Slovenská kultúra

Slovenská kultúra je zložka veľkej európskej kultúry, resp. euroamerickej kultúry, ktorá vyrástla na báze kultúrneho dedičstva starovekých Grékov, Rimanov a starovekých Židov. Je výsledkom dedičstva ľudí, ktorí v priebehu dejín obývali územie Slovenska v rámci rôznych štátnych útvarov (Veľká Morava, Uhorsko, Česko-Slovensko, Slovensko). Je to súbor tradícií, zvykov, vzťahov, umenia, či inštitúcií, ktorý je ovplyvňovaný interakciou s kultúrami susedných krajín - Česka, Maďarska, Rakúska, Poľska a Ukrajiny.

Jazyk a literatúra

Základným prvkom slovenskej literatúry je slovenský jazyk, v ktorom sa tvorí väčšina súčasných literárnych, umeleckých, vedeckých, publicistických, hudobných, či audiovizuálnych diel na Slovensku. Súčasťou slovenskej kultúry sú však aj diela tvorené v iných jazykov, ktoré majú prepojenosť na kultúrny priestor Slovenska. V minulosti za čias Uhorska to bola najmä v mestách nemčina a maďarčina a za existencie Česko-Slovenska bola živou súčasťou slovenskej kultúry aj čeština, ktorá mala výrazný vplyv na rozvoj kultúry a umenia na Slovensku.

Ľudová kultúra

V jednotlivých regiónoch je množstvo ľudových kultúrnych zvykov, ktoré sa odovzdávali z generácie na generáciu ústne alebo praktickým predvedením. Súčasťou ľudovej kultúry sú hmotné i nehmotné prvky, hudba, piesne, zvyky, tance a ďalšie duchovné výtvory označované ako folklór, ktoré pretrvávajú vďaka folklórnym skupinám.

Architektúra

V každej krajine sú pamiatky z minulosti tvoriace súčasť jej histórie a dokumentujúce majstrovstvo jej obyvateľov. Na Slovensku je veľa hradov, zámkov, kostolov a ďalších kultúrnych pamiatok. Kultúrne pamiatky ako hrad Devín, Národný cintorín v Martine, Dóm svätej Alžbety v Košiciach a podobne, ktoré sú dôležitou súčasťou celého kultúrneho dedičstva Slovenska, nesú označenie Národná kultúrna pamiatka a štát im venuje zvýšenú pozornosť a snahu na ích ochranu. Na Slovensku sú však aj pamiatky, ktoré sú zaradené do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Podľa Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, prijatého v roku 1972 v Paríži, patria od roku 1993 do tohto zoznamu tri miesta na Slovensku - historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky jej okolia, pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec a Spišský hrad s okolitými pamiatkami (Spišské Podhradie, Spišská Kapitula, a kostol sv. Ducha v Žehre).

Spišský hrad

Je najrozsiahlejším stredovekým hradom v strednej Európe. Viedla pri ňom dôležitá obchodná cesta. Od 15. storočia bol sídlom vplyvných uhorských rodov. Oproti hradu leží cirkevné centrum Spišská Kapitula.

Vlkolínec

Predstavuje najzachovanejší a najucelenejší súbor pôvodných drevených zrubových ľudových stavieb karpatskej oblasti. Stavby sú postavené z otesaných drevených trámov na kamenných podmurovkách.

Galéria

Bryndzové halušky - typické slovenské „národné“ jedlo vzniklo na základe tradície salašníctva a pastierstva vo vysokohorskom prostredí
Spišský hrad - od roku 1993 je ako súčasť pamiatkového súboru Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia zapísaný v Zozname Svetového dedičstva UNESCO
Plagát filmovej rozprávky Perinbaba (1985) režiséra Juraja Jakubiska

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Malebné Slovensko. Historické a staviteľské pamiatky, ukážky rázovitých krojov, stavieb, umenia a života ľudu slovenského a prírodnej krásy. Praha: B. Koči, 1920. 96 s. – dostupné v Digitálnej knižnici UKB
Profil slovenskej kultúry^{[nefunkčný odkaz]} – portál Univerzitnej knižnice v Bratislave, predstavujúci slovenskú kultúru