Liverpool FC

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Liverpool FC
Celý názov Liverpool Football Club
Prezývka The Reds
Založený 3 Júna 1892
Štadión Anfield Road,
Liverpool
Kapacita 53 394
Majiteľ Fenway Sports Group
Predseda USA John W. Henry
Tréner Nemecko Jürgen Klopp
Liga Premier League
2019/20 1. miesto
Domáce farby
Hosťovské farby
Tretie farby
Pozri aj Športový portál

Liverpool FC je anglický futbalový klub z Liverpoolu hrajúci FA Premier League, najvyššej anglickej futbalovej súťaži. Klub vyhral 6x Európske poháre, viac ako akýkoľvek anglický klub, 3x pohár UEFA, 4x európsky superpohár, 19 x ligový titul, 7x FA Cup, rekordných 8 ligových pohárov 6x Ligu Majstrov UEFA a 15x FA Community Shield.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Založenie – 1923[upraviť | upraviť zdroj]

Počiatky futbalu v Liverpoole siahajú až do roku 1878, kedy bol v meste založený futbalový klub St. Domingo FC. O rok neskôr sa premenoval na Everton FC.[1] Ten bol v roku 1888 zakladajúcim členom Football League. Everton svoje zápasy hral na Anfield Road.[2] V roku 1891 sa John Houlding, miestny obchodník a neskôr aj starosta Liverpoolu, rozhodol klubu zvýšiť nájom, s čím akcionármi Evertonu nesúhlasili. Po sérii rokovaní sa Everton rozhodol Anfield opustiť a presťahoval sa po 7 rokoch pôsobenia na Anfield do Goodison Parku. Houlding na to reagoval tým, že 15. marca 1892 založil nový klub menom Liverpool FC, ktorý svoje zápasy hral na Anfield Road. Riaditeľom klubu sa stal John McKenna, ktorý do klubu priviedol 13 škótskych profesionálnych futbalistov. Vo svojej prvej sezóne klub vyhral Lancashire League, nasledujúcu sezónu prešiel do Football League Second Division. Túto sezónu Liverpool skončil ako neporazený celok a prešiel do First Division, čo bola najvyššia súťaž v Anglicku. Svoj prvý titul v najvyššej súťaži klub vyhral v roku 1901, potom znova v roku 1906. V roku 1914 hral Liverpool svoje prvé finále FA Cupu, ktoré ale prehral 1:0 s Burnley FC.[3]

1923 – 1983[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1923 a 1924 klub prvýkrát získal dva ligové tituly za sebou, vedený anglickým obrancom Ephraimom Longworthom. Potom ale prišiel ústup a klub musel pretrpieť najdlhšiu sériu v histórii klubu bez získania ligového titulu. Čakanie na neho bolo ukončené až v roku 1947. V roku 1954 Liverpool zostúpil do Second Division. V decembri 1959 sa klubovým manažérom stal legendárny Bill Shankly, ktorý počas nasledujúcich 15 rokov klub pretransformoval v jeden z najlepších klubov v Európe. V roku 1962, po troch rokoch Shanklyho pôsobenia, klub vyhráva Second Division, a postupuje späť do prvej ligy, odkiaľ už odvtedy nikdy nezostúpil. V roku 1964 už Liverpool získava ďalší ligový titul, prvý po dlhých 17 rokoch. O rok neskôr klub vyhral prvýkrát FA Cup, keď vo finále porazil 2:1 Leeds United. Sezóna 1972/73 znamenala začiatok zlatej éry klubu. Okrem ôsmeho ligového titulu sa Liverpool prvýkrát presadil na medzinárodnej scéne, keď vo finále Pohára UEFA porazil Borussiu Mönchengladbach a získal prvú európsku trofej. O rok neskôr klub vyhral ďalší FA Cup, po ňom ale z pozície manažéra Bill Shankley odišiel do dôchodku. Ponuku nahradiť ho dostal Shankleyho asistent, Bob Paisley.

