Beilsteinov test

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Beilsteinov test je jednoduchý kvalitatívny test na dôkaz organických halogénderivátov. Vyvinul ho chemik Friedrich Konrad Beilstein.

Princíp testu spočíva v tom, že sa medený drôt alebo pliešok zahrieva v oxidačnom plameni Bunsenovho horáka až kým sa nepokryje vrstvičkou oxidu meďnatého (CuO). Potom sa ponorí do skúmaného roztoku a opäť sa vloží do plameňa. Sfarbenie plameňa na zeleno halidom meďnatým je dôkazom prítomnosti halogénderivátov vo vzorke.

Dôkaz nie je jednoznačný, pretože zelené sfarbenie môžu poskytovať aj niektoré dusíkaté zlúčeniny.

Beilsteinov test sa už veľmi nepoužíva a je zakázaný v niektorých školách, pretože pri spaľovaní niektorých organických látok môžu vznikať toxické dioxíny, najmä chlórdioxíny, ak sa spaľujú polychloroarény.