025-11-06]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-04-05]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-05]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Štiavnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-04-05]. Dostupné online.