Klub ligových kanonierov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Klub ligových kanonierov (KLK) je elitná spoločnosť slovenských futbalistov, ktorí počas svojej kariéry strelili 100 a viac gólov v najvyšších ligových súťažiach (česko-slovenská futbalová liga 1925 – 1993, slovenská liga 19391944 a od sezóny 1993/1994, zahraničné ligy).

História[upraviť | upraviť zdroj]

Klub ligových kanonierov nadväzuje na tradíciu Klubu ligových kanonýrů, založeného v roku 1972 redakciou týždenníka GÓL v Česko-Slovensku. Tento Klub pôvodne združoval hráčov, ktorí dosiahli hranicu 100 gólov v česko-slovenskej lige, od roku 1991 sa započítavali aj góly z európskych prvoligových súťaží, nie však so spätnou platnosťou. V ére Česko-Slovenska mal Klub ligových kanonýrů 39 členov, z toho 13 Slovákov v čele s Jozefom Adamcom, tretím najlepším strelcom v histórii česko-slovenskej futbalovej ligy. Po rozdelení Česko-Slovenska pôsobí Klub ligových kanonýrů už len v Česku, na Slovensku podobný Klub nevznikol. S iniciatívou založiť slovenský Klub ligových kanonierov prišla trojica futbalových nadšencov Peter Divéky, Gregor Mareš a Peter Bzdúch.[1] S podporou Únie ligových klubov a jej prezidenta Dušana Tittela sa prvé stretnutie členov KLK uskutočnilo 5. júla 2013 v Senci v rámci vyhlásenia ankiet Corgoň ligy za sezónu 2012/2013. Prítomným členom KLK boli odovzdané Certifikáty kanoniera a pamätné ocenenia.[2]

31. marca 2014, necelý rok po založení Klubu ligových kanonierov vstúpil medzi ligových „stovkárov“ Róbert Vittek, najlepší strelec v histórii slovenskej futbalovej reprezentácie. Stal sa tak 32. členom elitnej kanonierskej spoločnosti.

31. marca 2015 v Žiline boli pred zápasom Slovensko-Česko ocenení ďalší členovia KLK Ján Strausz, Peter Herda, Pavol Diňa a Róbert Semeník. Menovaní si prevzali „Certifikáty členov Klubu ligových kanonierov“ z rúk prezidentov Slovenského futbalového zväzu a Únie ligových klubov Jána Kováčika a Ivana Kozáka.[3] Slávnostného aktu sa zúčastnili tiež členovia českého Klubu ligových kanonýrů Václav Daněk, Horst Siegl a Jan Nezmar. V rámci odovzdávania ocenení si Klub ligových kanonierov uctil aj futbalové majstrovstvo nežijúcich kanonierov Viktora Tegelhoffa a Ladislava Józsu, na pôde Únie ligových klubov si prevzali ocenenia ich rodinní príslušníci.[4]

V sezóne 2016/2017 sa rozrástol Klub kanonierov o dvoch nových členov. 15. októbra 2016 strelil Filip Hološko v austrálskej najvyššej súťaži stý ligový gól, pričom sa stal prvým stovkárom, ktorý ani raz neskóroval v slovenskej lige, zároveň ako prvý hráč dosiahol métu 100 gólov v ligovej súťaži mimo Európy [5]. 16. apríla 2017 sa k nemu pridal Marek Bakoš, svojim 63. gólom v českej lige dosiahol hneď dva míľniky, v drese Viktorie Plzeň zaznamenal jubilejný 50. gól, čím zaokrúhlil počet svojich ligových zásahov na stovku [6].

Založenie slovenského Klubu ligových kanonierov a jeho pravidlá ovplyvnili aj český Klub ligových kanonýrů. Komisia pre históriu a štatistiku FAČR rozhodla v roku 2016 o dodatočnom započítaní gólov zo zahraničných ligových súťaží strelených pred 1. januárom 1991. Týmto aktom došlo k zjednoteniu štatistík oboch Klubov, navyše Ladislav Kubala, Jozef Obert, Tibor Mičinec, Pavol Diňa a Ľubomír Luhový sa stali na základe nových pravidiel novými členmi českého Klubu ligových kanonýrů [7].

