Bill Shankly

Tento článok spĺňa podľa redaktorov slovenskej Wikipédie kritériá na dobrý článok.
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Bill Shankly
OBE
Osobné údaje
Celé meno William Shankly
Dátum narodenia 2. september 1913
Miesto narodenia Glenbuck, Ayrshire, Škótsko
Dátum úmrtia    29. september 1981 (68 rokov)
Miesto úmrtia    Liverpool, Anglicko
Pozícia Stredopoliar
Mládežnícke kluby
1931 – 1932 Cronberry Eglinton
Seniorské kluby1
Roky Kluby Zps (Gly)
1932 – 1933
1933 – 1949 		Carlisle United
Preston North End 		01600(0)
2970(13)   
Národné mužstvo
1938 – 1939 Škótsko Škótsko 0500(0)
Tréner mužstiev
1949 – 1951
1951 – 1954
1954 – 1955
1956 – 1959
1959 – 1974 		Carlisle United
Grimsby Town
Workington
Huddersfield Town
Liverpool

1 Zápasy a góly za profesionálny klub .

William Shankly, OBE (* 2. september 1913, Glenbuck, Ayrshire, Škótsko – † 29. september 1981, Liverpool, Anglicko) bol škótsky futbalový hráč a tréner, ktorý je známy hlavne ako tréner Liverpoolu. Shankly priniesol Liverpoolu „zmŕtvychvstanie“, získal s klubom postup späť do prvej divízie, vyhral tri ligové tituly a pohár UEFA. Položil základy, na ktorých mohli jeho nástupcovia Bob Paisley a Joe Fagan stavať ziskom siedmich ligových titulov a štyroch európskych pohárov počas desiatich sezón po odchode Shanklyho v roku 1974. Billl Shanky mal úzky vzťah s fanúšikmi Liverpoolu. Vnímali ho ako charizmatickú a ikonickú postavu v klube, ktorá svojimi vyjadreniami prinášala hrdosť na klub a ich hráčov.[1][2][2]

Shankly pochádzal z malej škótskej baníckej komunity a bol jedným z piatich bratov, ktorí hrali futbal profesionálne. Za škótsky národný tím odohral 12 zápasov z toho 7 bolo počas medzivojnového obdobia. Jednu sezónu strávil v Carlisle United a zvyšok kariéry strávil v Preston North End, s ktorým v roku 1938 vyhral FA Cup. Jeho hráčsku kariéru prerušilo pôsobenie v Royal Air Force počas druhej svetovej vojny.

Po tom, čo v roku 1949 odišiel do futbalového dôchodku sa Shankly stal trénerom Carlisle United. Neskôr počas obdobia desiatich rokoch trénoval Grimsby Town, Workington a Huddersfield Town. V roku 1959 sa stal trénerom Liverpoolu.

Shankly prevzal vedenie Liverpoolu, keď bol klub v druhej divízii a prebudoval tím na giganta v anglickom a európskom futbale. Bol to práve Bill Shankly, ktorý v klube zaviedol celočervený dres. Taktiež sa počas jeho pôsobenia pieseň „You'll Never Walk Alone“ stala klubovou hymnou.

Shankly oznámil svoj prekvapivý odchod z futbalu len niekoľko týždňov po tom, čo Liverpool vyhral finále FA Cupu v roku 1974. Klub riadil 15 rokov a jeho nástupcom sa stal jeho dlhoročný asistent Bob Paisley. Zomrel o sedem rokov neskôr, vo veku 68 rokov. Shankly je považovaný za jedného z najlepších trénerov všetkých čias a bol medzi inauguračnými členmi Siene slávy anglického futbalu v roku 2002 a Siene slávy škótskeho futbalu v roku 2004.

Skorý život[upraviť | upraviť zdroj]

Bill Shankly sa narodil v malej škótskej dedine Glenbuck.[3] V roku 1913 v tejto dedine žilo zhruba 700 obyvateľov. Ľudia, ktorí sa tu narodili sa väčšinou sťahovali za prácou do uhoľných baní.[4] Z tohto dôvodu sa v dedine v roku 1976 nachádzalo len 12 domov.[4]

Shanklyho rodičia, John a Barbara žili v jednej z chatiek v Auchenstilloch so svojimi 10 deťmi – mali päť synov a päť dcér.[5]:12 William bol deviate dieťa a najmladší chlapec.[5]:12 Hoci bol počas svojej futbalovej kariéry známy ako Bill jeho meno je v skutočnosti Willie.[6]:7 Jeho otec bol poštár a neskôr sa stal krajčírom a vyrábal obleky. Napriek futbalovému rodokmeňu jeho otec futbal nehral.[6]:11-12

