Cafu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Cafu
{{{popis}}}
Osobné údaje
Celé meno Marcos Evangelista de Moraes
Dátum narodenia 7. jún 1970 (51 rokov)
Miesto narodenia São Paulo, Brazília
Výška 178 cm
Pozícia Pravý obranca
Mládežnícke kluby
1988-1990 São Paulo
Seniorské kluby1
Roky Kluby Zps (Gly)
1989-1994
1994-1995
1995
1996-1997
1997-2003
2003-2008
São Paulo
Juventude
Real Zaragoza
Palmeiras
AS Rím
AC Miláno
115 (7)
0 (0)
16 (0)
35 (0)
163 (5)
102 (3)   
Národné mužstvo2
1990-2006 Brazília Brazília 156 (1)[1]

1 Zápasy a góly za profesionálny klub k 3. októbru 2007.
2 Zápasy a góly v reprezentácii k 1. júlu 2006.


Pozri aj Športový portál

Marcos Evangelista de Moraes (* 7. jún 1970, São Paulo), známejší ako Cafu, je bývalý brazílsky futbalista. Je dvojnásobný majster sveta vo futbale, hrával v Brazílii, Zaragoze a predovšetkým v talianskej Serie A za AS Rím a AC Miláno.

Cafu hrával na poste pravého krajného obrancu. Za brazílsky národný tím odohral 156 zápasov, v rokoch 1994 a 2002 získal v jeho drese titul.

Hráčska kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Ako jeden zo siedmich detí sa narodil vo favele v São Paule. Keď mal sedem rokov navštevoval futbalovú akadémiu a dostal sa do juniorských tímov Nacional, Portuguesa a Itaquaquecetuba AC. Tiež hral dva roky futsal.

V roku 1988 sa stal členom juniorského tímu klubu São Paulo FC a hneď vyhral mládežnícky turnaj Copa São Paulo. Nasledujúcu sezónu strávil väčšinu iba na lavičke. V tom čase mu tréner Telê Santana odporučil aby sa presunul zo zálohy na krídlo. Neskôr sa stal členom prvého tímu, s ktorým vyhral viaceré turnaje, vrátane Copa Libertadores dvakrát po sebe v rokoch 1992 a 1993. V roku 1994 získal ocenenie Juhoamerický futbalista roka.

Cafu začal ročník 1995 v brazílskom tíme Juventude, ale skončil ju v španielskom klube Real Zaragoza, s ktorým neskôr získal Pohár víťazov pohárov UEFA. Po krátkom pobyte v klube Palmeiras sa vrátil Cafu späť do Európy, prestúpil do klubu AS Rím, s ktorým neskôr dosiahol viaceré úspechy. V roku 2001 s ním vyhral scudetto. Práve počas pôsobenia v tomto klube dostal prezývku Il Pendolino (Expresný vlak).

Aj napriek účasti vo finále talianskeho pohára Coppa Italia v roku 2003 za Rím, Cafu sa rozhodol prestúpiť do klubu AC Miláno. Neprestúpil nakoniec do japonského klubu Yokohama F. Marinos. S AC Miláno vyhral jeho druhé Scudetto v roku 2004 a zahral si v jeho prvom finále Ligy majstrov v roku 2005. V roku 2007 vyhral s Rossoneri Ligu majstrov. Po sezóne 2007-08 sa rozhodol ukončiť svoju kariéru.

V decembri 2008 sprebehli špekulácie, ktoré ho spájali s pôsobením v anglickom okresnom klube Garforth Town.[2]

Reprezentačná kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Tréner brazílskej reprezentácie Paulo Roberto Falcão ho prvýkrát postavil do prípravného zápasu 12. septembra 1990 so Španielskom, v ktorého drese nastúpili napr. Butragueño či Zubizarreta. Brazília prehrala 0:3. [3] Ďalší rok bol nominovaný na juhoamerický turnaj Copa America, ale neneastúpil ani do jedného zápasu. Na ďalšom turnaji Copa America v roku 1993 už bol v základe v troch zápasoch zo štyroch, Brazília ale proti Argentíne v osemfinále neuspela po penaltovom rozstrele.

