AC Miláno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
AC Miláno
Celý názov Associazione Calcio Milan SpA
Prezývka Rossoneri (Červeno-Čierni)
Il Diavolo (Diabol)
Založený 16. decembra, 1899
Štadión San Siro, Miláno
Kapacita 80,018
Predseda Taliansko Jason Wong
Tréner Taliansko Filippo Inzaghi
Liga Serie A
2012–13 3. miesto
Domáce farby
Hosťovské farby
Tretie farby
Pozri aj Športový portál

Associazione Calcio Milan, bežne nazývaný A.C. Miláno alebo len Miláno, je profesionálny taliansky futbalový klub nachádzajúci sa v Miláne, v Lombardii, ktorý hrá v Sérii A. Miláno bolo založené v roku 1899 anglickým výrobcom čipiek Herbert Kilpinom a podnikateľom Alfred Edwardsom a inými.[1][2] Klub hrá od svojho vzniku, okrem sezón 1980–81 a 1982-83, v najvyššej talianskej súťaži, známej ako Serie A od 1929-30.[1]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Klub bol založený ako futbalový a kriketový klub 16. decembra 1899 britskými prisťahovalcami Alfredom Edwardsom a Herbertom Kilpinom, ktorí pochádzali z Nottinghamu. AC Miláno prvý titul získalo v roku 1901. Následne ďalšie v rokoch 1906 a 1907. V roku 1908 došlo k sporom týkajúcich sa podpisov zmlúv so zahraničnými hráčmi. Zástancovia podpisov zmlúv so zahraničnými hráčmi sa odpojili a založili nový klub FC Internazionale Milano. Nasledovala výsledková impotencia. Zatiaľ čo Inter niekoľkokrát vyhral titul, AC Miláno svoj ďalší titul získal až v roku 1951, ktorý bol 4. v histórii klubu.

V 50. rokoch sa AC Miláno vedené švédskym hviezdnym triom Gunnar Gren, Gunnar Nordahl a Nils Liedholm vrátilo na vrchol talianskeho futbalu a získalo 4 tituly. V roku 1963 AC Miláno vyhralo nad Benficou Lisabon 2:1 vo finále Pohára európskych majstrov a získalo tak svoj prvý kontinentálny titul. V roku 1969 vo finále porazili Ajax 4:1 a získali druhý titul v PEM a v tom istom roku získali Interkontinentálny pohár, keď v dvojzápase boli lepší ako Estudiantes 3:0 doma a 1:2 vonku. V roku 1968 získalo titul v súťaži PVP po víťazstve nad Hamburgom 2:0. V sedemdesiatych rokoch v PVP pridalo ďalší titul. V roku 1973 po víťazstve vo finále 1:0 nad Leeds United.

Po odchode Gianniho Riveru v roku 1979 sa klub dostal do menšieho útlmu, ktorý vyvrcholil v roku 1980 škandálom Totonero, v ktorom išlo o uplácanie hráčov a funkcionárov za účelom zisku pri tipovaní. Klub bol potrestaný preradením do nižšej súťaže Serie B. Naspäť do Serie A sa vrátil v roku 1982.

Táto kríza priniesla zlý účinok na klub. Klub bol na pokraji bankrotu, ale vďaka finančnému kapitálu podnikateľa a neskoršieho predsedu vlády Silvia Berlusconiho sa klub podarilo zachrániť. Trénerom sa stal Arrigo Sacchi a do mužstva prišlo holandské trio Ruud Gullit, Marco van Basten a Frank Rijkaard. To bol začiatok najúspešnejšej éry v dejinách AC Miláno. V tejto ére klub vyhral osem domácich titulov, jeden taliansky pohár, päťkrát PEM a Ligu majstrov, päťkrát Európsky Superpohár, jeden Interkontinentálny pohár a jedenkrát Majstrovstvá sveta klubov. Tento tím bol zvolený najlepším klubom v histórii v celosvetovom hlasovaní odborníkov vedených magazínom World Soccer. To už bolo po vrchole, ktorý tím dosiahol víťazstvom 4:0 vo finále PEM 1994 proti FC Barcelona . V roku 1999 pri oslavách 100. výročia založenia klubu získal klub svoj 16. titul.

V roku 2006 bol klub namočený do škandálu Calciopoli, kde bolo obvinených päť klubov z ovplyvňovania nasadzovania rozhodcov v zápasoch. Policajné vyšetrovanie, ale nedokázalo spojenie klubu s touto aférou. Talianská futbalová federácia FIGC potom rozhodla, že nie sú dôkazy na stíhanie Viceprezidenta klubu Adriana Gallianiho. Najskôr bol klub potrestaný odpočítaním 15 bodov a zákazom štartu v Lige majstrov. Po odvolaní bol trest znížený na odpočítanie 8 bodov a účasť v Lige majstrov bola povolená. Následne klub Ligu majstrov v roku 2007 vyhral a získal tak siedmy európsky titul. Po kauze Calciopoli vyhral štyrikrát titul za sebou mestský rival Inter. Pred sezónou 2010/2011 do mužstva prišli takí hráči ako Zlatan Ibrahimovič, Robinho a Alexandre Pato a hneď sa im podarilo získať titul, ktorý bol 18. v histórii klubu.

