Preskočiť na obsah

Milan Luhový

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Milan Luhový
Osobné údaje
Dátum narodenia 1. január 1963 (63 rokov)
Miesto narodenia Považská Bystrica, Česko-Slovensko
Prezývka Maco
Pozícia útočník
Seniorské kluby1
Roky Kluby Zps (Gly)
1979 – 1981
1981- – 984
1984 – 1990
1990 – 1992
1992 – 1993
1993 – 1995
1995		 Gumárne Púchov
Slovan Bratislava
Dukla Praha
Sporting Gijón
AS Saint-Étienne
PAOK Solún
St. Trond		 0270(10)
0750(23)
1450(78)
0560(22)
01500(2)
0420(16)
00800(2)   
Národné mužstvo
1982 – 1991 Česko-Slovensko Česko-Slovensko 0310(7)

1 Zápasy a góly za profesionálny klub .

Milan Luhový (* 1. január 1963, Považská Bystrica) je bývalý slovenský futbalista a reprezentant Česko-Slovenska.

Klubová kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

S futbalom začínal v Púchove, kde dostal už vo veku 16 rokov šancu hrať Slovenskú národnú ligu. Prvý gól strelil na jeseň 1979 Ružomberku (4:1), v sezóne 1980/81 bol s ôsmimi gólmi druhým najlepším strelcom mužstva.[1] Ako 18-ročný prestúpil do Slovana Bratislava, kde začínal v útoku s majstrami Európy z Belehradu Mariánom Masným a Jánom Švehlíkom. V česko-slovenskej lige debutoval 14. februára 1982 proti TJ Vítkovice (3:2), prvý gól strelil hlavou 14. marca 1982 v derby proti Interu Bratislava (3:2). V priebehu mesiaca skóroval aj v ďalších zápasoch proti Slavii Praha, Dukle Banská Bystrica a Baníku Ostrava.[2] Na jar 1982 odohral v belasom drese všetkých 15 zápasov, dal sedem gólov a získal ocenenie Nováčik sezóny.[3]

So Slovanom získal dvakrát Slovenský pohár a v roku 1982 aj Česko-slovenský pohár po penaltovom rozstrele s Bohemiansom Praha.[4] V Pohári víťazov pohárov si zahral proti slávnemu Interu Miláno v zostave so šiestimi majstrami sveta 1982. Slovan odohral so silným súperom dva vyrovnané zápasy, na Tehelnom poli dokázal vyhrať 2:1.[5]

Po troch rokoch odišiel do armádneho mužstva Dukly Praha, v silnej konkurencii sa ťažšie presadzoval, istý čas hral len za juniorku Dukly divíznú súťaž. Po absolvovaní základnej vojenskej služby sa rozhodol ostať v armádnom klube, s ktorým vybojoval v roku 1985 Český pohár a Česko-slovenský pohár a postúpil do semifinále Pohára víťazov pohárov v sezóne 1985/86. Vo štvrťfinále vyradila Dukla Benficu Lisabon, Luhový strelil dôležitý gól v domácom zápase (1:0).[6] V semifinále vyradil Duklu neskorší víťaz pohára Dynamo Kyjev. V sezóne 1986/87 sa Dukla prebojovala do 3. kola v Pohári UEFA, keď vyradila v tom čase vedúci tím Bundesligy Bayer Leverkusen.[7]

Dvakrát sa stal kráľom ligových strelcov, pričom v sezóne 1988/89 dlho útočil na prvenstvo v súťaži o Zlatú kopačku, určenú pre najlepšieho európskeho kanoniera. Po 22. kole mal na konte 24 gólov, v priebežnom poradí bol na 2. mieste[8], po 23. kole bol s 25 gólmi tretí.[9] Viac gólov nepridal, po nešetrnom zákroku obrancu Plzne Kalabusa utrpel zlomeninu lýtkovej kosti a posledných päť zápasov nehral,[10] aj tak sa dostal do Top-10 európskych kanonierov.[11]

