AstátAstatium je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku At a protónové číslo 85. V prírode sa vyskytuje len vo forme izotopov ako produkt rozpadu iných ťažkých prvkov, pričom jeho množstvo v jednom okamihu nie je väčšie ako jeden gram. Vďaka tomu je (spolu s berkéliom) najvzácnejším prvkom na Zemi. Názov astát dostal podľa gréckeho výrazu αστατος (astatos), čo v preklade znamená nestály.
Žiaden z izotopov astátu nemá dlhšiu životnosť (polčas rozpadu) ako 12 hodín. Pri jeho rozpade vzniká bizmut, polónium, radón, alebo iné izotopy astátu. Z prvých 101 prvkov periodickej tabuľky je menej stabilné už len Francium. Práve preto vieme o astáte tak málo. Samotný prvok nebol zatiaľ nikdy pozorovaný voľným okom, pretože takéto množstvo by sa okamžite vyparilo následkom tepla, produkovaného vlastným rádioaktívnym rozpadom.
Izotop astát-211 sa používa v nukleárnej medicíne na diagnostiku a liečbu niektorých ochorení vďaka emitácii alfa-častíc. Po vytvorení sa musí pomerne rýchlo použiť, pretože polčas jeho rozpadu je 7.2 hodiny, čo je ale dostatočne dlho na konkrétne využitie.
Prvok bol po prvýkrát vytvorený na Kalifornskej Univerzite v r.1940 pomocou bombardovania bizmutu alfa časticami. Astát sa vyznačuje extrémne silnou produkciou rádioaktívneho žiarenia, ostatné fyzikálno-chemické vlastnosti sú len odvodené interpoláciou či extrapoláciou vlastností príbuzných prvkov.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému 
Wikislovník ponúka heslo 
