Bezkyslíkatá kyselina
Bezkyslíkaté kyseliny[1] sú anorganické kyseliny, ktoré obsahujú len dva druhy atómov - vodík a nekovový prvok.[2][3][4] Bezkyslíkaté kyseliny typicky obsahujú halogén.[3] Bežne sa označujú ako HX alebo niekedy ako HX·aq, aby sa naznačilo, že ide o vodné roztoky binárnych zlúčenín s vodíkom. Medzi bezkyslíkaté kyseliny patrí napríklad kyselina chlorovodíková alebo jodovodíková, čo sú vodné roztoky chlorovodíka a jodovodíka, v ktorých sú tieto látky schopné odštiepiť vodíkový katión. Na rozdiel od kyslíkatých kyselín neobsahujú kyslík.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Prvý, kto študoval kyseliny, bol francúzsky chemik Antoine Lavoisier. Chybne predpokladal, že kyseliny sú kyslé, pretože obsahujú kyslík. Anglický chemik Humphry Davy však ukázal, že nie všetky kyseliny obsahujú kyslík. Príkladom takýchto kyselín sú práve bezkyslíkaté kyseliny. Justus von Liebig potom ako prvý spojil kyseliny s vodíkom namiesto kyslíka.[5]
Sila bezkyslíkatých kyselín[upraviť | upraviť zdroj]
Sila bezkyslíkatej kyseliny HX je daná rozpustnosťou a solvatáciou kyseliny a solvatačnou energiou X,[chýba zdroj] dĺžkou väzby a väzbovou energiou väzby H-X,[4][6] elektrónovou afinitou[4] a elektronegativitou X[6] a veľkosťou atómu X.[6] Čím slabšia a dlhšia je väzba H-X, tým silnejšia je to kyselina, pretože sa ľahšie štiepi vodíkový katión.[6] Podobne platí, že čím väčší je anión, ktorý z kyseliny vzniká, a čím väčšia je elektronegativita nekovového prvku, tým lepšie sa stabilizuje záporný náboj aniónu, pretože sa záporný náboj lepšie rozloží.[4][6]
Príklady[upraviť | upraviť zdroj]
Medzi bezkyslíkaté kyseliny patria hlavne halogenovodíkové a chalkogenovodíkové kyseliny.[7] Okrem iného sa sem dá zaradiť napríklad i kyselina kyanovodíková (napriek tomu, že obsahuje tri druhy atómov - vodík, uhlík a dusík - a jej anión je dvojatómový) alebo kyselina azidovodíková (ktorej anión je trojatómový). Špeciálnym prípadom je kyselina izokyanatá (HNCO), ktorá obsahuje kyslík, ale nemá naňho naviazaný vodík, ktorý je schopná odštiepiť.[Pozn 1]
Názvy bezkyslíkatých kyselín sa tvoria ako kyselina + jednoslovný názov zlúčeniny, ktorý kyselinu tvorí + _ová.[1] Táto koncovka však nenaznačuje oxidačné číslo +VI. Napríklad kyselina tvorená chlórom a vodíkom je kyselina chlorovodíková pomenovaná podľa chlorovodíka. Medzi bezkyslíkaté kyseliny patria napríklad:[7]
| Názov kyseliny | Vzorec | Anión | Vzorec aniónu |
|---|---|---|---|
| Kyselina fluorovodíková | HF | fluorid | F- |
| Kyselina chlorovodíková | HCl | chlorid | Cl- |
| Kyselina bromovodíková | HBr | bromid | Br- |
| Kyselina jodovodíková | HI | jodid | I- |
| Kyselina astatovodíková | HAt | astatid | At- |
| Kyselina sírovodíková | H2S | sulfid | S2- |
| Kyselina selenovodíková | H2Se | selenid | Se2- |
| Kyselina kyanovodíková | HCN | kyanid | CN- |
| Kyselina azidovodíková | HN3 | azid | N3- |
Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ V publikácii "Stručný sprievodca názvoslovím anorganickej chémie" je uvedené: "Dvojslovné názvy vodných roztokov niektorých binárnych zlúčenín (tzv. bezkyslíkaté kyseliny) ...", teda skutočne vraví, že bezkyslíkaté kyseliny sú odvodené od binárnych zlúčenín. Špecificky však ako príklady uvádza vodné roztoky HF, HCl, H2S a potom i HCN - kyanovodík však nie je binárnou zlúčeninou, ale ternárnou, no napriek tomu ho publikácia radí pod bezkyslíkaté kyseliny. Na základe toho by skutočný rozdiel medzi kyslíkatými a bezkyslíkatými kyselinami mal byť "štiepiteľný vodík je/nie je viazaný na atóm kyslíka" a potom by sem mala patriť aj kyselina izokyanatá HNCO, ktorá má tento vodík viazaný na dusík, nie na kyslík.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b KRIVOSUDSKÝ, Lukáš; GALAMBOŠ, Michal; LEVICKÁ, Jana. STRUČNÝ SPRIEVODCA NÁZVOSLOVÍM ANORGANICKEJ CHÉMIE [online]. Vydavateľstvo UK, 2021, [cit. 2022-07-24]. Dostupné online.
- ↑ General chemistry : principles and modern applications. Toronto, Ont. : Pearson Canada, 2011. (10th ed.) Dostupné online. ISBN 978-0-13-612149-7.
- ↑ a b 7.12: Acids - Naming and Formulas [online]. Chemistry LibreTexts, 2016-06-27, [cit. 2022-07-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d Binary Acid List & Examples [online]. [Cit. 2022-07-16]. Dostupné online.
- ↑ Early Theories of Acids & Bases [online]. study.com, [cit. 2022-07-16]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e EBBING, Darrell D.. General chemistry. Boston, Mass. : Houghton Mifflin Co, 2007. (9th ed.) Dostupné online. ISBN 978-0-618-85748-7.
- ↑ a b JANSKÁ, Michaela; SÝKORA, Martin. Bezkyslíkaté kyseliny – Názvosloví.cz [online]. www.nazvoslovi.cz, [cit. 2022-07-20]. Dostupné online. (po česky)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Binary acid na anglickej Wikipédii.
|
Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |