AS Rím

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
AS Rím
Celý názov Associazione Sportiva Roma SpA
Prezývka i Giallorossi (Žlto-červení)
La Magica (Magickí)
i Lupi (Vlci)
Založený 22. júl 1927
Štadión Stadio Olimpico, Rím, Taliansko Taliansko
Kapacita 81 903
Predseda Taliansko Thomas DiBenedetto
Tréner Taliansko Luciano Spalletti
Liga Serie A
2015 - 2016 3. miesto
Domáce farby
Hosťovské farby
Pozri aj Športový portál

AS Rím (celý názov Associazione Sportiva Roma SpA) je taliansky futbalový klub so sídlom v Ríme. Klub hráva svoje domáce zápasy na štadióne Stadio Olimpico, o ktorý sa delí s klubom SS Lazio. Štadión má kapacitu 81 903. Najväčší rivalom je SS Lazio. Zápasy medzi týmito súpermi sa nazývajú Derby della Capitale. V súčasnosti ich oblečenie sponzoruje firma Kappa. Fanúšikovia klubu sa často označujú pomenovaním Giallorossi, čo je označenie podľa klubových farieb a znamená oranžovo-červený. Tím vyhral Serie A celkom trikrát a to v sezónach 1941 – 1942, 1982 – 1983 a 2000 – 2001.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky klubu[upraviť | upraviť zdroj]

Klub vznikol v roku 1927 zlúčením troch mestských klubov, hrajúcich vtedajšiu taliansku futbalovú ligu – Roman FC (zal. 1903), Alba-Audace Roma a Fortitude-Pro Roma. O toto zlúčenie sa zaslúžil Italo Foschi, ktorý chcel vytvoriť silné, konkurencie schopné družstvo, ktoré by sa vyrovnali veľkoklubom zo severu Talianska. V začiatkoch svojej existencie hral AS svoje domáce zápasy na štadióne Motovelodromo Appio, v novembri 1929 sa presťahoval na nový Campo Testaccio. Prvý väčší úspech zaznamenal klub v sezóne 1930/31, keď sa skončil v Sérii A celkovo druhý za majstrom z Juventusu. Medzi najlepších hráčov tohto obdobia patrili Attilio Ferraris, Guido Masetti, Fulvio Bernardini a Rodolfo Volk.

Prvé tituly a úpadok[upraviť | upraviť zdroj]

Po sezóne, keď získal AS titul vicemajstra Talianska nastal výkonnostný pokles, ktorý bol spôsobený odchodom niekoľkých dôležitých hráčov a mužstvo bolo pod vedením trénera Luigi Barbesineho v roku 1934 znova budované. Reorganizácia sa podarila a tréner doviedol AS k druhému miestu v sezóne 1935/36, len bod za majstrom z Bologne.

Vlčica, symbol mesta a klubu

V ďalších sezónach sa až do 1941/42 pohyboval AS Rím v konečnom umiestnení od piateho do desiateho miesta, až vyhral v tomto ročníku historicky prvý titul-scudetto. Bolo to vo vojnovej dobe, kedy AS viedol Alfred Schaffer a klub hral svoje domáce zápasy na štadióne Stadio del Partito Nazionale fascista, kde tím Talianska porazil v roku 1934 tím Československa vo finále majstrovstiev sveta.

Po vojne nebol AS schopný nadviazať na úspechy zo 40-tých rokoch. Päť rokov za sebou skončili v druhej polovici tabuľky a po konci sezóny 1950–51 zostúpil do Serie B. Ale po roku sa do Serie A vrátil, keď vyhrali Seriu B pod vedením nového trénera Giuseppeho Vianiho, ktorý pôsobil v klube len jednu sezónu.

Po návrate zo Serie B si Rimania posilnili káder s novými hráčmi. Do klubu prišli Egisto Pandolfini, Dino Da Costa a Dán Helge Bronée. V sezóne 1954–1955 po neúspešnom povojnovom období skončili v lige druhý, pod vedením anglickým trénerom Izaiom Carverom. Umiestnenie dosiahli po vyradení Udinese, kvôli korupcie zápasov. Nasledujúce desaťročie nebolo taktiež úspešné. Klubu sa v lige nedarilo, keď ani raz sa nedostali medzi najlepšie štyri tímy, ale korigovali to pohármi. Ich prvým menším úspechom bolo víťazstvo v Inter – Cities Fairs Cupe, keď vo finále porazili anglický klub Birmingham City 4 – 2. A o dva roky neskôr, v sezóne 1963–1964 získali prvýkrát v histórii klubu Taliansky pohár. Vo finále porazili Torino tesním skóre 1 – 0.

Najťažšiu sezónu prežil klub v ročníku 1964–1965, keď tréner Juan Carlos Lorenzo oznámil, že ak zaplatí hráčom mzdu, klub by nemohol kvôli finančným problémom odcestovať do Vicenza. Ale fanúšikovia vyzbierali potrebné financie, a klub sa vyhol konkurznému konaniu. Ale klub si zvolil nového prezidenta Franca Evangelistu.

V ročníku 1968–1969 získal AS druhýkrát Coppa Italia. V roku 1969 dosiahol hráč Giacomo Losi rekord v počte odohraných zápasov v rade vo všetkých súťažiach. Bez prestávky nastúpil k 450 zápasom. Tento rekord vydržal 39 rokov.

Striedavé obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1972 získal AS do zbierky Anglo-taliansky pohár, keď vo finále porazil Blackpool 3 – 1. Počas veľkej časti 70-tých rokoch 20. storočia sa sporadicky objavovali vo vrchnej časti ligovej tabuľky. Najlepšie umiestnenie v týchto rokoch bolo tretie miesto v sezóne 1974–75. Najdôležitejší hráči počas tejto doby boli stredopoliari Giancarlo De Sisti a Francesco Rocca.

Úspešné obdobie pre tím boli 80-te roky. Začalo to triumfom v Coppa Italiana, keď vo finále v roku 1980 porazili tím Torino po pokutových kopoch. O rok neskôr obsadili druhé miesto v lige za Juventusom, čo bolo najvyššie umiestnenie Rimanov od sezóny 1955 – 1956. Trénerom bol bývalý hráč AC Milána, Švéd Nils Liedholm, ktorý mal k dispozícii takých hráčov, ako Bruno Conti, Agostino Di Bartolomei, Roberto Pruzzo a Falcao.

Druhé scudetto získal AS Rím v sezóne 1982 – 1983, po dlhých 41 rokoch. Nasledujúcu sezónu obsadil klub druhé miesto v lige, ale vyhrali Taliansky pohár. V pohári majstrov európskych krajín obsadili druhé miesto, keď v dramatickom finále prehrali z Liverpoolom až po penaltovom rozstrele 2 – 1. Za AS skóroval talian Roberto Pruzzo, no ale na penalty nepremenili až dva, kým súper nepremenil len jeden kop a zvíťazili 4 – 2, a tak sa sen o prvom veľkom európskom titule rozplynul. Úspešné osemdesiate roky 20-ho storočia ukončili druhým miestom v lige v sezóne 1985–86 víťazstvom v Talianskom pohári, keď vo finále triumfovali nad Sampdoriou 3 – 2. 0 dva roky neskôr obsadili v lige tretie miesto.

Na začiatku 90-tých rokoch hral Rím vo finále Pohára UEFA proti svojmu rivalovi Interu Miláno v roku 1991. Zápas prehrali 2 – 1. V tomto istom roku vyhral klub už svoju siedmy Talianky pohár, ale prehral Taliansky superpohár so Sampdoriou 1 – 0. Ešte sa dostali do finále pohára, ale prehrali s Torino. Po zvyšok dekády nebolo účinkovanie Rimanov v súťažiach veľmi dobré. Od roku 1990 sa po prvýkrát objavuje ikona klubu Francesco Totti.

V novom tisícročí[upraviť | upraviť zdroj]

17. jún 2001 – AS Rím proti klubu AC Parma 3 : 1: Oslava fanúšikov po víťazstve nad Parmou

V novom tisícročí začal klub výhrou v Serii A, keď bol lepší o dva body pred Juventusom Turín. O svojom triumfe rozhodol v poslednom kole ligy, keď porazil Parmu 3 – 1 a získal tak svoje tretie scudetto. Hlavnou postavou tímu bol kapitán Francesco Totti, ktorý neskôr prekonal viacero klubových rekordov. Ďalší dôležitý hráči v tejto dobe boli Aldair, Cafu, Gabriel Batistuta a Vincenzo Montella.

Francesco Totti, tímový kapitán, z Coppa Italia za sezónu 2007/2008

Po sezóne sa AS snažil obhájiť taliansky titul. Ale skončili na druhom mieste, keď na prvý Juventusom Turín stratil len jeden bod. Od tejto udalosti končili Rimania väčšinou na druhom mieste. V roku 2003 prehrali vo finále Coppa Italia s AC Milánom 4 – 2, a taktiež v lige v sezóne 2003–04, keď skončili druhý za AC.

Po korupčnom škandále v roku 2006 boli Rimania jeden s mala klubov, ktorý neboli zapletený v tejto afére. A tak za sezónu 2005–2006 im bolo prisúdené druhé miesto. V tejto istej sezóne prehrali Taliansky pohár z Interom. V nasledujúcich dvoch rokoch obsadili zakaždým druhé miesto v ligovej tabuľke. Počas tohto obdobia v Lige majstrov sa zakaždým dostali do vyraďovacej časti. Najďalej sa dostali do štvrťfinále, kde stroskotali na Manchestri United. V sezóne 2008 – 09 sa AS stali víťazmi skupiny A pred Chelsea, čo sa stalo prvýkrát v histórii klubu. Ale vo štvrťfinále prehrali s Arsenalom na pokutové kopy a tak skončili v Lige majstrov.

Po katastrofálnom začiatku sezóny 2009–2010 bol odvolaný tréner Luciano Spalletti a nahradený Claudiom Ranierim. Ten dokázal s Rímanmi neprehrať 24 ligových zápasov za sebou, čím sa s tímom dostal až na prvé miesto tabuľky. Táto séria sa skončila štyri kolá pred koncom, keď prehrali zo Samdoriou Janov. Túto stratu využil Inter Miláno a AS sa muselo uspokojiť len s druhým miestom v lige. Ranieri doviedol klub aj do finále Coppa Italiana, kde prehrali 1 – 0 s Interom Miláno.

Prezidenti a tréneri[upraviť | upraviť zdroj]

Prezidenti[upraviť | upraviť zdroj]

AS Rím mal počas svojej histórii veľa prezidentov, z ktorý boli niektorý majtelia klubu, alebo predsedami. Franko Sensi bol prezidentom klubu až do svojej smrti v roku 2008, a tak jeho miesto dostala jeho dcéra Rosella Sensi.

 
Meno Roky
Italo Foschi 1927 – 1928
Renato Sacerdoti 1928 – 1934
Vittorio Scialoja 1934 – 1936
Igino Bettini 1936 – 1941
Edgardo Bazzini 1941 – 1943
Pietro Baldassarre 1943 – 1949
Pier Carlo Restagno 1949 – 1952
Romolo Vaselli 1952
Pier Carlo Restagno
Renato Sacerdoti
1952 – 1953
Renato Sacerdoti 1953 – 1958
Anacleto Gianni 1958 – 1962
 
Meno Roky
Francesco Marini-Dettina 1962 – 1965
Franco Evangelisti 1965 – 1968
Francesco Ranucci 1968 – 1969
Alvaro Marchini 1969 – 1971
Gaetano Anzalone 1971 – 1979
Dino Viola 1979 – 1991
Flora Viola 1991
Giuseppe Ciarrapico 1991 – 1993
Ciro Di Martino 1993
Franco Sensi 1993 – 2008
Rosella Sensi 2008 – 2011
Thomas DiBenedetto 2011–

Tréneri[upraviť | upraviť zdroj]

Rimania mali taktiež mnoho trénerov vo svojej histórii. Najviac trénerov v jednom roku bolo v 1996, keď AS malo až štyroch trénerov. Toto je zoznam trénerov od roku 1927.

