Ladislav Kubala

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ladislav Kubala
{{{popis}}}
Osobné údaje
Celé meno Ladislav Kubala Stecz
Dátum narodenia 10. jún 1927
Miesto narodenia Budapešť, Maďarsko
Dátum úmrtia    17. máj 2002 (74 rokov)
Miesto úmrtia    Barcelona, Španielsko
Výška 176 cm
Prezývka Kukši
Pozícia ofenzívny stredopoliar
Mládežnícke kluby
1939-1943 Ganz TE
Seniorské kluby1
Roky Kluby Zps (Gly)
1944
1945–1946
1946–1948
1948–1949
1949–1950
1950
1951–1961
1963–1965
1966–1967
1967
Ganz TE
Ferencváros Budapest
ŠK Slovan Bratislava
Vasas Budapest
Hungaria
Aurora Pro Patria 1919
FC Barcelona
Espanyol Barcelona
FC Zürich
Toronto Falcons
9 00(2)
49 0(33)
33 0(14)
20 0(10)


215 (131)
2900(7)
1 0 0(0)
1900(5)   
Národné mužstvo
1946–1947
1948
1953–1961
Maďarsko Maďarsko
Česko-Slovensko Česko-Slovensko
Španielsko Španielsko
3 00(0)
6 00(4)
19 0(11)
Tréner mužstiev
1961–1963
1963–1966
1966–1967
1968
1968–1969
1969–1980
1980–1982
1982–1986
1986–1987
1987–1988
1988–1989
1992
1995
FC Barcelona
Espanyol Barcelona
FC Zürich
Toronto Falcons
Córdoba CF
Španielsko
FC Barcelona
Al-Hilal
Real Murcia
CD Málaga
Elche CF
Španielsko U-21
Paraguaj

1 Zápasy a góly za profesionálny klub .


Pozri aj Športový portál

Ladislav Kubala (* 10. jún 1927, Budapešť, Maďarsko – † 17. máj 2002, Barcelona, Španielsko) bol maďarsko-slovensko-španielsky futbalista a tréner.

Hráčska kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Jedna z najväčších postáv svetového futbalu v 50. rokoch minulého storočia Ladislav Kubala sa narodil v Budapešti v slovensko-maďarskej rodine. Otec Pavol sa narodil v Martine, matka Anna Steczová mala slovensko-poľsko-maďarské korene. S futbalom začínal v továrenskom tíme Ganz TE, ako dorastenec prestúpil do slávneho TE Ferencváros. V roku 1946 sa v rámci repatriácie presťahoval do Česko-Slovenska, v drese ŠK Bratislava odohral počas dvoch sezón 33 zápasov, strelil 14 gólov. V roku 1948 sa vrátil späť do Maďarska, odkiaľ po komunistickom prevrate ušiel v nákladnom aute cez Rakúsko do Talianska. Začal hrávať v klube Pro Patria, FIFA mu však na žiadosť Maďarskej futbalovej fedrácie z dôvodu nedodržania zmluvy a opustenia krajiny bez povolenia udelila ročný zákaz činnosti. Kubala sa ocitol v utečeneckom tábore v mestečku Cinecitta. Spolu s ďalšími emigrantami založili tím Hungaria pod vedením Ferdinanda Daučíka. V roku 1950 odohral tento výber niekoľko stretnutí v Španielsku, kde si Kubalu všimol manažér FC Barcelona Josep Samitier.

Kubala sa upísal katalánskemu veľkoklubu 15. júna 1950 a napriek tomu, že prvých deväť mesiacov nehral - stále mal zákaz činnosti - v nasledujúcich rokoch 1951-1962 sa stal ústrednou postavou mužstva, ktoré získalo štyri majstrovské tituly a päťkrát vyhralo Španielsky pohár. Základy tohto tímu položil Kubalov švagor Ferdinand Daučík, slovenský tréner Barcelony. V prvej sezóne 1951/52 odohral Kubala 19 zápasov a strelil 26 gólov, 25. februára 1952 v zápase proti Sportingu Gijón (9 : 0) strelil sedem gólov [1], čo je dodnes rekordný výkon v histórii španielskej ligy. Skóroval aj vo finále pohára proti Valencii (4 : 2). Táto sezóna patrí k najúspešnejším v histórii klubu, Barcelona získala päť trofejí - majstrovský titul, Španielsky pohár (vtedy nazývaný Copa del Generalissimo), Copa Eva Duarte (Španielsky superpohár), Latinský pohár (súťaž majstrov Španielska, Portugalska, Talianska a Francúzska) a Copa Martini & Rossi (víťaz Latinského pohára vs. víťaz Stredoeurópskeho pohára). Počtom trofejí v jednej sezóne prekonal tento výsledok až v roku 2009 tím Pepa Guardiolu. V nasledujúcej sezóne 1952/53 si Barca zopakovala double, Kubala opäť prispel gólom vo finále pohára, tentoraz do siete Athletica Bilbao (2 : 1).

