Portugalské národné futbalové mužstvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Portugalsko
Základné informácie
Prezývka Selecção das Quinas
Asociácia Portugalská futbalová federácia
Tréner Fernando Santos (2014–)
Najviac štartov Cristiano Ronaldo (132)
Najlepší strelec Cristiano Ronaldo (61)
Dresy
Domáce farby
Hosťovské farby
Prvý zápas
Španielsko ŠpanielskoPortugalsko Portugalsko 3:1
(Madrid, Španielsko; 18. novembra 1921)
Najvyššia výhra
Portugalsko PortugalskoLichtenštajnsko Lichtenštajnsko 8:0
(Lisabon, Portugalsko; 18. novembra 1994)
Portugalsko Portugalsko - Lichtenštajnsko Lichtenštajnsko 8:0
(Coimbra, Portugalsko; 9. júna 1999)
Portugalsko Portugalsko - Kuvajt Kuvajt 8:0
(Leiria, Portugalsko; 19. novembra 2003)
Najvyššia prehra
Portugalsko PortugalskoAnglicko Anglicko 0:10
(Lisabon, Portugalsko; 25. mája 1947)
Majstrovstvá sveta
Účasti 6 (Prvá v roku 1966)
Najlepší výsledok 3. miesto 1966
Majstrovstvá Európy
Účasti 7 (Prvá v roku 1984)
Najlepší výsledok 1. miesto 2016

Portugalské národné futbalové mužstvo (port. Seleção Portuguesa de Futebol) reprezentuje Portugalsko na medzinárodných futbalových podujatiach, ako sú majstrovstvá sveta alebo Európy. Mužstvo Portugalska štartovalo na majstrovstvách sveta päťkrát, no titul majstra sveta sa im ešte nepodarilo získať. Portugalci boli blízko víťazstva už v roku 2004, vtedy však vo finále s Gréckom prehrali 0:1. Prvého zlata sa dočkali na turnaji EURO 2016. Od roku 2002 Portugalsko ani raz nevynechalo majstrovstvá sveta a od roku 1996 ani majstrovstvá Európy, kde Portugalci získali zlato, striebro a dva bronzy. Z celkového rebríčku FIFA si drží 8. miesto. Svojho času si Portugalci vyslúžili prezývku „európski Brazílčania”.

Súčasným trénerom reprezentácie je Fernando Santos, ktorý takmer celú kariéru odohral v drese G. D. Estoril Praia. S Portugalskom ešte v súťažnom stretnutí neprehral. Kapitánom a najväčšou hviezdou výberu je útočník Realu Madrid Cristiano Ronaldo. Medzi ďalšie talenty portugalského futbalu patria taktiež Renato Sanches, Pepe, Nani, Éder, Ricardo Quaresma, André Gomes či João Mario. Najstarším v kádri trénera Fernanda Santosa je Ricardo Carvalho. Dávna tradícia portugalského futbalu má korene od čias Eusébia, prezývaného „čierna perla z Mozambiku”, počas ktorého išlo Portugalsko v roku 1966 po prvýkrát v histórii na majstrovstvá sveta do Anglicka, kde vydobylo bronz. Moderné dejiny portugalského futbalu sú spojené predovšetkým s menami ako Luis Figo, Vítor Baía, Fernando Couto, Rui Costa a João Pinto.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Portugalskí fanúšici na EURO 2004 v Portugalsku

V histórii portugalskej futbalovej reprezentácie nájdeme dve významné a úspešné futbalové generácie. V roku 2015 vyhlásila portugalská futbalová federácia rebríček najlepších hráčov portugalskej histórie. K nevôli určitej časti verejnosti zvíťazil Cristiano Ronaldo, ktorý predčil aj slávnych predchodcov Eusébia, Mária Colunu či Figa.

Prví z úspešných generácií boli tzv. Os magriços a v jej čele stali legendy ako Eusébio alebo Mário Coluna. Táto futbalová ekipa si došla do Anglicka na majstrovstvá sveta pre bronzové medaily, čo je považovaný za jeden z najväčších úspechov portugalskej futbalovej reprezentácie. A zatiaľ čo tá prvá generácia z prelomu šesťdesiatich a sedemdesiatich rokov nikdy majstrovstvá Európy nehrala, tej druhej sa podarilo ukoristiť niekoľko zaujímavých výsledkov. Ešte predtým v roku 1984, keď sa zástupcovia úspešnej reprezentácie U-20 dívali na zápasy ešte len v televízii, brala portugalská reprezentácia bronz na majstrovstvách Európy vo Francúzsku.