V sezóne 1989/90 vstúpil do Klubu ligových kanonierov, stý ligový gól dosiahol 7. marca 1990 proti Bohemiansu Praha (2:0),[12][13] o štyri dni neskôr načal druhú stovku ligových gólov v Trnave a 31. marca už debutoval v španielskej lige v drese Sportingu Gijón proti FC Barcelona.[14]

Na jar stihol odohrať päť zápasov bez gólového zápisu, prvý gól strelil v 3. kole sezóny 1990/91 proti Atléticu Madrid. V Gijóne vytvoril výbornú dvojicu s Luisom Enriquem, obom sa darilo strelecky, Gijón obsadil v lige 5. miesto a po 23 rokoch si vybojoval miestenku v európskych pohároch. Luhový odohral v sezóne 31 zápasov, s 15 gólmi bol najlepším strelcom mužstva. Od 30. do 34. kola skóroval v sérii piatich zápasov za sebou, do posledného kola bojoval o trofej Pichichi pre najlepšieho strelca ligy,[15] nakoniec bol štvrtým najlepším kanonierom, viac gólov dali len Emilio Butragueňo z Realu Madrid, Ír Aldridge z Realu Sociedad a Manolo z Atlética. Mužstvu sa darilo aj v Španielskom pohári, postúpili do semifinále, v ktorom nestačili na Mallorcu. V Pohári UEFA skóroval Luhový proti Partizanu Belehrad a Steaue Bukurešť.

Góly strieľal tiež vo francúzskej, v gréckej a v belgickej lige. V každej z týchto súťaží sa zapísal hneď v prvom ligovom zápase medzi strelcov. V AS Saint-Étienne bol spoluháčom Ľubomíra Moravčíka, vo Francúzskom pohári sa mužstvo prebojovalo do semifinále, kde prehralo s FC Nantes (0:1).[16] V PAOK Solún ho viedol ako tréner Oleg Blochin, najlepší futbalista Európy 1975, v sezóne 1993/94 bol Luhový s 15 gólmi štvrtým najlepším strelcom ligy.[17] Kariéru uzavrel v belgickom klube Sint-Truidense VV.

V roku 1988 hral vo Výbere Európy proti Werderu Brémy v rozlúčkovom zápase Dietera Burdenského.[18] Milan Luhový nastrieľal v najvyšších ligových súťažiach piatich krajín 144 gólov, v česko-slovenskej lige zaznamenal 101 presných zásahov, šesť hetrikov. Jeho mladší brat Ľubomír Luhový bol tiež výborný útočník, kráľ ligových strelcov, obaja sú členmi Klubu ligových kanonierov.

Reprezentačná kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

V reprezentácii Československa debutoval 6. októbra 1982 v Bratislave v kvalifikácii o postup na ME 1984 proti Švédsku, za stavu 2:0 striedal Václava Daněka, no súper v závere vyrovnal na 2:2. Prvý reprezentačný gól strelil 30. novembra 1983 reprezentácii Rumunska. Rozhodujúci zápas o postup sa hral v Bratislave, Luhový opäť striedal Daněka, v 85. minúte po centri Petra Janečku vyrovnal strelou z voleja na 1:1, remíza však posunula na európsky šampionát Rumunsko.[19]

Bol členom mužstva, ktoré si vybojovalo účasť na MS 1990 v Taliansku. V úspešnej kvalifikácii odohral všetky kľúčové zápasy, v útoku nastupoval so Stanislavom Grigom alebo s Tomášom Skuhravým. Proti Belgicku (1:2) sa presadil gólovou hlavičkou, bol pri dôležitom víťazstve 3:0 nad Švajčiarskom i pri postupovej remíze 0:0 s Portugalskom.[20] Na šampionáte odohral len 14 minút v stretnutí s mužstvom USA, stačil sa však zapísať do streleckej listiny, v poslednej minúte upravil skóre na 5:1. Reprezentačnú kapitolu uzavrel 25. septembra 1991 v Osle v stretnutí s Nórskom (3:2). Celkom odohral v reprezentačnom drese 31 zápasov a strelil 7 gólov.