Úspechy[upraviť | upraviť zdroj]

AC Miláno je jedným z najúspešnejších klubov na svete. Vyhral množstvo oficiálnych medzinárodných trofejí. Z hľadiska počtu medzinárodných trofejí AC Miláno je na prvom mieste na svete (spolu s Boca Juniors). Na domácej klubovej scéne je spollu s Interom Miláno druhý v počte získaných titulov za Juventusom.

AC Miláno je jedným z troch talianskych klubov (spolu s Juventusom a Interom), ktoré majú povolené nosiť na dresoch symbol hviezdy označujúci 10 titulov. AC Miláno je tiež jeden z piatich tímov (spolu s Realom Madrid, Bayernom Mníchov, FC Barcelonou a Liverpoolom FC), ktorého hráči v Lige majstrov majú právo nosiť na rukávoch špeciálne logo - čestný odznak UEFA za päť víťazstiev v Lige majstrov.

AC Miláno sa môže pochváliť tiež s množstvom individuálnych úspechov svojich hráčov. Jeho hráči získali 16 krát titul najlepšieho strelca Serie A, 8 krát získali Zlatú loptu pre najlepšieho hráča.

Domáce súťaže[upraviť | upraviť zdroj]

1901, 1906, 1907, 1950/51, 1954/55, 1956/57, 1958/59, 1961/62, 1967/68, 1978/79, 1987/88, 1991/92, 1992/93, 1993/94, 1995/96, 1998/99, 2003/04, 2010/11

1966/67, 1971/72, 1972/73, 1976/77, 2002/03

1988, 1992, 1993, 1994, 2004, 2011

1980/1981, 1982/1983

Medzinárodné súťaže[upraviť | upraviť zdroj]

1962/63, 1968/69, 1988/89, 1989/90, 1993/94, 2002/03, 2006/07

1967/68, 1972/73

1989, 1990, 1994, 2003, 2007

1969, 1989, 1990, 2007

1982

Králi strelcov Serie A:[upraviť | upraviť zdroj]

Králi strelcov v Pohári európskych majstrov / Lige majstrov:[upraviť | upraviť zdroj]

Víťazi Zlatej Lopty:[upraviť | upraviť zdroj]

Slováci v klube[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasná zostava[upraviť | upraviť zdroj]

[4]
Aktuálne k dátumu: 2. september 2013

# Pozícia Hráč
1 ITA B Marco Amelia
2 ITA O Mattia De Sciglio
4 GHA Z Sulley Muntari
5 FRA O Philippe Mexès
7 FRA Ú Jérémy Ménez
8 ITA Z Riccardo Saponara
9 ITA Z Alessandro Matri
11 ITA Ú Giampaolo Pazzini
14 Slovinsko Z Valter Birsa
16 ITA Z Andrea Poli
17 COL O Cristián Zapata
18 ITA Z Riccardo Montolivo Kapitán klubu
20 ITA O Ignazio Abate
21 Guinea Z Kévin Constant
22 BRA Z Kaká |}
# Pozícia Hráč
23 ITA Z Antonio Nocerino
24 ITA Z Bryan Cristante
25 ITA O Daniele Bonera
26 ARG O Matías Silvestre
28 NED Z Urby Emanuelson
32 ITA B Christian Abbiati
33 COL O Jherson Vergara
34 NED Z Nigel de Jong
35 ITA B Ferdinando Coppola
45 ITA Ú Mario Balotelli
59 BRA B Gabriel
78 FRA Ú M'Baye Niang
81 ITA O Cristian Zaccardo
92 ITA Ú Stephan El Shaarawy

Sieň slávy[upraviť | upraviť zdroj]

Hviezdičkou sú označený odchovanci. V zátvorke roky pôsobenia.

Paolo Maldini

Vyradené čísla:[upraviť | upraviť zdroj]

Majstri sveta:[upraviť | upraviť zdroj]

Majstri Európy:[upraviť | upraviť zdroj]

Franco Baresi

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b History. acmilan.com. Associazione Calcio Milan. prístup: 4 October 2010.
  2. Neil Heath. "AC Milan's Nottingham-born hero", bbc.co.uk, British Broadcasting Corporation, 17 November 2009. z 4 October 2010.
  3. http://www.profutbal.sk/ligy/ita1/clanok196594-Kucka_definitivne_hracom_AC_Milano_takmer_sa_stahoval_do_Besiktasu.htm
  4. Squad season 2011/2012. acmilan.com. Associazione Calcio Milan. prístup: 3 February 2012.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]