Neskôr už prišla doba zlatej generácie. Na ďalšiu účasť na majstrovstvách Európy si muselo Portugalsko počkať až do roku 1996, kedy UEFA rozšírila počet tímov na záverečnom turnaji kontinentálnych majstrovstiev na 16. Portugalsko po hladkom postupe zo základnej skupiny narazilo vo štvrťfinále na český výber trénera Dušana Uhrina, s ktorým prehralo v štvrťfinále 0:1 po góle Karla Poborského. Na holandsko-belgickom šampionáte v roku 2000 bral výber vedený trénerom Humbertom Coelhom opäť bronz po nezdarenom semifinále s Francúzskom. V tíme sa objavili mená ako Nuno Gomes či Sérgio Conceição. Nasledujúci európsky šampionát v roku 2004 mál byť pre portugalskú zlatú generáciu vrcholom, veď sa tiež konal v Portugalsku.

A možno by vrchol dosiahli, keby sa na majstrovstvách nezjavila družina Grécka vedená Ottom Rehhagelom. Dodnes nemôžu Portugalci preniesť cez srdce fakt, že ich majstrovstvá ovládol tím Grécka so svojím veľmi účelným herným štýlom. Na týchto majstrovstvách sa už plne prejavila aj hviezda portugalského futbalu Cristiano Ronaldo, ktorý rástol zápas po zápase vedľa svojich slávnych kolegov. Portugalci na Estádio da Luz v Lisabone ronili slzy, skončili s bronzovými medailami. Séria účastí na záverečných turnajoch pokračovala aj na majstrovstvách sveta v Nemecku, kde brali Portugalci zemiakové medaily.

V roku 2008 sa portugalská družina vydala pod Alpy na majstrovstvá Európy konané v Rakúsku a Švajčiarsku. V skupine, kde porazila aj český výber, obsadila prvé miesto, avšak štvrťfinálový súper Nemecko bol nad portugalské sily, výsledok 2:3 znamenal v konečnom hodnotení neúspech. Do pozície Karla Poborského sa o šestnásť rokov neskôr, teda na EURO 2012, na Národnom štadióne vo Varšave dostal Cristiano Ronaldo, ktorý rozhodol štvrťfinále medzi Českou republikou a Portugalskom. Na východe Európy získali Ronaldo a spol. bronzové medaily.

Na majstrovstvách sveta 2014 v Brazílii sa Portugalci uviedli debaklom schytaným od Nemcov, z toho výsledku sa už potom nedokázali vysporiadať a po troch zápasoch museli odísť domov.

Majstrovstvá Európy 2016 vo Francúzsku[upraviť | upraviť zdroj]

Portugalci o európsky šampionát vo Francúzsku bojovali v kvalifikačnej skupine I v spoločnosti Dánov, Srbov, Albáncov a Arménov. A hneď v úvodnom predstavení v Aveiro vyľakali svojich fanúšikov prekvapivou domácou prehrou 0:1 s Albánskom. Krátko po tomto neúspechu bol odvolaný tréner Paulo Bento a nahradil ho súčasný veliteľ portugalskej družiny Fernando Santos. Ten sa uviedol dôležitou výhrou v Dánsku, ktorú potom mužstvo potvrdilo plným bodovým ziskom z domáceho duelu s Arménskom. Po troch dueloch malo Portugalsko šesť bodov a nudné skóre 2:1. Viac bránok padalo v ďalších portugalských zápasoch, do konca kvalifikácie si však Portugalci udržali jedno privilégium, a to zvíťaziť takpovediac vždy len rozdielom jednej bránky. Najprv odišli z juhoportugalského Fara naprázdno Srbi (2:1 pre Portugalcov), potom si Cristiano Ronaldo urobil zo zápasu v Jerevane vlastné galapredstavenie, keď svojim hattrickom zariadil import troch bodov do Portugalska. Trocha šťastia stálo na strane Portugalcov v zápase v Albánsku, kde svojmu súperovi oplatili navlas rovnaký výsledok z prvého vzájomného duelu. Portugalsko vyhralo 1:0 vďaka zásahu Miguela Velosa v druhej nadstavenej minúte zápasu.