V roku 1976, v druhom roku Paysleho pôsobenia, Liverpool vyhral ligový titul a znovu Pohár UEFA. V roku 1977 nasledoval ďalší ligový titul, prehra vo finále FA Cupu, ale aj prvá výhra v Pohári majstrov európskych krajín. Finále sa hralo na Stadio Olimpico v Ríme a Liverpool porazil 3:1 Borussiu Mönchengladbach gólmi McDermotta, Smitha a Neala z penalty. Rok potom Liverpool trofej obhájil, keď vo Wembley porazil Club Brugge 1:0 gólom legendárneho Kennyho Dalglisha. V roku 1979 Liverpool získal 11 ligový titul, ktorým ustanovil ligový rekord, pretože získal celkovo 64 bodov, a v 42 zápasoch inkasoval iba 16 gólov. Počas deviatich sezón Paisleyho pôsobenia na pozícií manažéra získal Liverpool 20 trofejí, vrátane troch európskych pohárov, pohára UEFA, šiestich ligových titulov a troch po sebe nasledujúcich ligových pohárov; jedinou domácou trofejou, ktorú nezískal, bol FA Cup.[4]

1983 – 1989 (Katastrofy v Hillsborough a Heysel)[upraviť | upraviť zdroj]

Paisley odišiel do dôchodku v roku 1983 a nahradil ho jeho asistent Joe Fagan.[5] Liverpool vyhral v prvej sezóne Fagana ligový, ligový pohár a európsky pohár a stal sa prvým anglickým klub, ktorý získal tri trofeje v sezóne.[6] Liverpool sa v roku 1985 dostal opäť do finále európskeho pohára, proti Juventusu na štadióne Heysel. Pred výkopom fanúšikovia Liverpoolu porušili plot, ktorý oddeloval obe skupiny priaznivcov, a napadli fanúšikov Juventusu. Výsledná váha ľudí spôsobila zrútenie oporného múru, ktorý zabil 39 fanúšikov, väčšinou Talianov. Incident sa stal známym ako katastrofa na Heysel Stadium.[7] Zápas sa napriek protestom oboch manažérov odohral a Liverpool v ňom podľahol Juventusu 1:0. V dôsledku tragédie bol anglickým klubom zakázaný vstup do európskych súťaží na päť rokov; Liverpool dostal až desaťročný zákaz, ktorý sa neskôr znížil na šesť rokov. Štrnásť fanúšikov Liverpoolu bolo odsúdených za neúmyselné zabitie.

Fagan odišiel do dôchodku tesne pred katastrofou, keď Kenny Dalglish bol vymenovaný za jeho nástupcu a hrajúceho manažéra.[8] Počas jeho pôsobenia získal klub ďalšie tri ligové tituly a dva FA Cupy, vrátane „Double“ v sezóne 1985–86. Úspech Liverpoolu však zatienila jedna z najväčších futbalových katastrof hostórie známej ako Katastrofa v Hillsborough: v semifinále FA Cupu proti Nottinghamu Forest 15. apríla 1989 boli stovky fanúšikov Liverpoolu pritlačené o obvodové oplotenie.[9] V ten deň zomrelo deväťdesiatštyri fanúšikov. 95. obeť zomrela v nemocnici na následky zranení o štyri dni neskôr a 96. obeť zomrela po takmer štyroch rokoch v kóme.[10] Po katastrofe v Hillsborough prebehla vládna kontrola bezpečnosti štadiónov. Výsledná správa rozhodla, že hlavným dôvodom katastrofy bola preplnenosť z dôvodu zlyhania policajnej kontroly.[11]

Liverpool bol súčasťou najtesnejšieho konca ligovej sezóny v sezóne 1988–89. Liverpool skončil s Arsenalom s rovnakým počtom bodov a gólov, ale stratil titul vďaka nižšiemu celkovému počtu strelených gólov, keď Arsenal strelil konečný gól v poslednej minúte sezóny.[12]

1989 – 2009[upraviť | upraviť zdroj]

