Moskóvium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Moskóvium
115 fleróvium ← moskóvium → livermórium
Bi

Mc

 
Mc
Všeobecné
Názov (lat.), značka, protónové číslo moskóvium (moscovium), Mc, 115
Umiestnenie v PSP 15. skupina7. periódablok p
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť (289) g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Rn] 5f14 6d10 7s2 7p3 (odhad)
Iné
Reg. číslo CAS 54085-64-2
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
Radioactive.svg 287Mc synt. 32 ms. α 10,59 283Nh
Radioactive.svg 288Mc synt. 87,5 ms. α 10,46 284Nh
Radioactive.svg 289Mc synt. 220 ms. α 10,29 285Nh
Radioactive.svg 290Mc synt. 13,86 ms. α 9,95 286Nh
Commons-logo.svg
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému moskóvium.
Pozri aj chemický portál

Moskóvium[1] (angl. Moscovium), v minulosti provizórne pomenované aj Ununpentium, je superťažký umelý chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Mc a protónové číslo 115. Je to transurán a transaktinoid.

1. februára 2004 publikoval tím ruských a amerických vedcov správu o príprave ununpentia (moskóvia) a ununtria (nihónia). 28. septembra tieto výsledky potvrdili aj japonskí vedci. Vyhlásením IUPAC bol 28. novembra 2016 prvok oficiálne pomenovaný na počesť moskovskej oblasti, kde sídlia pracoviská, ktoré ho objavili. V angličtine dostal meno Moscovium, správny názov v slovenčine, moskóvium, bol oznámený Slovenským národným komitétom IUPAC tlačovou správou 5. decembra 2016.[1]

Príprava[upraviť | upraviť zdroj]

Atómy amerícia boli bombardované atómami vápnika. Produktom boli štyri atómy moskóvia. Tieto atómy sa počas sekundy rozpadli na nihónium. Vzniknuté nihónium existovalo 1,2 sekundy, potom rozpad pokračoval.

Výskyt v bežnom živote[upraviť | upraviť zdroj]

Moskóvium leží teoreticky pri takzvanom ostrovčeku stability. Autori science-fiction ho už pred jeho skutočným objavením často uvádzali ako jeden z materiálov známych iba vyspelým mimozemským civilizáciám. V skutočnosti je aj moskóvium veľmi nestály rádioaktívny prvok. Zatiaľ bolo celkom pripravených len asi 100 atómov tohto prvku.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b IUPAC ohlasuje a potvrdzuje objav štyroch nových chemických prvkov [online]. Slovenská chemická spoločnosť, 5.12.2016, [cit. 2016-12-14]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]