Terbium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Terbium
65 gadolínium ← terbium → dysprózium
 

Tb

Bk
Tb
Vzhľad
striebrobiely kov
terbium
Všeobecné
Názov (lat.), značka, protónové číslo terbium (terbium), Tb, 65
Umiestnenie v PSP 6. periódablok f
Séria lantanoidy, kovy
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 158,92535 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Kr] 4f9 6s2
Atómový polomer 177 pm
Kovalentný polomer 194 pm
Iónový polomer
pre: Tb3+
106 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 1,2 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 565,8 kJ.mol−1
2: 1 110 kJ.mol−1
3: 2 114 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) II, III, IV
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 8,23 kg·dm−3
Hustota kvapaliny
(pri 1 629 K)
7,65 kg·dm−3
Teplota topenia 1 629 K (1 355,85 °C)
Teplota varu 3 503 K (3 229,85 °C)
Sk. teplo topenia 10,15 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 293 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 28,91 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 1 789 1 979 2 201 2 505 2 913 3 491
Iné
Kryštálová sústava hexagonálna
Magnetizmus paramagnetický
Elektrický odpor 1,150 nΩ·m
Tep. vodivosť 11,1 W·m−1·K−1
Tep. rožťažnosť 10,3 µm·m−1·K−1
Rýchl. zvuku 2 620 m·s−1
Youngov modul 55,7 GPa
Pružnosť v šmyku 22,1 GPa
Objemová pružnosť 38,7 GPa
Poissonovo č. 0,261
Tvrdosť (Brinell) 677 MPa
Reg. číslo CAS 7440-27-9
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
Radioactive.svg 157Tb synt. 71 r. ε 0,060 157Gd
Radioactive.svg 158Tb synt. 180 r. ε 1,220 158Gd
Radioactive.svg 158Tb synt. 180 r β- 0,937 158Dy
159Tb 100 % stabilný s 94 neutrónmi
Commons-logo.svg
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému terbium.
Pozri aj chemický portál

Terbium Terbium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Tb a protónové číslo 65. Patrí medzi lantanoidy.

V zemskej kôre je zastúpený v koncentrácii okolo 0,9 mg/kg, údaje o jeho obsahu v morskej vode nie sú známe. Vo vesmíre pripadá na jeden atóm terbia 600 miliárd atómov vodíka.

V prírode sa vyskytuje iba vo forme zlúčením. Neexistujú ani minerály, v ktorých by sa niektoré lantanoidy vyskytovali samostatne, ale vždy ide o zmesové minerály, ktoré obsahujú prakticky všetky prvky tejto skupiny. Medzi najznámejšie patria monazity (Ce, La, Th, Nd, Y)PO4 a xenotím, chemicky fosforečnany lantanoidov, ďalej bastnäsity (Ce, La, Y)CO3F– zmesové fluórouhličitany prvkov vzácnych zemín a napríklad minerál euxenit (Y,Ca,Ce,U,Th)(Nb,Ta,Ti)2O6.

Veľké ložiská týchto rúd sa nachádzajú v Škandinávii, Spojených štátoch, Číne a Vietname. Významným zdrojom sú aj fosfátové suroviny, apatity z polostrova Kola v Rusku.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]