Po Katastrofe v Hillsborough Dalglish tím opustil a na jeho miesto nastúpil bývalý hráč Graeme Souness.[13] Pod jeho vedením Liverpool zvíťazil vo finále FA Cupu 1992, ale ich ligové výkony klesli, s dvoma po sebe nasledujúcimi šiestymi miestami, čo nakoniec vyústilo do jeho suspendácie v januári 1994. Sounessa nahradil Roy Evans a Liverpool ďalej zvíťazil vo finále Pohára futbalovej ligy 1995.[14] Aj keď sa pod vedením Evansa priblížil k titulom, tretie miesta v rokoch 1996 a 1998 boli to najlepšie čo dokázali. V sezóne 1998/99 bol za manažéra vymenovaný Gérard Houllier, keď vo svojej druhej sezóne získal s Liverpoolom „Treble“: FA Cup, Ligový pohár a Pohár UEFA.[15] Počas sezóny 2001/02 podstúpil Houllier operáciu srdca a Liverpool skončil na druhom mieste v lige, hneď za Arsenalom.[16] V roku 2003 vyhrali ďalší ligový pohár, ale v nasledujúcich dvoch sezónach v boji o titul neuspeli.[17]

Na konci sezóny 2003–04 Houlliera nahradil Rafael Benítez. V prvej sezóne pod kormidlom Beníteza skončili v Premier League piaty, Liverpool zvíťazil v Lige majstrov 2004–05, keď po penaltovom rozstrele zvíťazil nad AC Miláno 3:2. Zápas sa v riadnom hracom čase skončil 3:3.[18] V sezóne 2004/05 skončili Liverpool na treťom mieste v Premier League a taktiež zvíťazil vo finále FA Cupu 2006. Po penaltovom rozstrele porazil West Ham United 3:3.[19] Klub sa rovnako ako v roku 2005 dostal do finále Ligy majstrov UEFA 2007, proti Milánu však prehral 2:1.[20] Počas sezóny 2008–09 dosiahol Liverpool 86 bodov, čo bol jeho rekord v počte bodov v Premier League, skončil však na druhom mieste za Manchestrom United.[21]

2009 – súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V sezóne 2009–10 skončili Liverpool na siedmom mieste v Premier League, nedokázali sa tak kvalifikovať do Ligy Majstrov. Benítez následne po vzájomnej dohode klub opustil a nahradil ho manažér Fulhamu Roy Hodgson.[22] Slabé výsledky na začiatku sezóny 2010/11 viedli k tomu, že Hodgson po vzájomnej dohode opustil klub a kontrolu prevzal bývalý hráč a manažér Kenny Dalglish.[23] V sezóne 2011–12 si Liverpool zaistil rekordný - ôsmy úspech v ligovom pohári a vo FA Cupe sa dostal až do finále. V lige však skončili na ôsmej pozícii, čo bolo najhoršie umiestnenie v lige za posledných 18 rokov; to viedlo k prepusteniu Dalglisha.[24][25] Na jeho miesto nastúpil Brendan Rodgers[26], keď Liverpool v sezóne 2013/14 nečakane bojoval o titul a skončil druhý za Manchester City. Po nevydarenej sezóne 2014/15, kde Liverpool skončil šiesty v lige, a po zlom začiatku tej nasledujúcej bol Rodgers v októbri 2015 prepustený.[27]

Rodgersa nahradil Jürgen Klopp.[28] Liverpool sa v prvej sezóne Kloppa dostali do finále futbalového Ligového pohára a Európskej ligy UEFA, v oboch súťažiach však skončili ako finalista[29]. V sezóne 2018/19 skončili na druhom mieste s 97 bodmi a prehrali iba v jednom zápase na pôde neskoršieho víťaza Manchester City[30]: tento míľnik znamenal bodový rekord v prípade tímu, ktorá nevyhráva titul.[31] Liverpool bol vtedy siedmy najlepšie zarabajúci klub v roku 2019, s príjmami celkovo €513.7 million, a ôsmy najhodnotnejší klub v roku 2019, s hodnotou $2.183 miliárd.[32]