Pravidlá[upraviť | upraviť zdroj]

Členom Klubu ligových kanonierov sa môže stať futbalista so slovenským prípadne česko-slovenským občianstvom, ktorý strelí minimálne 100 gólov v najvyšších ligových súťažiach na Slovensku (v Česko-Slovensku) alebo v zahraničí. Cieľom a poslaním KLK je oceniť a vyzdvihnúť hráčov, ktorí preslávili slovenský futbal, priblížiť ich úspechy ako inšpirujúci príklad ďalším generáciám mladých futbalistov. Podmienku členstva v Klube ligových kanonierov v čase jeho založenia spĺňalo 31 bývalých i súčasných futbalistov, ktorým boli udelené Certifikáty kanoniera s poradovým číslom podľa dátumu dosiahnutia stého gólu. Prvým pokoriteľom stogólovej hranice a držiteľom Certifikátu číslo 1 sa stal symbolicky Jozef Luknár (1915 – 1966). Členmi KLK sa stali aj futbalový svetobežník, budapeštiansky rodák slovenského pôvodu Ladislav Kubala, reprezentant troch krajín (Česko-Slovensko, Maďarsko, Španielsko) a Bulhar Božin Laskov, ktorý prišiel študovať do Česko-Slovenska a usadil sa na Slovensku. Obaja spĺňajú podmienku občianstva, hoci Kubala len krátkodobo, obaja hrali v česko-slovenskej futbalovej lige, reprezentovali Česko-Slovensko a významným spôsobom sa zapísali do histórie slovenského futbalu.

Členovia KLK[upraviť | upraviť zdroj]

