Halogenid

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Halogenidy sú najčastejšie dvojprvkové zlúčeniny (môžu byť aj trojprvkové, ak sa spájajú s dvojprvkovým katiónom napr.: NH4F) halogénov (F, Cl, Br, I). Halogén vystupuje v zlúčenine ako elektronegatívnejší prvok (anión) s oxidačným číslom -1. Ich názvy sa tvoria príponou -id; chlorid, fluorid, bromid, jodid, prídavné meno tvorí iný prvok z PSP, často kov. Vznikať môžu:

Tvorenie názvoslovia[upraviť | upraviť kód]

V názve na prvom mieste stojí podstatné meno + (-id) a potom prídavné meno s koncovkou daného oxidačného čísla. Vo vzorci je to presne naopak. Príklad: chlorid sodný - chlór má ox. číslo -I a -ný je koncovka ox. čísla I. Pretože súčet ox. čísel sa rovná vždy 0, nie je potrebné meniť počet akéhokoľvek z prvkov zlúčeniny. Vzorec je tým pádom NaCl.

Známe halogenidy[upraviť | upraviť kód]

Najznámejším halogenidom je NaCl (chlorid sodný). Je to biela tuhá látka, rozpustná vo vode. V prírode sa vyskytuje ako minerál kamenná soľ (halit). Je hlavnou zložkou jedlej soli. Kuchynská soľ je zdrojom prvku dôležitého pre zdravie a funkciu celého organizmu - jódu. Do solí sa jód pridáva v malom množstve. Morská soľ sa získava kryštalizáciou morskej vody. Jej hlavnou zložkou je NaCl a používa sa tak isto na dochucovanie jedál.

ale čau
NaCl




Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Halogenid