Max Perutz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Nositeľ Nobelovej ceny
Max Perutz
britský molekulárny biológ
Max Perutz
Narodenie19. máj 1914
Viedeň, Rakúsko
Úmrtie6. február 2002 (87 rokov)
Cambridge, Spojené kráľovstvo
Alma materViedenská univerzita
Peterhouse, Cambridge
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Max Perutz

Max Ferdinand Perutz, FRS, OM, CBE (* 19. máj 1914, Viedeň – † 6. február 2002, Cambridge) bol britský molekulárny biológ narodený v Rakúsku, ktorý v roku 1962 spolu s Johnom Kendrewom získal Nobelovu cenu za chémiu za "výskumy v oblasti stanovenia štruktúry globulárnych bielkovín". V roku 1979 potom získal Copleyovu medailu.

V roku 1936 odišiel po štúdiu na Viedenskej univerzite na Cambridgeskú univerzitu, kde sa pod vedením Johna Desmonda Bernala venoval kryštalografii. Ph.D. získal pod vedením Williama Lawrence Bragga. Na Cambridgei sa začal venovať výskumu hemoglobínu, v čom pokračoval väčšinu svojho profesionálneho života.

Kvôli svojmu židovskému pôvodu bol pred druhou svetovou vojnou vyhostený z Rakúska. Po začiatku vojny bol na príkaz Winstona Churchilla spolu s ďalšími Nemcami a Rakúšanmi vyslaný do Kanady.[1] Počas vojny pracoval na tajnom projekte ľadovcovej plošiny uprostred Atlantiku, ktorá mala byť využívaná na doplňovanie paliva lietadiel. Po vojne sa ku glaciológii na chvíľu vrátil a prišiel na dôvod, prečo ľadovce plávajú na vode.[2][3][4][5][6]

V roku 1953 vynašiel metódu využívajúcu röntgenové žiarenie, ktorou možno určovať molekulárnu štruktúru bielkovín. V roku 1959 objavil molekulárnu štruktúru hemoglobínu. Za to v roku 1962 spolu s Johnom Kendrewom získal Nobelovu cenu za chémiu.

V roku 1942 si vzal Gisele Peiserovú. Mali spolu dcéru Vivien a syna Robina.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Alan R. Fersht, Max Ferdinand Perutz OM PRS, Obituary, Nature Structural & amp; Molecular Biology
  2. PERUTZ, Max. Enemy Alien. [s.l.] : [s.n.]. S. 73–106.
  3. PERUTZ, Max. Science is Not a Quiet Life. [s.l.] : [s.n.]. ISBN 9810227744. S. 601–630.
  4. GRATZER, Walter. Max Perutz (1914–2002). Current Biology, 2002-03-05, s. R152–R154. Dostupné online [cit. 2008-01-12]. DOI10.1016/S0960-9822(02)00727-3.
  5. RAMASESHAN, S. Max Perutz (1914–2002). Current Science (Indian Academy of Sciences), 2002-03-10, s. 586–590. Dostupné online [cit. 2008-01-12]. DOI10.1016/S0960-9822(02)00727-3.
  6. COLLINS, Paul. The Floating Island. Cabinet Magazine, 2002, s. R152. Dostupné online [cit. 2008-01-12]. DOI10.1016/S0960-9822(02)00727-3.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Max Perutz na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]