Všetci štyria Shanklyho bratia hrali futbal na profesionálnej úrovni.[6]:9 Jeho bratia boli:

  • Alec Shankly v rodine známy ako Sandy, ktorý hral za Ayr United a Clyde.[5]:14
  • Jimmy Shankly (1902 – 1972), ktorý hral za rôzne kluby vrátane Sheffield United a Southend United.[5]:14,15
  • John Shankly (1903 – 1960), ktorý hral za Portsmouth a Luton Town.
  • Bob Shankly (1910 – 1982), ktorý hral za Alloa Athletic a Falkirk.[5]:16 Bob sa stal úspešným trénerom a doviedol Dundee k víťazstvu škótskej ligy v roku 1962 a do semifinále Európskeho pohára v nasledujúcej sezóne.[5]:16

Ich strýkovia z matkinej strany, Robert a William Blythovci boli taktiež profesionálni futbalisti. Obaja sa stali riaditeľmi klubov v Portsmouthe a Carlisle United.[5]:12

Shankly vo svojej autobiografii napísal, že počas jeho detstva si zažil ťažké časy a hladovanie bolo veľmi časté najmä počas zimných mesiacov.[7] Priznal, že s kamarátmi kradli zeleninu z okolitých fariem a jedlo z vagónov vlakov.[8] Shankly priznal, že tento čin bol nesprávny, ale trval na tom, že hlavnou príčinou kradnutia bol ich neustály hlad. Povedal, že on a jeho priatelia sa poučili zo svojich chýb a stali sa lepšími ľuďmi.[9] Do školy chodil od piatich do štrnástich rokov. Disciplína doma aj v škole bola prísna, ale Shankly povedal, že to vybudovalo jeho charakter.[6]:15 Jeho obľúbeným predmetom bola geografia a čo najčastejšie hrával futbal, najmä na školskom ihrisku, ale v škole neexistoval žiadny futbalový tím.[6]:15,16

Keď Shankly v roku 1928 skončil školu, odišiel pracovať do miestnej uhoľnej bane, kde pracoval aj jeho brat Bob. V bani pracoval dva roky, potom bola uzatvorená.[5]:17,18 Vo svojej autobiografii obšírne opísal život baníka a zmienil sa o mnohých problémoch, ako je tvrdá práca, potkany a ťažkosti s jedením a pitím. Najhorším problémom bola špina, pretože baníci sa nikdy necítili naozaj čistí, aj keď sa po každej zmene chodili domov umyť do vane.[6]:18

Kým bol Shankly zamestnaný ako baník hrával futbal tak často ako to len bolo možné a občas sa chodil do Glasgowa pozerať na zápasy Celticu alebo Rangers.[5]:17 Shankly rozvinul svoje futbalové schopnosti až do takej miery, že bol nezamestnaný len niekoľko mesiacov. Potom podpísal zmluvu s Carlisle United. Vždy veril, že je len otázkou času, kedy sa stane profesionálnym hráčom. Vysvetľoval, že z futbalového hľadiska bol vždy optimista s vierou vo svoj osud a to bol základ jeho nehynúceho nadšenia pre tento šport.[6]:19

Hráčska kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Carlisle United[upraviť | upraviť zdroj]

Shankly hral za anglický klub Carlisle United len jednu sezónu a to 1932/1933. Shanklyho odporučil skaut menom Peter Carruthers, ktorý ho videl hrať za Cronberry.[6]:34 Pozvali ho na skúšku na jeden mesiac. Pre Billa to bolo prvýkrát, čo opustil Škótsko. Klub mu ponúkol zmluvu hneď po prvom skúšobnom zápase rezerv Carlisle proti rezervám Middlesbrough, a to aj napriek tomu, že rezervy Carlisle zápas prehrali 6:0.[6]:34,35 Správa miestnych novín uviedla, že tvrdo pracoval a mohol by sa pre klub stať užitočným ľavým obrancom. V skutočnosti sa vypracoval na pravého stredopoliara.[5]:19

31. decembra 1932 Shankly debutoval medzi seniormi pri remíze 2:2 proti Rochdale a odohral 16 zápasov za prvý tím.[10]