S ligovým výberom Československa vyhral v roku 1988 Prezidentský pohár v Soule, Luhový bol kapitán mužstva a s piatimi gólmi jeho najlepší strelec.[21][22]

Ligové štatistiky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Prvý ligový gól: Slovan Bratislava – Inter Bratislava 3:2, 14. 3. 1982
  • Stý ligový gól: Dukla Praha – Boheminas Praha 2:0, 7. 3. 1990
  • Prvý gól v španielskej lige: Sporting Gijón – Atlético Madrid 1:2, 14. 10. 1990 [23]
  • Prvý gól vo francúzskej lige: AS Saint-Étienne – FC Metz 2:0, 9. 1. 1993 [24]
  • Prvý gól v gréckej lige: PAOK – Panachaiki 4:1 (2 góly), 29. 8. 1993
  • Prvý gól v belgickej lige: Aalst – St. Truiden VV 2:2, 9. 11. 1994 [25]
  • Najviac gólov v jednom zápase: 4, Dukla Praha – Dynamo České Budějovice 10:0, 9. 3. 1986
  • Najviac gólov v jednej sezóne: 25, 1988/1989

Góly v reprezentácii

[upraviť | upraviť zdroj]
Por. č. Dátum Miesto Súper Výsledok Góly Typ zápasu
1.
30. 11. 1983BratislavaRumunsko Rumunsko
1:1
Gól v 85.. minúte 85..kvalifikácia ME 1984
2.
23. 4. 1986NitraNemecká demokratická republika NDR
2:0
Gól v 65.. minúte 65..priateľský
3.
20. 9. 1988PrahaRakúsko Rakúsko
4:2
Gól v 12.. minúte 12..priateľský
4.
4. 11. 1988BratislavaNórsko Nórsko
3:2
Gól v 45.. minúte 45..priateľský
5.
29. 4. 1989BruselBelgicko Belgicko
1:2
Gól v 41.. minúte 41..kvalifikácia MS 1990
6.
10. 6. 1990FlorenciaSpojené štáty USA
5:1
Gól v 90.. minúte 90..MS 1990
7.
21. 8. 1991PrahaŠvajčiarsko Švajčiarsko
1:1
Gól v 18.. minúte 18..priateľský

Góly v európskych pohároch

[upraviť | upraviť zdroj]
Súťaž Sezóna Fáza Súper Výsledok Góly
Góly za Duklu Praha (2)
PVP
1985/1986
1. koloCyprus AEL Limassol
4:0
1
štvrťfinálePortugalsko Benfica Lisabon
1:0
1
Góly za Sporting Gijón (2)
Pohár UEFA
1991/1992
1. koloJuhoslávia Partizan Belehrad
2:0
1
2. koloRumunsko Steaua Bukurešť
2:2
1

Úspechy

[upraviť | upraviť zdroj]

Reprezentačné

  • štvrťfinalista MS 1990 v Taliansku
  • víťaz Prezidentského pohára 1988 s ligovým výberom Československa

Klubové

  • semifinalista Pohára víťazov pohárov 1985/86 s Duklou Praha
  • vicemajster 1987/88 s Duklou Praha
  • 2× víťaz Česko-slovenského pohára 1982 so Slovanom Bratislava, 1985 s Duklou Praha
  • 2× víťaz Slovenského pohára 1982, 1983 so Slovanom Bratislava
  • semifinalista Španielskeho pohára 1991 so Sportingom Gijón
  • semifinalista Francúzskeho pohára 1993 s AS St. Étienne

Individuálne

  • 2× najlepší strelec čs. ligy: 1987/88 - 24 gólov, 1988/89 - 25 gólov
  • člen Klubu ligových kanonierov (143 gólov)
  • člen Klubu ligových kanonýrů (143 gólov)
  • 4. najlepší strelec Primera División 1990/91 (15 gólov)
  • 4. najlepší strelec gréckej ligy 1993/94 (15 gólov)
  • 4. miesto v ankete Futbalista roka 1988

