Fosfán

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Fosfán
Fosfán
Fosfán
Fosfán
Fosfán
Fosfán
Fosfán
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec PH3
Systematický názov Fosfán
Synonymá Fosfín
Vzhľad Bezfarebná plynná látka
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 34,0 u
Molárna hmotnosť 33,998 g/mol
Rozpustnosť vo vode 33 mg/100 ml (20 °C)
Teplota topenia -133,5 °C
Teplota varu -87,43 °C
Kritická teplota 51,3 °C
Kritický tlak 6 510 kPa
Hustota 0,001529 g/cm3 (0 °C)
0,746 g/cm3 (-90 °C)
0,896 g/cm3 (-135 °C)
Rozpustnosť v polárnych rozpúšťadlách:
etanol
dietyléter
v nepolárnych rozpúšťadlách:
aromatické uhľovodíky
Teplota vzplanutia 38 °C
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia 33,2 J/g
Entropia varu 429,7 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia 9,25 kJ/mol
Štandardná entropia 210,2 J K-1 mol-1
Štandardná Gibbsová energia 13,4 kJ/mol
Merná tepelná kapacita 1,091 J K-1 g-1
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
02 - horľavá látka04 - plyn pod tlakom05- korozívna a žieravá látka06 - toxická látka08 - látka nebezpečná pre zdravie
Nebezpečenstvo
Vety H H220, H280, H314, H318, H330, H370, H400
Vety EUH EUH071
Vety P P210, P222, P230, P260, P270, P271, P273, P280, P284, P264+265, P316, P317, P320, P321, P363, P377, P381, P391, P304+340, P308+316, P301+330+331, P302+361+354, P305+354+338, P405, P403+233, P410+403, P501
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Mimoriadne horľavá látka Žieravina Veľmi jedovatá látka Nebezpečná pre životné prostredie
Mimoriadne
horľavá
(F+)
Žieravina
(C)
Veľmi
jedovatá

(T+)
Nebezpečná pre
životné prostredie
(N)
Vety R R12, R17, R26, R34, R50
Vety S S1/2, S28, S36/37, S45, S61, S63
NFPA 704
4
3
2
Ďalšie informácie
Číslo CAS 7803-51-2
Číslo UN 2199
EINECS číslo 232-260-8
Číslo RTECS SY7525000
PubChem 24404
ChemSpider 22814
SMILES P
3D model (JSmol) Interaktívny 3D model
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Paličkový model

Fosfán (PH3) je hydrid fosforu. Molekula má tvar pyramídy s uhlom HPH = 93,5°. Čistý fosfán nie je samovznietivý ale v prítomnosti stôp difosfánu, P2H4, alebo pár bieleho fosforu, P4, sa vznecuje. Zapálený sa oxiduje vzduchom a môže tvoriť explózivné zmesi. Je veľmi jedovatý.

Chemické vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Na rozdiel od amoniaku, NH3, nie je v kvapalnom stave asociovaný a je len nepatrne rozpustný vo vode. Roztoky nie sú ani kyslé ani zásadité. Reaguje však s niektorými kyselinami za vzniku fosfoniových solí:

Fosfán je tiež silným redukčným činidlom a reaguje s roztokmi mnohých kovových iónov za vzniku fosfidov. V zásaditom roztoku prebieha reakcia:

.

Čistý plyn je bez zápachu, typický zápach technického fosfánu po rybine alebo cesnaku je spôsobený nečistotami.[1]

Toxicita[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavná vstupná cesta do organizmu je vdychovanie plynného fosfánu. Pri požití kovových fosfidov (najmä hliníka a zinku) dochádza v tráviacom trakte k hydrolýze a uvoľneniu fosfánu. Vdychovanie plynu spôsobuje silné podráždenie pľúc, ich edém, srdcovú dysfunkciu, excitáciu CNS, kómu, prípadne smrť. Objavujú sa tiež zažívacie ťažkosti, poškodenie obličiek a leukopénia.[1]

Po požití fosfidov sa objavuje podráždenie vedúce až ku krvácaniu, obehový kolaps, neuropsychiatrické problémy, zlyhanie dýchacích funkcií a obličiek. Neskôr sa môže objaviť poškodenie pečene. Bol publikovaný rad správ o vysokej mortalite (nad 50%) u otráv fosfidmi v Indii.[1] Fosfid zinku sa skôr používal ako rodenticíd.

K smrti pri otrave dochádza obvykle do štyroch dní, ale môže k nej dôjsť za jeden alebo dva týždne. Posmrtné analýzy ukázali infiltráciu a nekrózu srdcového svalu, pľúcny edém a poškodenie malých ciev.[1]

Chronická expozícia spôsobuje bolesti zubov, opuch až nekrózu čeľuste, slabosť, stratu váhy, anémiu a samovoľné zlomeniny.[1]

Fosfán sa z tela vylučuje jednak nezmenený vo vydychovanom vzduchu, a ďalej tiež močom v podobe fosfornanov a fosforitanov. Oxidácia fosfánu v tele je pomalá. Denaturuje oxyhemoglobín a inhibuje radu enzýmov.[1]

Boli zaznamenané prípady smrteľných otráv už pri koncentrácii fosfánu 1,2mg/. Pri požití fosfidu zinku nastala smrť už pri dávke 4,5g, naopak bolo hlásených prežitie i u dávky 50g.[1]

U králikov sa pri koncentrácii 70 mg/m³ po dobu 10 minút neobjavili žiadne príznaky, ale expozícia koncentrácii 140 mg/m³ bola smrteľná počas 2,5 – 3 hodín a pri koncentrácii 700 mg/m³ nastala smrť za 25 – 30 minút. Pri podávaní fosfidu zinku potkanom uhynulo 1 z 12 zvierat pri 200 mg/kg a pri 500 mg/kg 10 z 12 zvierat. Dávka 100 mg/kg a menej nebola smrteľná, ale bol pozorovaný úbytok hemoglobínu a červených krviniek.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fosfan na českej Wikipédii.