Bill bol považovaný za nádejného kľúčového mladého hráča, ktorý bol schopný priviesť Carlisle k veľkým úspechom.[10] V Carlisle mu platili štyri libry a desať šilingov týždenne, čo považoval za dobrú mzdu, pretože najvyššia sadzba v tom čase bola osem libier.[5]:21 Shankly bol v Carlisle, šťastný. Bol blízko jeho domova v Glenbucku a dobre sa usadil so zárukou základnej zostavy v seniorskom tíme. Keď sa mu naskytla príležitosť posunúť sa ďalej, nebol presvedčený, že chce odísť.[5]:23

Preston North End[upraviť | upraviť zdroj]

Čoskoro po skončení sezóny 1932/33 dostal Shankly telegram od Carlisle United, v ktorom ho žiadali, aby sa čo najskôr vrátil, pretože ho chcel podpísať iný klub.[6]:37 Po príchode do Carlisle zistil, že zainteresovaným klubom bol Preston North End, ktorý ponúkol prestupovú čiastku 500 libier. Platové podmienky pre Shankyho boli prestupový bonus 50 libier a mzda päť libier týždenne (ekvivalent 378 libier v roku 2021).[5]:23 Shanklyho prvotná reakcia bola, že to nestačí a dohoda takmer padla.[5]:23

Jeho brat Alec ho upozornil, že Preston je v druhej divízii a je väčším klubom ako Carlisle s potenciálom znovu postúpiť naspäť do prvej divízie.[5]:24 Alec ho presvedčil, že príležitosť je dôležitejšia ako to, čo dostane okamžite. Shankly dal na radu svojho brata a v železničnom vagóne podpísal zmluvu s Prestonom.[11]:25

Shankly začal svoju kariéru v rezervnom tíme Prestonu, ktorý hral v Central League, čo bol vyšší štandard ako North Eastern League, ktorú hral doteraz.[6]:39 V prvom tíme debutoval 9. decembra 1933, tri mesiace po svojich 20. narodeninách, proti Hull City.[12] Vďaka svojmu úprimnému prístupu a oddanosti sa rýchlo etabloval ako stálica prvého tímu a stal sa obľúbencom fanúšikov.[13] Preston naplnil svoj potenciál a získal postup do prvej divízie po tom ako na konci sezóny skončil druhý v tabuľke druhej divízie.[13] Pre Shanklyho to bola úspešná debutová sezóna. V Prestone ostal hrať až do jeho odchodu do futbalového dôchodku v roku 1949. Jeho mzda bola zvýšená na osem libier týždenne a šesť libier mimo sezóny počas leta.[6]:40 V súhrne sezóny 1933/34 novinár z Prestonu, Walter Pilkington, napísal:[14]

„ Jeden z objavov tejto sezóny je Bill Shankly. Hral so vzácnou húževnatosťou a nezvyčajne dobrými nápadmi na 20 ročného chlapca. Už teraz je dobrým futbalistom a má neobmedzenú výdrž. Dotiahne to ďaleko. “
– Walter Pilkington

V sezóne 1936/1937 sa Preston dostal do finále FA Cupu, ale na štadióne vo Wembley klub prehral 3:1 so Sunderlandom.[6]:41 Preston sa zotavil a dostal sa do finále FA Cupu v roku 1938, v ktorom porazil Huddersfield Town 1:0 penaltou, ktorú strelil George Mutch v poslednej minúte predĺženia. Okrem víťazstva v FA Cupe skončil Preston v lige na treťom mieste.[6]:41 Táto sezóna znamenala vrchol Shanklyho hráčskej kariéry.[13][12]

Shankly práve oslávil svoje 26. narodeniny, keď sa začala druhá svetová vojna a vojna si vyžiadala vrcholné roky jeho hráčskej kariéry.[13] Vstúpil do Royal Air Force (RAF) a podarilo sa mu aj počas vojny zostať v kontakte s futbalom. Hral v mnohých vojnových ligových, pohárových a exhibičných zápasoch za Norwich City, Arsenal, Luton Town, Cardiff City, Lovell's Athletic FC a Partick Thistle, v závislosti od toho, kde bol práve umiestnený.[13] 30. mája 1942 odohral jediný zápas za Liverpool pri výhre 4:1 s Evertonom na Anfielde.[15] Shankly bol nadšenec boxu a za RAF bojoval v strednej váhe. Dokonca v boxe aj vyhral trofej, keď bol umiestnený v Manchestri.[13] Shankly sa stretol so svojou manželkou Nessie v RAF. Nessie bola v Women's Auxiliary Air Force (WAAF) a bola umiestnená v rovnakom tábore ako Bill. Vzali sa v roku 1944.[5]:50,51