 
Meno Národnosť Roky
William Garbutt Anglicko 1927 – 1929
Guido Baccani Flag of Italy (1861-1946).svg 1929 – 1930
Herbert Burgess Anglicko 1930 – 1932
Lászlo Barr Maďarsko 1932 – 1933
Lajos Kovács Maďarsko 1933 – 1934
Luigi Barbesino Flag of Italy (1861-1946).svg 1934 – 1938
Guido Ara Flag of Italy (1861-1946).svg 1938 – 1939
Alfréd Schaffer Maďarsko 1939 – 1942
Géza Kertész Maďarsko 1942 – 1943
Guido Masetti Flag of Italy (1861-1946).svg 1943 – 1945
Giovanni Degni Taliansko 1945 – 1947
Imre Senkey Maďarsko 1947 – 1948
Luigi Brunella Taliansko 1948 – 1949
Fulvio Bernardini Taliansko 1949 – 1950
Adolfo Baloncieri Taliansko 1950
Pietro Serantoni Taliansko 1950
Guido Masetti Taliansko 1950 – 1951
Giuseppe Viani Taliansko 1951 – 1953
Mario Varglien Taliansko 1953 – 1954
Jesse Carver Anglicko 1954 – 1956
György Sarosi Maďarsko 1956
Guido Masetti Taliansko 1956 – 1957
Alec Stock Anglicko 1957 – 1958
Gunnar Nordahl Švédsko 1958 – 1959
György Sarosi Taliansko 1959 – 1960
Alfredo Foni Taliansko 1960 – 1961
Luis Carniglia Argentína 1961 – 1963
Naim Kryeziu Albánsko 1963
Alfredo Foni Taliansko 1963 – 1964
Luis Miró Španielsko 1964 – 1965
Juan Carlos Lorenzo Argentína 1965 – 1966
 
Meno Národnosť Roky
Oronzo Pugliese Taliansko 1966 – 1968
Helenio Herrera Argentína 1968 – 1970
Luciano Tessari Taliansko 1970
Helenio Herrera Argentína 1971 – 1972
Tonino Trebiciani Taliansko 1972 – 1973
Nils Liedholm Švédsko 1974 – 1977
Gustavo Giagnoni Taliansko 1978 – 1979
Ferruccio Valcareggi Taliansko 1979 – 1980
Nils Liedholm Švédsko 1980 – 1984
Sven-Göran Eriksson Švédsko 1984 – 1986
Angelo Sormani Taliansko 1986 – 1988
Nils Liedholm Švédsko 1988
Luciano Spinosi Taliansko 1988 – 1989
Gigi Radice Taliansko 1989 – 1990
Ottavio Bianchi Taliansko 1990 – 1992
Vujadin Boškov Juhoslávia 1992 – 1993
Carlo Mazzone Taliansko 1993 – 1996
Carlos Bianchi Argentína 1996
Nils Liedholm Švédsko 1996
Ezio Sella Taliansko 1996
Zdeněk Zeman Česko 1997 – 1999
Fabio Capello Taliansko 1999 – 2004
Cesare Prandelli Taliansko 2004
Rudi Völler Nemecko 2004
Luigi Del Neri Taliansko 2004 – 2005
Bruno Conti Taliansko 2005
Luciano Spalletti Taliansko 2005 – 2009
Claudio Ranieri Taliansko 2009 – 2011
Vincenzo Montella Taliansko 2011
Luis Enrique Španielsko 2011 – 2012
Zdeněk Zeman Česko 2012–

Zostava[upraviť | upraviť zdroj]

Aktuálne k dátumu: 16. august 2016

# Pozícia Hráč
1 Poľsko B Wojciech Szczęsny (na hosťovaní z Arsenalu)
2 Nemecko O Antonio Rüdiger
3 Brazília O Juan Jesus (na hosťovaní z Interu Miláno)
4 Belgicko Z Radja Nainggolan
5 Argentína Z Leandro Paredes
6 Holandsko Z Kevin Strootman
7 Paraguaj Ú Juan Manuel Iturbe
8 Argentína Z Diego Perotti
9 Bosna a Hercegovina Ú Edin Džeko
10 Taliansko Ú Francesco Totti Kapitán klubu
11 Egypt Ú Mohamed Salah
13 Brazília O Bruno Peres (na hosťovaní z FC Turín)
15 Belgicko O Thomas Vermaelen (na hosťovaní z FC Barcelona)
16 Taliansko Z Daniele De Rossi
# Pozícia Hráč
18 Rumunsko B Bogdan Lobonţ
19 Brazília B Alisson
20 Argentína O Federico Fazio (na hosťovaní z Tottenhamu Hotspur)
21 Francúzsko Z William Vainqueur
22 Portugalsko O Mário Rui (na hosťovaní z Empoli)
24 Taliansko Z Alessandro Florenzi
27 Taliansko Ú Federico Ricci
30 Brazília Z Gerson
33 Brazília O Emerson (na hosťovaní z Santosu)
35 Grécko O Vasilis Torosidis
44 Grécko O Kostas Manolas
92 Taliansko Ú Stephan El Shaarawy
97 Nigéria Ú Umar Sadiq

Úspechy[upraviť | upraviť zdroj]

Víťazstvá[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku AS Roma na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]