Postup na EURO potvrdili Juhoeurópania v domácom zápase s Dánmi, ktorých porazili pre túto kvalifikáciu štýlovo, 1:0. Na architektonickom skvoste zvanom Estádio Municipal de Braga výhru zariadil João Moutinho. A tak do záverečného dejstva mohlo Portugalsko letieť do Belehradu s čistou hlavou, premiešaná zostava aj bez Ronalda zvíťazila na štadióne Partizanov 2:1. Portugalci vtedy svoju skupinu vyhrali so sedembodovým náskokom na druhé Albánsko. Najlepším strelcom tímu sa stal s 5 gólmi Cristiano Ronaldo, v polovici zápasu udržal brankár Rui Patrício čisté konto. Po úspešnej kvalifikácii si Portugalci zmerali sily v priateľských zápasoch so súpermi rôznych váh. Cenná bola výhra nad Belgickom v marci, 2. júna si Portugalsko zmeralo sily s ďalším účastníkom majstrovstiev Európy Anglickom, vo Wembley sa zrodil výsledok 1:0 pre domácich. Generálkou pred turnajom bol duel s Estónskom, nad ktorým Portugalci ľahko zvíťazili 7:0.

Na šampionáte vyhrali Portugalci zo 7 stretnutí len jedno v hracom čase, v semifinále nad Walesom 2:0, šesťkrát v hracom čase remizovali. Nakoniec vo finále s domácim Francúzskom vedeným trénerom Deschampsom vyhralo zaslúžene 1:0 gólom Édera do bránky Huga Llorisa. Stalo sa tak desiatym európskym šampiónom v histórii majstrovstiev Európy od roku 1960. Priradilo sa k Nemecku a Španielsku s troma titulmi, k Francúzsku s dvoma titulmi a k bývalému Československu, Sovietskemu zväzu, Taliansku, Dánsku, Holandsku a Grécku.

Hráčska zostava[upraviť | upraviť zdroj]

Pozícia Hráč Dátum narodenia (vek) Klub Číslo dresu
B Rui Patrício 15. február 1988 (28 rokov) Portugalsko Sporting CP 1
B Anthony Lopes 1. október 1990 (25 rokov) Francúzsko Olympique Lyonnais 12
B Eduardo 19. september 1982 (33 rokov) Chorvátsko GNK Dinamo Záhreb 22
O Vieirinha 24. január 1986 (30 rokov) Nemecko VfL Wolfsburg 3
O Cédric 31. august 1991 (25 rokov) Anglicko Southampton FC 21
O José Fonte 22. december 1983 (32 rokov) Anglicko Southampton FC 4
O Pepe 26. február 1983 (33 rokov) Španielsko Real Madrid 3
O Ricardo Carvalho 18. máj 1978 (38 rokov) Monako AS Monaco 6
O Bruno Alves 27. november 1981 (34 rokov) Taliansko Cagliari Calcio 2
O Eliseu 1. október 1983 (32 rokov) Portugalsko Benfica 19
O Raphaël Guerreiro 22. december 1993 (22 rokov) Nemecko Borussia Dortmund 5
S William Carvalho 7. apríl 1992 (24 rokov) Portugalsko Sporting CP 14
S Adrien Silva 15. marec 1989 (27 rokov) Portugalsko Sporting CP 23
S João Mário 19. január 1993 (23 rokov) Portugalsko Sporting CP 10
S Danilo Pereira 9. september 1991 (24 rokov) Portugalsko FC Porto 13
S João Moutinho 8. september 1987 (28 rokov) Monako AS Monaco 8
S Renato Sanches 18. október 1997 (18 rokov) Nemecko Bayern Mníchov 16
S André Gomes 30. júl 1993 (23 rokov) Španielsko Valencia CF 15
Ú Rafa Silva 17. máj 1993 (23 rokov) Portugalsko Braga 23
Ú Ricardo Quaresma 26. september 1983 (32 rokov) Turecko Beşiktaş 24
Ú Nani 17. november 1986 (29 rokov) Španielsko Valencia CF 17
Ú Cristiano Ronaldo Kapitán 5. február 1985 (31 rokov) Turecko Real Madrid 7
Ú Éder 22. december 1987 (28 rokov) Francúzsko Lille 9