Trénerská kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Shankly vo svojej autobiografii napísal, že sa dlho pripravoval na kariéru futbalového trénera.[6]:60 Mal plnú dôveru vo svoje schopnosti a v seba samého byť vodcom. Shankly zhrnul základné kritériá úspechu vo futbalovom manažmente. Pri hľadaní hráča vždy aplikoval základný vzorec, ktorý spočíval v tom, že hráč musí mať v prvom rade schopnosti aj odvahu. Ďalšími atribútmi bola fyzická zdatnosť, ochota pracovať a najmä bojovať, keď boli označovaní za papierovo slabších.[6]:61

Carlisle United[upraviť | upraviť zdroj]

Shankly začal svoju trénerskú kariéru v Carlisle United v klube, kde sa začala jeho profesionálna hráčska kariéra. Carlisle sa v sezóne 1948/49 trápil v spodnej polovici tretej divízie Sever a bolo pre neho ťažké prilákať hráčov z juhu kvôli geografickej odľahlosti mesta na ďalekom severe Anglicka.[16] Shanklyho morálka zmenila tím, ktorý v sezóne 1948/49 skončil na 15. mieste po tom, čo mal na starosti len niekoľko posledných zápasov sezóny. V sezóne 1949/50 sa zlepšili na deviate miesto a v sezóne 1950/51 na tretie miesto, čím takmer získali postup do vyššej ligy.[16]

Jedným z hráčov Shanklyho v Carlisle bol Geoff Twentyman, vtedy nádejný mladý stredný obranca, ktorý neskôr prestúpil do Liverpoolu. Potom ako ukončil hráčsku kariéru sa Twentyman stal hlavným skautom v Liverpoole, spolupracoval so Shanklym a našiel niekoľko mimoriadne talentovaných hráčov.[17]

Shankly používal psychológiu na motiváciu svojich hráčov. Napríklad hráčom povedal, že súper mal veľmi únavnú cestu a nebude schopný odohrať dobrý zápas. Vyzval miestne obyvateľstvo, aby podporovalo tím a často sa sa o zápasoch rozprával s fanúšikmi.[16]

Predaj sezónnych permanentiek v sezóne 1950/51 dosiahol historické maximum a Carlisle tvrdo bojovalo o postup do vyššej ligy. Klub taktiež remizoval s Arsenalom na štadióne Highbury v FA Cupe. Jeho pôsobenie v klube sa skončilo zle. Shankly obvinil vedenie klubu z nedodržania prísľubu. Opísal, že s vedením sa dohodol, že každý hráč dostane bonus ak tím skončil v prvej trojke v ligovej tabuľke. To ho doviedlo k jeho rezignácií na trénerskom poste v tomto klube. Následne prijal ponuku od Grimsby Town. Shanklyho ligová bilancia v Carlisle bola 42 víťazstiev a 22 porážok v 95 zápasoch.[16]

Grimsby Town[upraviť | upraviť zdroj]

Po neúspešnom pohovore v Liverpoole[5]:73,74 sa Shankly v júni 1951 presťahoval do Grimsby Town. Vo svojej autobiografii povedal, že v Grimsby videl väčší potenciál ako v Carlisle.[6]:66 Jeho hlavným problémom bolo, že Grimsby v posledných sezónach dvakrát zostúpil z prvej až do tretej divízie a veľa dobrých hráčov prestúpilo ešte pred jeho príchodom. Napriek tomu Shankly veril, že má stále dobrých hráčov, s ktorými môže spolupracovať, a za nízke prestupové poplatky bol schopný kúpiť nových hráčov na prestupovom trhu.[6]:66

Grimsby sa v sezóne 1951/52 horlivo usiloval o postup do vyššej ligy, ale na konci sezóny skončil druhý, tri body za Lincoln City (iba jeden tím postúpil z divízie tri - jeden klub zo severu a jeden z juhu).[6]:67

Grimsbyho starnúci tím začal v sezóne 1952/53 dobre s piatimi víťazstvami v rade, ale nakoniec im nevyšli ich plány podľa predstáv a skončili v ligovej tabuľke "len" na piatom mieste.[5]:78 V sezóne 1953/54 bol Shankly nahnevaný, keď mu predstavenstvo neodobrilo financie na nákup nových hráčov. Zdráhal sa presadiť sľubných hráčov v rezervných tímoch kvôli lojalite k starším hráčom (chyba, ktorá sa po rokoch v Liverpoole objavila opäť) a nakoniec v januári 1954 odstúpil, pričom ako hlavný dôvod uviedol nedostatok ambícií predstavenstva.[18] Vo svojej autobiografii uviedol, že jemu a jeho manželke sa v Grimsby cnelo po domove, a keď sa naskytla príležitosť trénovať Workington priťahovalo ho to, čiastočne aj preto, že by boli bližšie k Škótsku.[5]:68 Shanklyho bilancia v ligových zápasoch za Grimsby bola 62 víťazstiev a 35 prehier zo 118 zápasov.[18]