Pamätným v tejto sezóne bolo semifinále Ligy majstrov proti Barcelone, keď Liverpool dokázal otočiť nepriaznivé skóre 3:0 vo svoj prospech na 4:3.[33] Liverpool následne vo finále porazili Tottenham Hotspur 2:0 a vyhrali tak Ligu majstrov.[34][35] 21. decembra 2019 tiež zvíťazili 1:0 nad brazílskym Flamengom vo finále a prvýkrát zvíťazil na majstrovstvách sveta klubov FIFA.[36] Kloppov tím potom pokračoval v dlhej sérií víťazstiev v Premier League 2019/20, keď získali prvý ligový titul v najvyššej súťaži za posledných tridsať rokov,[37] pričom klub vytvoril v sezóne pokoril niekoľko rekordov.[38] Sezóna 2019/20 však bola silne poznačená pandémiou COVID-19 a Premier league, tak ako všetky ostatné futbalové súťaže boli prerušené. Dlho nebolo jasné ako a či sa vôbec bude v sezóne pokračovať. V hre bolo viacero scenárov - vrátane scenára, že sezóna nebude mať víťaza ani zostupujúcich. Posledný predpandemický zápas bol odohraný 11. marca a Liverpool v ňom Lige majstrov podľahol Atléticu Madrid a boli z ďalších bojov vyradený.[39] Našťastie pre Liverpool sa však liga obnovila a za zavorenými bránami pokračovala, čím Liverpool získali spomínaný titul.

Sezóna 2020/21 sa kvôli neskorému koncu tej predchádzajúcej začala až 12. septembra a bola silne poznačená stále prebiehajúcou pandémiou.

Štadión[upraviť | upraviť zdroj]

Klub od svojho vzniku hrá domáce zápasy na štadióne Anfield, ktorý sa nachádza na Anfield Road. Štadión bol postavený v roku 1884 v oblasti Stanley Parku, kde na ňom začal hrať svoje zápasy Everton FC. V roku 1892, po konfliktoch s majiteľom štadiónu Johnom Houldingom, Everton FC odišiel do Goodison Parku a John Houlding založil nový klub Liverpool FC, ktorý je na Anfield Road domácim mužstvom.

Liverpool sa rozhodol prestavať Anfield a zvýšiť jeho kapacitu na odhadovaných 60 000 divákov s možnosťou rozšírenia na 73 000 divákov. Prestavba bude zahŕňať odkúpenie pozemku a domov na ulici Lothair Road, ktorá je za hlavnou tribúnou (Main Stand) čo umožní zväčšiť túto tribúnu dostavaním ďalšieho poschodia. Po odkúpení pozemkov je tu okrem zväčšenia tribúny plánovaná výstavba hotela.

Liverpool má jeden z najviac fanúšikov po celom svete, vysokej popularite sa teší najmä v Brazílií a Egypte. Liverpool má dlhoročnú rivalitu s Manchester United a Evertonom.

Úspechy[upraviť | upraviť zdroj]

Vyhrané domáce súťaže[upraviť | upraviť zdroj]

(1901, 1906, 1921/22, 1922/23, 1946/47, 1963/64, 1965/66, 1972/73, 1975/76,
1976/77, 1978/79, 1979/80, 1981/82, 1982/83, 1983/84, 1985/86, 1987/88, 1989/90, 2019/20)

(1964/65, 1973/74, 1985/86, 1988/89, 1991/92, 2000/01, 2005/06)
(1981, 1982, 1983, 1984, 1995, 2001, 2003, 2012)
(1964*, 1965*, 1966, 1974, 1976, 1977*, 1979, 1980, 1982, 1986*, 1988, 1989, 1990*, 2001, 2006)
* hviezdičkou sú označené rozdelené tituly

Vyhrané medzinárodné súťaže[upraviť | upraviť zdroj]

(1976/77, 1977/78, 1980/81, 1983/84, 2004/05, 2018/2019)
(1972/73, 1975/76, 2000/01)
(1977, 2001, 2005, 2019)