Stav k 1. 10. 2017

Č. MENO A PRIEZVISKO POČET GÓLOV GÓLY V ČS./SLOV.LIGE GÓLY V ZAHRANIČNÝCH LIGÁCH
1. Ladislav Kubala 202 ŠK Bratislava 14 Ganz Maďarsko 2, Ferencváros Budapešť Maďarsko 33, Vasas Budapešť Maďarsko 10, FC Barcelona Španielsko 131, Espaňol Barcelona Španielsko 7, Toronto Falcons Kanada 5
2. Jozef Kožlej [8] 176 1. FC Košice 52, Tatran Prešov 8, Sparta Praha 3 Sparta Praha Česko 8, Viktoria Žižkov Česko 7, Olympiakos Nikózia Cyprus 55, Omonia Nikózia Cyprus 32, Anorthosis Famagusta Cyprus 3, AE Larissa Grécko 3, Thrasyvoulos Grécko 5
3. Jozef Adamec 170 Spartak Trnava 138, Dukla Praha 17, Slovan Bratislava 15
4. Ladislav Pavlovič 164 Tatran Prešov 150, ČH Bratislava 14
5. Ján Arpáš 152 ŠK Bratislava 146 Juventus Turín Taliansko 6
6. Adolf Scherer 151 ČH/Slovnaft Bratislava 99, VSS Košice 26, Lokomotíva Košice 3 Olympique Nimes Francúzsko 23
7. Milan Luhový 143 Slovan Bratislava 23, Dukla Praha 78 Sporting Gijón Španielsko 22, PAOK Solún Grécko 16, AS St.Étienne Francúzsko 2, St.Trond Belgicko 2
8. Stanislav Griga 141 Sparta Praha 120, Dukla Praha 3 Feyenoord Rotterdam Holandsko 9, Rapid Viedeň Rakúsko 9
9. Róbert Semeník 140 Dukla B.Bystrica 72, 1. FC Košice 43, FC Nitra 5 FK Teplice Česko 9, Genclerbirligi Turecko 6, Györ ETO Maďarsko 5
10. Pavol Diňa [9] 129 Dukla B.Bystrica 59, DAC Dun.Streda 49, 1. FC Košice 14, Lokomotíva Košice 4, Chemlon Humenné 3
11. Juraj Halenár [10] 127 Inter Bratislava 35, Artmedia Petržalka 33, Slovan Bratislava 57 Spartacus Nyíregyháza Maďarsko 1, Sigma Olomouc Česko 1
12. Emil Pažický 124 Sokol NV/Slovan Bratislava 77, Slovena/Iskra Žilina 32, ATK Praha 14, Jednota Trenčín 1
13. Stanislav Šesták 123 Tatran Prešov 8, Slovan Bratislava 6, MŠK Žilina 49 VfL Bochum Nemecko 28, Ankaragücü Turecko 10, Bursaspor Turecko 13, Ferencváros Budapešť Maďarsko 9
14. Jozef Luknár 119 I.ČsŠK/ŠK Bratislava 119
15. Ján Strausz 115 VSS Košice 115
16. Róbert Vittek [11] 114 Slovan Bratislava 70 1. FC Nürnberg Nemecko 26, Lille OSC Francúzsko 8, Ankaragücü Turecko 6, Trabzonspor Turecko 2, Debreceni Maďarsko 2
17. Viktor Tegelhoff 113 ŠK/Sokol NV/Slovan Bratislava 86, ŠK Ružomberok 27
18. Peter Herda 110 Slavia Praha 79, RH Cheb 27, Slovan Bratislava 1 SC Charleroi Belgicko 3
19. Filip Hološko 110 Slovan Bratislava 5 Slovan Liberec Česko 17, Manisaspor Turecko 21, Besiktas Istanbul Turecko 42, Istanbul BB Turecko 5, Rizespor Turecko 2, Sydney FC Austrália 18
20. Anton Moravčík 109 Slovan Bratislava 70, Slovena Žilina 24, ÚDA Praha 15
21. Szilárd Németh [12] 109 Slovan Bratislava 25, 1. FC Košice 21, Inter Bratislava 39 FC Middlesbrough Anglicko 23, Alemannia Aachen Nemecko 1
22. Ladislav Józsa 108 Lokomotíva Košice 104, Jednota Trenčín 4
23. Ľubomír Luhový [13] 108 Inter Bratislava 76, Spartak Trnava 17, Dukla B.Bystrica 3, Artmedia Petržalka 1 Urawa Red Diamonds Japonsko 8, GAK Graz Rakúsko 3
24. Marek Mintál 108 MŠK Žilina 76 1. FC Nürnberg Nemecko 32
25. Tomáš Oravec 108 1. FC Košice 4, MFK Ružomberok 19, Artmedia Petržalka 28, MŠK Žilina 24, Spartak Trnava 3 Viktoria Žižkov Česko 16, Admira Mödling Rakúsko 8, Panionios Atény Grécko 2, Shaanxi Čína 3, Paralimni Cyprus 1
26. Jozef Obert 107 Slovan Bratislava 59, Tatran Prešov 15, RH Brno 14, ČH Bratislava 4 Wacker Innsbruck Rakúsko 15
27. Gejza Šimanský 106 Slávia/Tatran Prešov 44, Slovan Bratislava 54, Tankista Praha 8
28. Tibor Mičinec 105 Bohemians Praha 53, DAC Dun.Streda 27 Omonia Nikózia Cyprus 20, Švarc Benešov Česko 5
29. Božin Laskov 104 SK Židenice 4, Slovan Bratislava 47, ČH Bratislava 15 Levski Sofia Bulharsko 38 [14]
30. Marián Masný 103 Slovan Bratislava 97, ZŤS Petržalka 6
31. Tomáš Medveď 103 Artmedia Petržalka 31, Inter Bratislava 13, Dukla B.Bystrica 8, Chemlon Humenné 8, Slovan Bratislava 8, Lokomotíva Košice 2, 1. FC Košice 1, FC Senec 2 Lombard Pápa Maďarsko 18, Videoton Székesféhervár Maďarsko 7, Šenjang Čína 5
32. Marek Bakoš 103 Matador Púchov 18, MFK Ružomberok 16 Šinnik Jaroslavľ Rusko 3, Viktoria Plzeň Česko 53, Slovan Liberec Česko 13
33. Ján Čapkovič 100 Slovan Bratislava 100
34. Jozef Levický 100 Inter Bratislava 100

Čakatelia (50 – 99 gólov)[upraviť | upraviť zdroj]