Workington[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci tím z Workingtonu bol blízko vypadnutia z tretej divízie sever, Shankly to považoval za výzvu a pustil sa do tejto práce so všetkým svojim obvyklým nadšením a chuťou.[19] Workington sa do konca sezóny 1953/54 dostal na 18. miesto, a tak sa nemusel uchádzať o znovuzvolenie. V sezóne 1954/55 skončil tím na slušnom ôsmom mieste v tabuľke a zaznamenal nárast návštevnosti zápasov z 6 000 na 8 000.[19]

Workington fungoval na veľmi obmedzenom rozpočte a Shankly musel robiť veľa administratívnej práce sám, vrátane odpovedania na telefón a vybavovania pošty pomocou starého písacieho stroja.[20] Okrem toho mal na starosti riskantnú prácu a to chodiť každý týždeň do banky po výplaty. Jedným z jeho hlavných problémov bolo zdieľanie pôdy s miestnym ragby klubom a Shankly bol veľmi znepokojený poškodením trávnika.[6]:69,71 Situácia viedla k početným hádkam s vedením klubu. Väčšina predstavenstva bola skôr za ragby ako za futbal.[5]:81

Shankly rezignoval 15. novembra 1955, aby sa ujal funkcie asistenta trénera v Huddersfield Town, kde spolupracoval so svojím starým priateľom Andym Beattiem.[5]:90,91 Jeho bilancia v lige za Workington bola 35 víťazstiev a 27 porážok z 85 zápasov.[19]

Huddersfield Town[upraviť | upraviť zdroj]

Shanklyho počiatočná úloha v Huddersfielde bola trénovať tím rezerv. Ocitol sa v trénovaní niekoľkých nádejných mladíkov, ktorí čoskoro prešli do prvého tímu po tom ako Huddersfield Town na konci sezóny 1955/56 zostúpil do druhej divízie. Beattie odstúpil a v nasledujúcej sezóne ho ako trénera 5. novembra 1956 nahradil Shankly. Na Štedrý večer dal šancu v základnej zostave seniorského tímu iba 16-ročnému Denisovi Lawovi. Shankly s Huddersfieldom nezískal postup do vyššej ligy. Tím skončil v sezóne 1956/57 v tabuľke na 12. mieste, deviaty v sezóne 1957/58 a 14. v sezóne 1958/59.[21]

Shankly bol sklamaný predstavenstvom, ktoré chcelo predať svojich najlepších hráčov bez toho, aby ponúklo peniaze na kúpu adekvátnych náhrad a preto sa cítil udusený nedostatkom ambícií Huddersfieldu a v novembri 1959 bol potešený, že Liverpool prijal ponuku na jeho trénerské služby. Spomenul si, ako sa ho predseda Liverpoolu Tom Williams spýtal, či by nechcel riadiť najlepší klub v krajine, na čo Shankly odpovedal: „Prečo, Matt Busby sa balí?“ (Matt Busby v tom čase trénoval Manchester United)[6]:84 Jeho ligová bilancia v Huddersfielde bola 49 víťazstiev a 50 prehier v 134 zápasoch.[22]

Liverpool[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé roky (1959 – 1964)[upraviť | upraviť zdroj]

„ Mojou ideou bolo postaviť v Liverpoole baštu neporaziteľnosti. Keby mal Napoleon túto myšlienku, dobyl by celý svet. Mojim cieľom bol vybudovať Liverpool do takého bodu, až kým sa nakoniec všetci budú musieť podriadiť a vzdať sa. “
– Bill Shankly