Ďalšie súťaže[upraviť | upraviť zdroj]

  • FA Youth Cup (3x) – (1995/96, 2005/06, 2006/07)
  • Sheriff of London Charity Shield 1x MS klubov 2019/2020(1x) – (1906)
  • Divízia 2 (4x) – (1893/94, 1895/96, 1904/05, 1961/62)
  • Lancashire League (1x) – (1892/93)

Manažéri[upraviť | upraviť zdroj]

Klubové rekordy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Najviac zápasov za hlavný tím: Ian Callaghan (857)
  • Najviac zápasov v lige: Ian Callaghan (640)
  • Najviac zápasov v FA Cupe: Ian Callaghan (79)
  • Najviac zápasov v Ligovom pohári: Ian Rush (78)
  • Najviac zápasov v európskych pohároch: Jamie Carragher (91)
  • Najstarší hráč: Ted Doig, 41 rokov & 165 dní v zápase s Newcastle United, 11. apríla 1908
  • Najmladší hráč: Jack Robinson 16 rokov 250 dní proti Hull City v roku 2010
  • Najviac zápasov v rade: Phil Neal (417) 23. októbra až 24. september 1983
  • Najdlhšie hrajúci hráč: Elisha Scott – 21 rokov a 52 dní – sezóna 1913 až 1934
  • Najstarší debutant: Ted Doig v 37 rokoch & 307 dňoch doma proti Burton U 1. september 1904
  • Najviac strelených gólov v hlavnom tíme: Ian Rush (346)
  • Najviac strelených gólov v lige: Roger Hunt (245)
  • Najviac strelených gólov v FA Cupe: Ian Rush (39)
  • Najviac strelených gólov v Ligovom pohári: Ian Rush (48)
  • Najviac strelených gólov v európskych pohároch: Michael Owen (22)
  • Najlepší strieľajúci náhradník: David Fairclough (18)
  • Najviac hetrikov: Gordon Hodgson (17)
  • Najviac hetrikov v jednej sezóne: Roger Hunt (5 v sezóne 1961/62)
  • Najviac premenených penált: Jan Molby (42)
  • Najviac zápasov bez streleného gólu: Ephraim Longworth (371)
  • Najmladší strelec: Michael Owen, 17 rokoch & 144 dňoch vonku proti Wimbledonu 6. mája 1997
  • Najstarší strelec: Billy Liddell, 38 rokoch & 55 dňoch doma proti Stoke City 5. marca 1960
  • Najčastejší reprezentant: Ian Rush (67) za Wales
  • Najviac gólov za reprezentáciu: Ian Rush (26)
  • Rekordné víťazstvo: 11 – 0 v Strømsgodset
  • Rekordná prehra: 1 – 9 s Birmingham City
  • Najdrahší hráč: 75 miliónov Libier za Virgila Van Dijka
  • Najdrahší odchádzajúci hráč: 130.5 miliónov Libier za Philippe Coutinho (do Barcelony)
  • Najvyššia ligová návšteva: 58 757 proti Chelsea, 1949/50
  • Najvyššia návšteva v FA Cupu: 61 905 proti Wolves, 1951/52, 5. kolo
  • Najvyššia návšteva v Ligovom pohári: 50 880 proti Nottingham Forest, 1979/80, semifinále, odveta
  • Najvyššia návšteva v európskych pohároch: 55 104 proti Barcelone, 1975/76 UEFA Cup, semifinále, odveta

