Vladimir Prelog

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vladimir Prelog
chorvátsky chemik, držiteľ Nobelovej ceny za chémiu
chorvátsky chemik, držiteľ Nobelovej ceny za chémiu
Narodenie 23. júl 1906
Sarajevo, vtedy Rakúsko-Uhorsko, dnes Bosna a Hercegovina
Úmrtie 7. január 1998 (91 rokov)
Zürich, Švajčiarsko
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Vladimir Prelog
Nositeľ Nobelovej ceny

Vladimir Prelog (*23. júl 1906 – † 7. január 1998) bol chorvátsky chemik. V roku 1975 získal Nobelovu cenu za chémiu za svoj výskum v stereochémii organických molekúl a reakcií.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Prelog sa narodil v Sarajeve v Bosne a Hercegovine, vtedy Rakúsko-Uhorsko. V roku 1915, ešte ako dieťa, Prelog odišiel do Záhrebu, kde žil a študoval. V roku 1929 spromoval na Českom Technologickom Inštitúte v Prahe, kde získal titul chemického inžiniera. Jedným z jeho učiteľov bol Emil Voteček. On a jeho asistent Rudolf Lukeš ho nasmerovali na odbor organickej chémie.

Po získaní titulu Sc.D. v chémii, začal pracovať v súkromných laboratóriách G. J. Driza v Prahe kde vyrábal vzácne chemické látky, ktoré neboli v tom čase bežne dostupné na trhu. Počas voľného času sa venoval vlastnému výskumu o alkaloidoch z kakaovej kôry.

Vo svojom súkromnom živote, Prelog bol zdroj anekdot o takmer všetkých chemikov na celom svete. Intelektuál s veľkým citom pre kultúru, nikdy nevystupoval autoritatívne a nerád sa dostával do konfrontácii. Bol 109. nositeľom Nobelovej ceny ktorý sa v roku 1991 podpísal za mier v Chorvátsku.

Vladimir Prelog zomrel v Zürichu vo veku 92 rokov. Urna ktorá obsahuje Prelogov popol bola 27. septembra 2001 slávnostne pochovaná na cintoríne Mirogoj v Záhrebe.

Práca[upraviť | upraviť zdroj]

Práca v Záhrebe[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1935 dostal pozvanie od Technickej fakulty na Univerzite v Záhrebe na post vyučujúceho organickej chémie. Počas prednášania organickej chémie, taktiež študentov oboznamoval o možnostiach chemického inžinierstva.

Za pomoci spolupracovníkov a študentov, finančnej výpomoci od farmaceutickej továrne „Kašel“ (dnes Pliva), začal výskum na chiníne a jeho zlúčeninách. Vyvrcholením jeho práce bolo úspešná produkcia Streptazolu, jedného z prvých komerčných sulfónamidov.

Počas svojej vedeckej práce úspešne syntetizoval adamantán (izoloval ho z Ropných polí na Morave), hydrokarbón s nezvyčajnou alicyklickou štruktúrou. Výsledky Prelogovej práce boli publikované v Európskych chemických časopisoch a literatúre.

Práca v Zürichu[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1941 Prelog prijal pozvanie od Leopola Ružičku na prácu v Švajčiarskom Federálnom Inštitúte technológie (ETH – Eidgenössische Technische Hochschule) v Zürich. Tu spromoval a začal vyučovať súkromné hodiny. V roku 1957 Ružička odišiel do dôchodku, Prelog sa stal riaditeľom laboratória organickej chémie, kde rozširoval svoje aktivity v nezvyčajných oboroch: heterocyklické zlúčeniny, alkaloidy, alicyklické zlúčeniny, izolácia a štúdium biochemicky aktívnych zlúčenín, ktoré našiel v malých množstvách vo zvieracích organizmoch. Taktiež pracoval na štruktúre antibiotík a na stereochémii pri enzymatických reakciách.

Jeho práca priniesla niekoľko záverov, vysvetlenie štruktúry steroidov, triterpénoch, chinínu, strychnínu, solanínu a iných alkaloidov. Počas spolupráce s Robert Cahnom a Christopherom Ingoldom sformuloval tzv. CIP systém, ktorý je dnes v stereochémii všeobecne využívaný.

Vďaka svojej a Ružičkovej práci a získaniu Nobelovej ceny, sa stali významnými vedcami na poli organickej chémie.

Nobelova cena[upraviť | upraviť zdroj]

Prelog v roku 1975 získal spolu s britským chemikom Johnom Cornforthom Nobelovu cenu za chémiu za svoj výskum v stereochémii organických molekúl a reakcií.

Jeho vedecká práca zahrňuje vyše 400 prác. Učiteľ s charakteristickým štýlom a výrečnosťou, vyučil mnoho generácií chemikov. V roku 1986 sa stal čestným členom Chorvátskej Akadémii vied a umenia.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]