Mocenské strediská Longobardov v Taliansku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Cathedral, Torre Civica and Piazza Grande, Modena **
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Bazilika San Salvatore v Spolete
Štát Taliansko Taliansko
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá ii, iii, vi
Identifikačné č. 1318
Región** Európa a Severná Amerika
História zápisu
Zápis 2011  (35. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Mocenské strediska Longobardov v Taliansku je sedem rôznych lokalít po celom Apeninskom polostrove spojených s obdobím 6. – 8. storočia, keď celému Taliansku dominovali Longobardi, germánsky kmeň pôvodom zo severnej Európy. Zahŕňa pevnosti, kostoly, kláštory a rad ďalších stavieb. Budovy svedčia o veľkom kultúrnom úspechu Longobardov, ktorí rozvíjali vlastnú špecifickú kultúru. V roku 568 dobyli severné Taliansko a založili tu kráľovstvo, ktoré existovalo až do roku 774, keď ho dobyl Karol Veľký.

Od roku 2011 sú zapísané na zozname Svetového dedičstva UNESCO.[1]

Longobardská syntéza architektonických štýlov znamenala prechod od staroveku do európskeho stredoveku, čerpala z odkazu starovekého Ríma, kresťanskej spirituality, byzantského vplyvu a germánskej severnej Európy. Longobardi zohrali významnú úlohu v duchovnom a kultúrnom rozvoji ranného stredovekého európskeho kresťanstva, najmä posilnením kláštorného hnutia.

Prehľad lokalít[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. World Heritage Committee inscribes five new sites in Colombia, Sudan, Jordan, Italy and Germany [online]. UNESCO, 2011-6-25, [cit. 2011-07-18]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mocenská střediska Langobardů v Itálii na českej Wikipédii.