MS 1994[upraviť | upraviť zdroj]

Tréner Carlos Alberto Parreira a jeho asistent Mario Zagallo ho nominovali na svetový šampionát, ktorý sa v roku 1994 konal v USA. Brazílske mužstvo bolo domácimi médiami podceňované a kritizované za opustenie tradičného futbalu, ktorým sa Brazília zvyčajne prezentovala.[4] Cafú stál po boku hviezd akými boli Romário, Bebeto, Leonardo alebo Branco . V obrane tím spoliehal na zónové bránenie.[4] V skupine Brazília zdolala Rusko 2:0, Kamerun 3:0, sa Švédskom sa hralo nerozhodne 1:1. Cafú strávil zápasy skupiny iba na lavičke náhradníkov.

Osemfinále proti domácim Spojeným štátom bolo ťažkú previerkou, tesne pred polčasom bol navyše vylúčený Leonardo. Cafú prišiel na ihrisko v 69. minúte za Zinha a o tri minúty neskôr strelil jediný gól zápasu Bebeto. [5] Proti Holandsku premárnila Brazília dvojgólový náskok, ale Romário strhol výhru na ich stranu. Cafú dorazil na ihrisko v samotnom závere na niekoľko desiatok sekúnd. [6] Po semifinálovom víťazstve nad Švédmi 1: 0 sa Brazília vo finále stretla s Talianskom . Cafú nastúpil do hry vo 35. minúte, keď sa zranil Jorginho a bol tak u výhry 3:2 na penalty, sám ale penaltu nekopal.[7]

MS 1998[upraviť | upraviť zdroj]

Na majstrovstvách sveta 1998 vo Francúzsku bol Cafú pravým obrancom základnej jedenástky kouča Zagalla, zatiaľ čo na ľavej strane hral Roberto Carlos. V mužstve boli tiež hviezdy ako Ronaldo, Rivaldo, Dunga či Sampaio. Brazília v úvode porazila Škótsko 2:1. [8] Na skorý brazílsky gól Sampaia pred polčasom odpovedal z penalty Škót John Collins. V 73. minúte vypálil Cafú z voleja do 39-ročného škótskeho brankára Jima Leightona, od ktorého hrudi sa lopta odrazila k Tomovi Boydovi, ktorý nestačil zareagovať a od neho odrazená lopta zamierila do bránky. [9]

Vo štvrťfinále Cafú nastúpil do zápasu s Dánskom. Brazílčania ho nakoniec vyhrali 3:2, Cafú však v 81. minúte dostal druhú žltú kartu na turnaji (za zdržiavanie za stavu 3:2) a do semifinále preto nemohol nastúpiť. Semifinále tak bolo šancou pre Zé Carlosa, obrancu bez jediného štartu v národnom tíme. Brazília na penalty postúpila cez Holandsko a dostala sa do finále proti domácemu Francúzsku. Francúzsko ale v kľúčovom zápase Brazílii jednoznačne zdolalo. Cafú sa takmer vôbec nedostával do prienikov, aj vďaka malej podpore zo strany Leonarda .[10] Francúzsko zvíťazilo 3: 0. [11]

MS 2002[upraviť | upraviť zdroj]