Aktívni hráči, stav k 1. 10. 2017

GÓLY MENO KLUBY/GÓLY
94
Marek Hamšík SSC Neapol Taliansko 94
61
Róbert Pich MŠK Žilina 29, Dukla B. Bystrica 10, Śląsk Wrocław Poľsko 22
57
Michal Ďuriš Dukla B. Bystrica 18, Viktoria Plzeň Česko 34, FK Mladá Boleslav Česko 4, FC Orenburg Rusko 1
56
Erik Jendrišek MFK Ružomberok 30, Spartak Trnava 5, SC Freiburg Nemecko 2, Cracovia Krakov Poľsko 18, Škoda Xanthi Grécko 1
52
David Depetris AS Trenčín 28, Spartak Trnava 15, Rizespor Turecko 1, Sigma Olomouc Česko 3, Morelia Mexiko 4, Huracán Argentína 1
51
Miloš Lačný MFK Ružomberok 44, Slovan Bratislava 2, Dundee United Škótsko 1, Neman Grodno Bielorusko 3, Kajrat Almaty Kazachstan 1
50
Filip Hlohovský AS Trenčín 9, Slovan Bratislava 10, FC Senica 8, MŠK Žilina 23

Ostali pred bránami KLK (90 – 99 gólov)[upraviť | upraviť zdroj]

GÓLY MENO KLUBY/GÓLY
98
Vojtech Masný Jednota Trenčín 65, Dukla Pardubice 6, Vienna Viedeň Rakúsko 27
98
Ľubomír Moravčík Plastika Nitra 30, AS St.Étienne Francúzsko 31, SC Bastia Francúzsko 8, Celtic Glasgow Škótsko 29
95
Viliam Hyravý ZVL Žilina 24, Baník Ostrava 36, Dukla Banská Bystrica 6, MFK Ružomberok 26, FC Toulouse Francúzsko 3
94
Milan Dolinský ČH Bratislava 76, Tankista Praha 12, Slovan Bratislava 6
94
Marek Ujlaky Spartak Trnava 86, Slovan Bratislava 2, FC Senec 3, ViOn Zlaté Moravce 2, FK Drnovice Česko 1
94
Róbert Rák FC Nitra 61, MFK Ružomberok 17, Dinamo Minsk Bielorusko 16
93
Peter Fecko Lokomotíva Košice 78, Aris Limassol Cyprus 15
91
Ladislav Kuna Spartak Trnava 86, Admira Viedeň Rakúsko 5
90
Pavol Bencz Jednota Trenčín 72, ZVL Žilina 10, Vienna Viedeň Rakúsko 8
90
Dušan Galis VSS Košice 59, Slovan Bratislava 30, Cádiz CF Španielsko 1
90
Martin Fabuš ODu/AS Trenčín 59, MŠK Žilina 17, Dukla Banská Bystrica 5, Sigma Olomouc Česko 1, Ruch Chorzów Poľsko 8
90
Vladimír Kožuch Spartak Trnava 61, Tatran Prešov 22, Slovan Liberec Česko 7

Rekordy a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Prví stovkári

Naj, naj, naj

  • Najstarší stovkár: Jozef Levický - 35 rokov, 6 mesiacov , 21 dní
  • Dvaja stovkári v jeden deň:

Najviac gólov Slovákov vo vybraných ligových súťažiach[upraviť | upraviť zdroj]

Stav k 1. 6. 2017

Krajina/liga Meno Góly Góly podľa klubov
Anglicko Anglicko Szilárd Németh 23 Middlesbrough FC 23
Belgicko Belgicko Ľudovít Cvetler 16 Standard Liège 16
Bulharsko Bulharsko Roman Procházka
18
Levski Sofia 18
Cyprus Cyprus Jozef Kožlej 90 Olympiakos Nikózia 55, Omonia Nikózia 32, Anorthosis Famagusta FC 3
Česko Česko Marek Bakoš 65 Viktoria Plzeň 52, Slovan Liberec 13
Francúzsko Francúzsko Ľubomír Moravčík 39 AS Saint-Étienne 31, SC Bastia 8
Grécko Grécko Igor Klejch 25 Panachaiki Patras 25
Holandsko Holandsko Ivan Mráz 31 MVV Maastricht 31
Nemecko Nemecko Marek Mintál 32 1.FC Nürnberg 32
Nórsko Nórsko Marek Sapara 19 Rosenborg BK 19
Poľsko Poľsko Róbert Demjan 31 Podbeskidzie Bielsko-Biała 31
Rakúsko Rakúsko Anton Bulla 73 First Vienna 67, Slovan Viedeň 6
Rumunsko Rumunsko Adam Nemec
11
Dinamo Bukurešť 11
Rusko Rusko Martin Jakubko 23 Saturn Ramenskoje 4, FK Moskva 8, FK Chimki 2, Amkar Perm 9
Škótsko Škótsko Ľubomír Moravčík 29 Celtic Glasgow 29
Španielsko Španielsko Ladislav Kubala *
Milan Luhový
138
22
FC Barcelona 131, Espaňol Barcelona 7
Sporting Gijón 22
Taliansko Taliansko Marek Hamšík 93 SSC Neapol 93
Turecko Turecko Filip Hološko 70 Manisaspor 21, Besiktas Istanbul 42, Istanbul BB 5, Rizespor 2