Keď Shankly prišiel v pondelok 14. decembra 1959 na Anfield tak Liverpool sa v tom čase už piaty rok trápil v druhej divízii a v FA Cupe ho v sezóne 1958/59 porazil amatérsky klub Worcester City.[23][5]:136 Samotný Anfield bol v havarijnom stave bez akejkoľvek techniky na zavlažovanie ihriska a Shankly trval na tom, aby klub vynaložil 3 000 libier na rekonštrukciu trávnika.[6]:85 Shankly opísal tréningové centrum, ktoré sa nachádzalo v Melwoode ako „bordel“ a na jedno z ihrísk sa opýtal, či ho bombardovali Nemci. Káder Liverpoolu, ktorý zdedil, pozostával prevažne z priemerných hráčov a niekoľkých sľubných náhradníkov.[24] Napriek ťažkostiam sa Shankly rýchlo cítil vo svojom novom klube ako doma a nadviazal si skvelé puto medzi fanúšikmi klubu a svojim trénerským tímom. Hoci Shankly veril, že má vynikajúci trénerský štáb, hráčsky káder nebol až taký pôsobivý. Na prestupovú listinu umiestnil 24 hráčov. Všetci hráči klub opustili v priebehu jedného roka.

Tréningy[upraviť | upraviť zdroj]

V čase kedy sa futbalové tréningy robili prevažne štýlom, že hráči behávali dlhé trasy po chodníkoch a asfaltových povrchoch sa Shankly rozhodol robiť tréningy úplne iným štýlom. Trval na tom, že okrem zahrievacích cvičení a špeciálnych cvičení potrebných na predchádzaniu zranení budú hráči trénovať na tráve s loptou. Všetko sa robilo systematicky s hráčmi, ktorí sa v skupinách striedali v cvičebných postupoch s cieľom dosiahnuť stanovené ciele. Tréningy najprv začínali s atletickými cvičeniami, ako je skákanie cez švihadlo alebo drepy, a potom sa prešlo k futbalovo špecifickým tréningom, ako je vedenie lopty alebo dribling. Shankly sa v tréningoch zameriaval na rozvoj reflexov, fyzickej kondície a rozvoj kontroly lopty na nohe. Aby sa predchádzalo zraneniam hráči robili cviky na „schladenie sa“ po tréningu. Shankly svoje tréningy plánoval do absolútnych detailov. Dalo by sa argumentovať, že základy moderného trénovania položil práve on a inšpiroval ním iné kluby. Jeho trénerské metódy nazývali „The Liverpool Way“[25]:142[6]:96,97[26]

1961 - Postup do prvej divízie[upraviť | upraviť zdroj]

Zotavenie Liverpoolu z klubu, ktorý mal ambície dostať sa z druhej divízie záviselo od získania nových hráčov a vo svojej autobiografii Shankly opomenul problémy s vedením, ktoré si nechcelo uvedomiť potenciál klubu a potrebu míňať peniaze na dobrých hráčov. Povedal, že boli chvíle, keď mal chuť z klubu odísť. Cenného partnera našiel v Ericovi Sawyerovi, ktorý sa pripojil k predstavenstvu krátko po vymenovaní Shanklyho a zdieľal Shanklyho víziu urobiť z Liverpoolu najlepší klub v Anglicku. Na jednom zasadnutí správnej rady v roku 1961, keď Shankly trval na tom, aby klub kúpil dvoch škótskych hráčov, prvá odpoveď správnej rady bola, že si ich nemôžu dovoliť kúpiť, ale Sawyer zakročil a povedal: „Nemôžeme si dovoliť ich nekúpiť.“[6]:87,90

Dvomi škótskymi hráčmi boli stredný obranca Ron Yeats a stredný útočník Ian St John z Dundee United a Motherwell. Klub ich podpísal na jar 1961.[5]:160,165 Následne získal z akadémie brankára Tommyho Lawrenca a klub kúpil aj krídelníka Gordona Milneho z Prestonu. Z akadémie taktiež prišli Jimmy Melia, Ronnie Moran, Alan A'Court ale hlavne Gerry Byrne a Roger Hunt. Liverpool skončil tretí v sezóne 1959/60 a 1960/61 (postupovali len dva najlepšie kluby). Ale tím s novými hráčmi získal v sezóne 1961/62 postup späť do prvej divízie. Hunt v sezóne strelil 41 gólov.[27][28]

1962 – 1964 - Výhra ligového titulu[upraviť | upraviť zdroj]

