Preskočiť na obsah

Vicenza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Vicenza
mesto
Štát Taliansko
Región Benátsko
Provincia Vicenza
Nadmorská výška 20 m n. m.
Súradnice 45°33′S 11°33′V / 45,550°S 11,550°V / 45.550; 11.550
Rozloha 80 km² (8 000 ha)
Obyvateľstvo 115 279 (31. 12. 2008)
Hustota 1 440,99 obyv./km²
Primátor Achille Variati (PD)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 36100
Telefónna predvoľba 0444
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov City of Vicenza and the Palladian Villas of the Veneto
Typ pamiatky kultúrna
Rok zápisu
(č. zasadnutia)
1994 (#18)
Číslo 712
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá i, ii
Poloha mesta v Taliansku
Poloha mesta v Taliansku
Wikimedia Commons: Vicenza
Webová stránka: www.comune.vicenza.it
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Vicenza z vrchu Monte Berico

Vicenza (v benátčine Vicenzsa či Vicensa) je talianske mesto v regióne Benátsko, hlavné mesto rovnomennej provincie a sídlo biskupstva. Leží na rieke Bacchiglione, približne 70 km západne od Benátok. Má 114 500 obyvateľov, v aglomerácii takmer 200 000.

Vicenzu preslávil najmä architekt Andrea Palladio. Okrem jeho stavieb má Vicenza množstvo ďalších historických a umeleckých pamiatok, čo z nej robí významný cieľ kultúrnej turistiky. Od roku 1994 je zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Dejiny a pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto bolo založené ešte v staroveku, pravdepodobne medzi 11. a 7. storočím pred Kr. Keď bolo rímskym mestom (pôvodne kastrom), malo latinský názov Vicetia a malo o. i. divadlo a akvadukt.

V stredoveku Vicenza patrila dynastii Della Scala. Medzi rokmi 1404 a 1797 bola súčasťou Benátskej republiky. V cinquecente prežila Vicenza asi najslávnejšie obdobie: vtedy tu pôsobil neskororenesančný architekt Andrea Palladio, medzi ktorého hlavné diela patrí Basilica Palladiana, Palazzo Chiericati, divadlo Teatro Olimpico či Villa Capra, nachádzajúce sa na južnom okraji mesta a nazývané tiež La Rotonda. Na palladiovskú tradíciu potom nadviazali ďalší architekti, najmä Vincenzo Scamozzi.

Po napoleonských vojnách Vicenza pripadla Rakúskemu cisárstvu, v roku 1866 sa potom s celým Lombardskom a Benátskom stala súčasťou zjednoteného Talianskeho kráľovstva. Počas 1. a 2. svetovej vojny sa v okolí odohrávali pomerne ťažké boje. V rokoch 1944 a 1945 bolo mesto bombardované: za obeť padli hneď dve divadlá a o život prišlo asi 2000 ľudí. Po vojne, v období talianskeho ekonomického zázraku, sa Vicenza stala jedným z najbohatších miest celého Talianska. Od roku 1990 tu pôsobia niektoré pracoviská Padovskej univerzity.

Slávni rodáci

[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov

Hospodárstvo a doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Vicenza je bohatým mestom s prevládajúcimi malými a strednými podnikmi. Dôležitým odvetvím je okrem strojárstva aj zlatníctvo a šperkárstvo.

Vicenza leží na hlavnej železničnej trati PadovaVerona; odbočuje tu dvojkoľajná trať do Trevisa a lokálka do mestečka Schio. Mesto je napojené na diaľnicu A4 z Turína do Terstu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vicenza

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vicenza na českej Wikipédii.