Bývalí slávni hráči[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. GRAHAM, MATTHEW.. Liverpool. Twickenham : Hamlyn, 1985. (Rev. ed.) Dostupné online. ISBN 0-600-50254-6.
  2. Liverpool Football Club is formed - Liverpool FC [online]. web.archive.org, 2010-07-12, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online.
  3. GRAHAM, MATTHEW.. Liverpool. Twickenham : Hamlyn, 1985. (Rev. ed.) Dostupné online. ISBN 0-600-50254-6.
  4. KELLY, STEPHEN F., 1946-. You'll never walk alone : the official illustrated history of Liverpool FC. London : Macdonald, 1991. (Rev. ed.) Dostupné online. ISBN 0-356-19594-5.
  5. KELLY, STEPHEN F., 1946-. You'll never walk alone : the official illustrated history of Liverpool FC. London : Macdonald, 1991. (Rev. ed.) Dostupné online. ISBN 0-356-19594-5.
  6. Encyclopedia of British football. London : F. Cass, 2002. Dostupné online. ISBN 0-7146-5249-0.
  7. Heysel disaster: English football's forgotten tragedy?. BBC News, 2015-05-29. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  8. KELLY, STEPHEN F., 1946-. You'll never walk alone : the official illustrated history of Liverpool FC. London : Macdonald, 1991. (Rev. ed.) Dostupné online. ISBN 0-356-19594-5.
  9. The Hillsborough tragedy (Video) [online]. rowdie.co.uk, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online.
  10. Hillsborough victim died 'accidentally': Coroner says withdrawal of [online]. The Independent, 2011-10-23, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. BBC NEWS | UK | A hard lesson to learn [online]. news.bbc.co.uk, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online.
  12. Jason Cowley recalls 1989, the year football nearly died - and the 90 minutes that saved it [online]. the Guardian, 2009-03-29, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. LIVERSEDGE, STAN.. Liverpool : the official centenary history, 1892-1992. London : Hamlyn, 1991. Dostupné online. ISBN 0-600-57308-7.
  14. ECHO, Liverpool. LFC in the League Cup final: 1995 - McManaman masterclass wins praise from wing wizard Matthews [online]. Liverpool Echo, 2012-02-22, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. Houllier acclaims Euro triumph. http://news.bbc.co.uk, 2001-05-16. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  16. Houllier 'satisfactory' after surgery. http://news.bbc.co.uk, 2001-10-15. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  17. Liverpool lift Worthington Cup. http://news.bbc.co.uk/, 2003-03-02. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  18. Liverpool 3-3 West Ham (aet). http://news.bbc.co.uk/, 2006-05-13. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  19. Liverpool 3-3 West Ham (aet). http://news.bbc.co.uk, 2006-05-13. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  20. AC Milan 2-1 Liverpool. http://news.bbc.co.uk, 2007-05-23. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  21. Liverpool's top-flight record - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC! [online]. www.lfchistory.net, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online.
  22. Liverpool appoint Hodgson - Liverpool FC [online]. web.archive.org, 2010-07-29, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online.
  23. Hodgson goes as Dalglish steps in. http://news.bbc.co.uk, 2011-01-08. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  24. Liverpool Fires Dalglish After Worst League Finish in 18 Years - Bloomberg [online]. web.archive.org, 2012-06-20, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online.
  25. Dalglish sacked as Liverpool boss. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  26. Rodgers makes Liverpool promise. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  27. Liverpool sack manager Rodgers. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  28. Klopp confirmed as Liverpool manager. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  29. Liverpool 1-3 Sevilla. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  30. Manchester City vs Liverpool 2:1 03/01/2019 [online]. rowdie.co.uk, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online.
  31. The numbers behind remarkable title battle. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  32. Deloitte Football Money League | Deloitte UK [online]. Deloitte United Kingdom, [cit. 2020-01-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  33. Once in a decade match - Liverpool vs. FC Barcelona (Video) [online]. rowdie.co.uk, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online.
  34. Tottenham Hotspur vs Liverpool 0:2 01/06/2019 [online]. rowdie.co.uk, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online.
  35. Liverpool beat Spurs to win Champions League. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  36. Liverpool clinch first Club World Cup. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  37. Liverpool end 30-year wait for title. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  38. SPORT, Telegraph. Liverpool lift the Premier League trophy tonight - these are the records they've broken on the way. The Telegraph, 2020-07-22. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. ISSN 0307-1235. (po anglicky)
  39. Liverpool vs Atlético Madrid Prediction 11/03/2020 [online]. rowdie.co.uk, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Liverpool FC

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]