Liverpool sa skonsolidoval a v sezóne 1962/63 vo svojej prvej sezóne v najvyššej súťaži pod vedením Shanklyho skončil v ligovej tabuľke na 8. mieste. Významnými posilami bol krídelník Willie Stevenson z Rangers v roku 1962 a ľavý krídelník Peter Thompson z Prestonu v roku 1963.[5]:175,177 Shankly opísal Thompsonov prestup ako „lúpež za bieleho dňa“.[5]:177 Mládežnícky systém Liverpoolu priniesol veľa budúcich anglických reprezentantov v podobe Iana Callaghana, Tommyho Smitha a Chrisa Lawlera.[6]:97,99 Tvrdá práca sa vyplatila v sezóne 1963/64 Liverpool vyhral svoj šiesty ligový titul a sezónu zakončil víťazstvom 5:0 na Anfielde s Arsenalom.[6]:9 Podľa Rogera Hunta bolo kľúčom úspechu Liverpoolu to, že pod vedením Shanklyho boli tím s najlepšou fyzickou kondíciou v celej krajine.[5]:180 V roku 1964 Jimmy Melia prestúpil do Wolverhamptonu Wanderers.[5]:184 Shankly kúpil z Arsenalu Geoffa Stronga za 40 000 libier a to bola posledná významná prestupová aktivita Liverpoolu do roku 1967.[11]:188

1964 – 1970 - Triumf v FA Cupe a zavedenie celočerveného dresu[upraviť | upraviť zdroj]

Jednou zo Shanklyho najväčších ambícií po príchode do Liverpoolu bolo vyhrať FA Cup a po tom ako podpísal Yeatsa a St Johna povedal riaditeľom klubu, že tento pohár s týmito dvoma hráčmi v tíme vyhrá.[6]:91 Bol to práve St John, kto strelil víťazný gól v máji 1965, keď Liverpool po prvý raz v histórii klubu vyhral FA Cup víťazstvom 2:1 s Leeds United vo Wembley. Shankly vo svojej autobiografii uviedol, že spomedzi jeho mnohých úspechov bolo víťazstvo vo finále FA Cupu v roku 1965 jeho najšťastnejším dňom vo futbale.[6]:102 Pred finále poslali The Beatles Shanklymu telegram, kde celému tímu zaželali veľa šťastia.[29]

„ Zavedenie celočerveného dresu malo obrovský psychologický efekt. V tú noc som išiel domov a povedal som svojej žene Ness: „Náš zápas proti Anderlechtu bol míľnikovou nocou. Prvýkrát sme na sebe mali celočervený dres. Kriste, hráči vyzerali ako obri. Aj sme hrali ako obri.“ “
– Bill Shankly o zavedení celočerveného dresu

Liverpool debutoval v pohárovej Európe v sezóne 1964/65, súťažil v Európskom pohári a dostal sa do semifinále. V druhom kole bol klub vyžrebovaný proti impozantnému Anderlechtu. Bezprostredne pred zápasom sa Shankly rozhodol experimentovať s dresom Liverpoolu. Liverpool hral v červených dresoch s bielymi šortkami a bielymi štulpňami s červenými pruhmi, ale Shankly a Ian St John mali nápad na celočervený dres, ktorý by vyvolal dojem, že hráči sú vyšší. Liverpool hral v celočervenom len pre európske zápasy, ale rýchlo si túto farbu osvojil natrvalo.[5]:199

Tri dni po víťazstve v FA Cupe Liverpool porazil európskeho šampióna Inter Miláno 3:1 na Anfielde v semifinálovom prvom zápase výkonom, ktorý ocenil aj tréner Interu Helenio Herrera.[30] Druhý zápas na San Siro zostáva kontroverzný, pretože podľa Shanklyho bol zápas „vojnou“, ktorú Liverpool prehral 3:0, a tak bol vyradený zo súťaže súhrnne 4:3.[6]:105 O jedenásť rokov neskôr Shankly tvrdil, že dva góly Interu boli nelegálne.[6]:106 Shankly po porážke v Miláne povedal, že fanúšikovia Interu sa zbláznili, pretože boli takí radi, že porazili Liverpool, a trval na tom, že to len dokazuje vysoký štandard, na ktorý sa Liverpoolsky tím zvýšil.[6]:106 V lige v sezóne 1964/65 Liverpool klesol z prvého na siedme miesto s 13 bodmi menej ako v predchádzajúcej sezóne. Zrejme kvôli námahe zdĺhavej účasti v FA a európskych pohároch.[24]

Bill Shankly (druhý zľava) počas prehry 5:1 nad Ajaxom Amsterdam. Shankly o niekoľko rokov hovoril, že tento zápas sa pre hmlu ani nemal začať.