Na svojom treťom MS viedol Brazíliu ako kapitán. V úvode čakal na mužstvo vedené koučom Luisom Scolarim zápas proti Turecku. Turci sa ešte pred polčasom dostali do vedenia, keď Cafú nezabránil Hasanovi Sasovi skórovať. Góly Ronalda a Rivalda ale otočili zápas na stranu Brazílčanov. V druhom zápase proti národnému tímu Číny sa púšťal do ofenzívy a mal aj možnosť skórovať, nakoniec si ale len pripísal asistenciu na gól Ronalda v 55. minúte na konečných 4:0. V treťom zápase proti Kostarike Brazília prestrieľala súpera 5:2, Cafú v závere zápasu dostal žltú kartu za faul na Kostaričana Stevena Bryca. Neskôr Cafú doviedol Brazíliu k osemfinálovej výhre nad Belgickom 2:0. Vo štvrťfinále sa vedenia ujalo Anglicko gólom Owena, Rivaldo ale pred prestávkou vyrovnal a Ronaldinho v 50. minúte skóroval z priameho kopu, než bol o pár minút neskôr vylúčený. Po zápase uviedol, že mu s prekonaním brankára Seamana pomohol radou Cafú.[12] V semifinále hrala Brazília opäť proti Turecku . Cafú patril spolu s Rivaldom k najlepším hráčom svojho mužstva a svojimi výpady zamestnával tureckého ľavého krajného obrancu Erguna Penbeho. [13] Na začiatku zápasu skoro poslal Brazílii do vedenia a jeho spolupráca s Klebersonom robila Turecku ťažkosti. O postupe do finále rozhodol jediným gólom Ronaldo. Cafú odohral celý finálový zápas, rovnako ako odohral bez striedania všetkých šesť predchádzajúcich zápasov turnaja. Brazília po dvoch góloch Ronalda vyhrala a kapitán Cafú ako prvý dvihol trofej majstra sveta. [14]

Reprezentačné zápasy[upraviť | upraviť zdroj]

Brazílska futbalová reprezentácia
rok zápasy góly
1990 3 0
1991 9 0
1992 2 0
1993 12 0
1994 7 1
1995 5 0
1996 3 0
1997 20 0
1998 12 2
1999 12 0
2000 10 2
2001 6 0
2002 12 0
2003 7 0
2004 9 0
2005 8 0
2006 5 0
Celkom 142 5

Úspechy[upraviť | upraviť zdroj]

Klubové[upraviť | upraviť zdroj]

Reprezentačné[upraviť | upraviť zdroj]

Individuálne[upraviť | upraviť zdroj]

Vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

S manželkou vychovával tri deti. V roku 2019 ale zažil tragédiu, keď jeho tridsaťročný najstarší syn Danilo pri rekreačnom športovaní utrpel infarkt a na jeho následky zomrel.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Player Page Profile - Cafu [online]. fifaworldcup.yahoo.com. Dostupné online.
  2. Slavný brazilský fotbalista Cafú posílí okresní anglický tým [online]. eurofutbal.cz. Dostupné online.
  3. Spielbericht: 2560610 [online]. . Dostupné online.
  4. a b Mario Zagallo: The trophy is still ours [online]. FIFA.com, 2007-05-10, [cit. 2019-11-05]. Dostupné online. (anglicky)
  5. Spielbericht: 936164 [online]. . Dostupné online.
  6. Spielbericht: 936188 [online]. . Dostupné online.
  7. Spielbericht: 936193 [online]. . Dostupné online.
  8. Spielbericht: 936658 [online]. . Dostupné online.
  9. GOFF, Steven. Own Goal Gets Brazil Off Scot-Free [online]. Washington Post, 1998-06-11, [cit. 2019-11-05]. Dostupné online. (anglicky)
  10. 1998 World Cup final: France – Brazil 3:0 [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  11. Behind the World Cup record: Cafu [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  12. Ronaldinho: I meant it, honest [online]. 2002-06-21, [cit. 2019-11-06]. Dostupné online. (anglicky)
  13. Brazil-Turkey player ratings [online]. BBC, 2002-06-26, [cit. 2019-11-06]. Dostupné online. (anglicky)
  14. MURRAY, Scott. Brazil 2 - 0 Germany [online]. The Guardian, 2002-06-30, [cit. 2019-11-06]. Dostupné online. (anglicky)
  15. South American Coach and Player of the Year, RSSSF.com (po anglicky)