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ História 100 rokov púchovského futbalu (3. časť) [online]. puchovskenoviny.sk, 6. 3. 1986. Dostupné online.
  2. ↑ Osemnásť úrodných dní. Na slovíčko s Milanom Luhovým. ŠPORT, apríl 1982, roč. XXXVI., čís. 78, s. 7.
  3. ↑ Nováčik roka: Luhový. ŠPORT, jún 1982, roč. XXXVI., čís. 129, s. 1.
  4. ↑ Dramatické finále. Slovan-Bohemians i po prodloužení 0:0, na penalty 4:2 [online]. archiv.ucl.cas.cz, 10. 5. 1982. Dostupné online.
  5. ↑ Rozlúčka so cťou. ŠPORT, september 1982, roč. XXXVI., čís. 232, s. 6.
  6. ↑ Bude náskok stačit? Dukla Praha-Benfica Lisabon 1:0 (1:0) [online]. archiv.ucl.cas.cz, 6. 3. 1986. Dostupné online.
  7. ↑ Nečakaný, ale zasloužený postup! Bayer Leverkusen-Dukla Praha 1:1 [online]. archiv.ucl.cas.cz, 5. 11. 1986. Dostupné online.
  8. ↑ Zlatá kopačka 88/89 Šance Luhového [online]. archiv.ucl.cas.cz, 11. 4. 1989. Dostupné online.
  9. ↑ Luhový tretí. ŠPORT, apríl 1989, roč. XLIII., čís. 91, s. 1.
  10. ↑ Kanonier (bez vzoru a receptu). Štart, jún 1989, roč. XXXIV., čís. 26, s. 12,13.
  11. ↑ Zlatá kopačka Mateutovi. ŠPORT, jún 1989, roč. XLIII., čís. 150, s. 5.
  12. ↑ ASVS Dukla Praha-TJ Bohemians ČKD Praha 2:0 [online]. csfotbal.cz. Dostupné online.
  13. ↑ Gijon vo všetkých pádoch. Stovkár M. Luhový je už myšlienkami v cudzine. TIP, apríl 1990, roč. XXII., čís. 11, s. 5.
  14. ↑ Sporting de Gijón - Barcelona 0:2 [online]. bdfutbol.com. Dostupné online.
  15. ↑ Bude Luhový kráľom?. ŠPORT, máj 1991, roč. XLV., čís. 111, s. 4.
  16. ↑ Coupe de France - Demi finale - Saison 1992-1993 [online]. asse-stats.com. Dostupné online.
  17. ↑ Greece 1993/94 [online]. rsssf.org. Dostupné online.
  18. ↑ Werder Brémy-výběr Evropy 7:2 [online]. archiv.ucl.cas.cz, 28. 7. 1988. Dostupné online.
  19. ↑ Do Francie nepojedeme. ČSSR-Rumunsko 1:1 (0:0) [online]. archiv.ucl.cas.cz, 1. 12. 1983. Dostupné online.
  20. ↑ Postupujem do Itálie! Krásna lisabonská noc: Portugalsko-ČSSR 0:0 [online]. archiv.ucl.cas.cz, 16. 11. 1989. Dostupné online.
  21. ↑ Naše hymna v Soulu. Výběr ČSSR-olympionici ZSSR 2:1 [online]. archiv.ucl.cas.cz, 29. 6. 1988. Dostupné online.
  22. ↑ Radostný fotbalový návrat [online]. archiv.ucl.cas.cz, 1. 7. 1988. Dostupné online.
  23. ↑ Sporting de Gijón-Atlético de Madrid 1:2 [online]. bdfutbol.com. Dostupné online.
  24. ↑ AS Saint-Étienne - FC Metz, 20e journée Division 1 (1992-1993) [online]. asse-stats.com. Dostupné online.
  25. ↑ K.S.C. Eendracht Aalst-Sint-Truidense VV 2:2 [online]. worldfootball.net. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan_Luhový&oldid=8158738“