Kubala spolu s legendárnym Di Stéfanom z Realu Madrid boli považovaní za najväčšie osobnosti španielskej ligy tohto obdobia [2]. V drese blaugranas odohral celkom 256 súťažných zápasov, strelil 194 gólov (bilancia v lige 215/131). Dvakrát v sezónach 1951/52 a 1953/54 mu tesne unikla trofej Pichichi pre najlepšieho strelca. Na medzinárodnom poli sa podieľal Kubala na dvoch triumfoch v Pohári veľtržných miest, predchodcovi Pohára UEFA (1958, 1960). V sezóne 1960/61 sa Barcelona prebojovala do finále Európskeho pohára majstrov, pričom vyradila dovtedy 5-násobného víťaza EPM Real Madrid, vo finálovom dueli však podľahla portugalskému majstrovi Benfice Lisabon 2 : 3.

Po odchode z FC Barcelona pokračoval v kariére v klube mestského rivala RCD Espanyol, kde pôsobil ako hrajúci tréner a v FC Zürich. Svoju obdivuhodnú hráčsku kariéru ukončil v severoamerickej lige NPSL. V klube Toronto Falcons sa opäť stretol s Ferdinandom Daučíkom, v mužstve hrali aj synovia oboch velikánov Branko Kubala a Yanko Daučík, najlepší strelec ligy 1967 [3].

V roku 1999 sa Kubalovi dostalo významného ocenenia, pri príležitosti 100. výročia založenia FC Barcelona bol vyhlásený za najlepšieho hráča klubu v jeho histórii. O jeho popularite svedčí tiež fakt, že ako jedinému hráčovi klubu mu v roku 2009 postavili sochu pred štadiónom Camp Nou.

Reprezentačná kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Ladislav Kubala obliekol počas svojej kariéry dresy troch reprezentácií – Maďarska, Československa a Španielska [4], nikdy si však nezahral na významnom turnaji. Zaujímavé je, že v Španielsku sa takmer vôbec nevedelo o tom, že Kubala má aj slovenský pôvod, všetci ho považovali za čistokrvného Maďara. V reprezentácii Československa odohral šesť zápasov, debutoval 27. októbra 1946 vo Viedni proti Rakúsku. V reprezentačnom drese strelil štyri góly, dva Poľsku (6 : 3) a dva Rumunsku (6 : 2). V reprezentácii ČSR nastúpil v dvoch zápasoch po boku najlepšieho českého kanoniera, legendárneho Josefa Bicana [5]. Trikrát reprezentoval Maďarsko, v 19 zápasoch v drese Španielska strelil 11 gólov.

Dvakrát bol členom Výberu Európy, v roku 1953 strelil dva góly Anglicku (4 : 4) pri oslavách 90. výročia založenia The Football Association a v roku 1965 prispel jedným gólom k výhre 6 : 4 nad výberom Veľkej Británie v rozlúčkovom zápase Stanleyho Matthewsa. V tomto zápase boli jeho spoluhráčmi aj traja reprezentanti Československa Josef Masopust, Svatopluk Pluskal a slovenský futbalista storočia Ján Popluhár.

Trénerská kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Začínal v mládežníckom tíme Barcelony, krátko viedol aj A-mužstvo, vo viacerých kluboch pôsobil ako hrajúci tréner. V rokoch 1969-1980 viedol reprezentáciu Španielska, pod jeho taktovkou odohrala La Furia Roja 69 zápasov [6], do nástupu Vicente del Bosqueho to bol rekordný počet zápasov pri reprezentácii. Kubalovi sa podarilo povýšiť záujmy reprezentácie nad záujmy klubových gigantov Realu Madrid a FC Barcelona, výsledkom čoho bola účasť na záverečnom turnaji MS 1978 po dvanástich rokoch a postup na ME 1980. Počas Kubalovej éry sa Španielsko stretlo dvakrát s Československom, v roku 1978 prehralo v Bratislave na Tehelnom poli 0 : 1, o dva roky neskôr v Gijóne sa v rámci prípravy na európsky šampionát rozišli nerozhodne 2 : 2.

Olympijské mužstvo Španielska priviedol k triumfu na OH 1992 v Barcelone, v meste svojich najväčších hráčskych úspechov. V roku 1995 bol trénerom reprezentácie Paraguaja.

Súkromný život[upraviť | upraviť zdroj]

Kubala sa oženil s Annou Violou Daučíkovou, sestrou Ferdinanda Daučíka (často sa nesprávne uvádza, že s jeho dcérou). Synovia Branko, Ladislao a Carlos.

Úspechy[upraviť | upraviť zdroj]

Hráčska kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Klubové

Individuálne

Poznámka: započítané len góly pred získaním čs. občianstva

Trénerska kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. . Dostupné online.
  2. . Dostupné online.
  3. . Dostupné online.
  4. NORDMANN, Michael. Najlepší futbalisti. Bratislava : Svojtka&Co.,s.r.o., 2009. S. 143.
  5. . Dostupné online.
  6. . Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]