Poznámka: Ladislav Kubala bol rodák z Budapešti slovenského pôvodu, najviac gólov v Primera División strelil z rodených Slovákov Milan Luhový

Králi ligových strelcov[upraviť | upraviť zdroj]

Z 32 členov Klubu ligových kanonierov osemnásti sa stali najlepšími strelcami ligy, 11 hráčov v česko-slovenskej lige, ôsmi v slovenskej lige a traja v zahraničí – Jozef Kožlej (Cyprus), Marek Mintál (Nemecko) a Tomáš Medveď (Maďarsko). Ľubomír Luhový bol ako jediný najlepším strelcom česko-slovenskej ligy aj slovenskej ligy. V česko-slovenskej lige patrili slovenskí kanonieri k najlepším strelcom, 26-krát získali korunu kráľa strelcov, v rokoch 1967 – 1977 dokonca nepretržite! V historickej tabuľke strelcov obsadili v prvej desiatke tri miesta – Jozef Adamec (170 gólov) tretie za legendárnym Bicanom a Wiecekom, Ladislav Pavlovič (164) piate a Adolf Scherer (128) desiate.

Najčastejší králi strelcov:

Kráľ strelcov v česko-slovenskej lige aj v slovenskej lige:

Kráľ strelcov v slovenskej lige aj v zahraničí:

Kanonieri a reprezentácia[upraviť | upraviť zdroj]

Prvým „kanonierom“ v reprezentačnom drese Česko-Slovenska bol Jozef Luknár, 3. apríla 1938 v Bazileji nastúpil proti Švajčiarsku. Luknár bol aj pri medzištátnej premiére reprezentácie Slovenska, 27. augusta 1939 v Bratislave sa spolu s Jánom Arpášom gólovo podieľali na víťazstve nad Nemeckom 2:0.

Najviac reprezentačných štartov má na konte Róbert Vittek (80), v česko-slovenskom drese odohral najviac zápasov zo všetkých Slovákov Marián Masný (75). Naopak, len jediný raz sa dostalo cti reprezentovať takým kanonierom ako Ján Strausz, Jozef Levický, Ladislav Józsa a Peter Herda. Streleckým rekordérom je tak isto Róbert Vittek, s 23 presnými zásahmi predstihol ďalších členov KLK Szilárda Németha (22) a Adolfa Scherera (22), najlepšieho slovenského strelca v česko-slovenskej reprezentácii.

Zaujímavosťou je skutočnosť, že dvaja najlepší kanonieri v histórii slovenského a českého futbalu Ladislav Kubala a Josef Bican sa v dvoch zápasoch stretli bok po boku v reprezentácii Česko-Slovenska. Jozef Adamec si ako jediný z členov KLK zahral na dvoch finálových turnajoch majstrovstiev sveta, na MS 1962 v Čile získal striebornú medailu, zúčastnil sa aj MS 1970 v Mexiku. Finalistom MS 1962 v Čile bol tiež Adolf Scherer, s tromi gólmi jeden z najlepších strelcov šampionátu. Titulom majstra Európy z Belehradu 1976 a bronzovou medailou z ME 1980 v Taliansku sa môže pochváliť Marián Masný, Ladislav Pavlovič a Adolf Scherer vybojovali bronzový kov na premiérových ME 1960.

Reprezentačné zaujímavosti

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]