Solvatácia
Solvatácia je proces obaľovania rozpustených častíc látky molekulami rozpúšťadla.[1][2][3] Špeciálnym prípadom, kedy je rozpúšťadlom voda, je hydratácia.[3]
Počas rozpúšťania látky dochádza k rozkladu kryštálovej štruktúry a prechodu jednotlivých molekúl látky do rozpúšťadla. Samotný dej rozpúštania látky je endotermický (vyžaduje dodanie tepla), ale vďaka solvatácii dochádza k stabilizácii látky (často iónov) a zabráneniu opätovnej tvorby kryštálu.[3]
Typy interakcií[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa povahy látky dochádza počas solvatácie k vzniku rôznych interakcií. Typicky vznikajú ión-dipólové interakcie, kedy sa rozpúšťadlo (zvyčajne voda) orientuje tak, aby vznikali výhodné elektrostatické interakcie. Takéto interakcie vznikajú pri katiónoch (napríklad alkalických kovov alebo kovov alkalických zemín) i aniónoch.[3] Okrem toho môže dochádzať i k tvorbe dipól-dipólových interakcií (pre polárne nenabité látky). Molekuly rozpúšťadla môžu tvoriť s rozpúšťanou látkou i koordinačné väzby, ako je tomu typicky napríklad u iónov prechodých kovov. V tomto prípade molekuly vody vystupujú ako ligandy.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ solvatácia. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 624.
- ↑ solvatácia. In: HORECKÝ, Ján. Terminológia anorganickej a fyzikálnej chémie. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1956. S. 150.
- ↑ a b c d e GAŽO, Ján. Všeobecná a anorganická chémia. Bratislava : Alfa, 1978. S. 208 – 209, 272.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Solvatácia