V sezóne 1965/66 získal Liverpool opäť titul v anglickej lige a dostal sa do finále Európskeho pohára víťazov pohárov v Hampden Parku, kde prehral 2:1 po predĺžení s Borussiou Dortmund. Shanklyho zhrnutie finálového zápasu hraného v daždi bolo také, že tím nehral dobre a dostal „dva hlúpe góly“.[6]:106 Shankly a Paisley sa naučili veľa o európskom futbale, ktorý Liverpool nakoniec premenil na trofeje. Ich stratégiou v zápasoch play-off, ktoré sa hrali na 2 kolá bolo zadržiavanie vonku a útok doma.[5]:217 Shankly aplikoval tento princíp v zápase predkola proti Juventusu, Liverpool hral prvý zápas vonku. Napriek tomu, že sa Juventus v 81. minúte ujal vedenia, Shankly nariadil svojim hráčom, aby zabezpečili, že deficit bude iba jeden gól. Liverpool potom prešiel na úplný útok v druhom zápase na Anfielde a vyhral 2:0 (celkovo 2:1).[5]:217

Liverpool začal sezónu 1966/67 porážkou miestneho rivala Evertonu v zápase FA Charity Shield, ale v sezóne sa mu nepodarilo zabojovať o žiadne iné trofeje a v lige skončil na piatom mieste. Shankly rozpoznal potenciál tínedžera Blackpoolu Emlyna Hughesa, budúceho kapitána Anglicka, a vo februári 1967 s ním podpísal zmluvu za 65 000 libier.[6]:106 Výkon Liverpoolu v Európskom pohári 1966/67 bol slabý a po tom, čo v prvom kole s ťažkosťami porazil FC Petrolul Ploiești, ho v osemfinále porazil Ajax Amsterdam.[6]:107 Ajax vyhral celkovo 7:3 po tom, čo v Amsterdame porazil Liverpool 5:1. O niekoľko rokov neskôr sa Shankly vo svojej autobiografii posťažoval, že zápas v Amsterdame sa nikdy nemal začať kvôli hmle, a hoci Liverpool prehral 5:1, stále si myslel, že Liverpool vyhrá odvetný zápas na Anfielde.[6]:107

Liverpool zlepšil svoje výkony v lige počas nasledujúcich dvoch sezónach keď skončil tretí v sezóne 1967/68 a potom druhý v sezóne 1968/69, hoci pre samotného Shanklyho to bol „obyčajný čas na konci 60. rokov, keď sme sa pripravovali na 70. roky“.[6]:109 Shankly v tomto období urobil dva kontroverzné prestupy, ktoré nedopadli podľa jeho predstáv. V roku 1967 podpísal útočníka Tonyho Hateleyho z Chelsea za klubový rekord 96 000 libier a o rok neskôr cítil povinnosť predať ho do Coventry City.[6]:109 V septembri 1968 zaplatil 100 000 libier (ekvivalent 1 845 043 libier v roku 2021) Wolverhamptonu Wanderers za ich tínedžerského útočníka Aluna Evansa, ktorý sa tak stal „prvým futbalovým tínedžerom za 100 000 libier“. Evans začal dobre a počas štyroch rokov v klube predviedol niekoľko vynikajúcich výkonov, no Shankly ho nakoniec musel predať do Aston Villa. Neskôr si pripomenul, že Evans bol zjazvený pohárom pri incidente v nočnom klube, čo podľa Shanklyho malo škodlivý vplyv na jeho kariéru.[6]:110,111

Jediným dlhodobým úspechom, ktorý Shankly dosiahol na prestupovom trhu na konci 60. rokov, bol jeho podpis Emlyna Hughesa, ktorý sa stal kapitánom Liverpoolu a ako kapitán s klubom triumfoval v Európskom pohári. Inak výrazne nezmenil tím až do sezóny 1969/70, keď Liverpool skončil v lige na piatom mieste ďaleko za víťazom, ich miestnym rivalom Evertonom.[31] Shankly bol počas jeho trénerskej kariéry charakteristicky jeho odporom voči Evertonu a nemal rád keď sa Evertonu zadarilo viac ako Liverpooolu. Typický je jeho vtip o tom, že mesto Liverpool má dva skvelé futbalové tímy – Liverpool a B-tím Liverpoolu.[32]

„ Keby Everton hral zápas v mojej záhrade zatiahol by som závesy. “
– Bill Shankly

Vo štvrťfinále FA Cupu v sezóne 1969/70 hral Liverpool na štadióne Vicarage Road proti Watfordu trápiacemu sa v druhej lige a po veľmi slabom výkone prehral 1:0.[33] Táto prehra znamenala koniec v tíme pre hráčov St John, Hunt, Byrne, Yeats a Lawrence. Medzi prichádzajúcich patrili Ray Clemence, Alec Lindsay, Larry Lloyd, John Toshack, Brian Hall a Steve Heighway. Okrem Halla, ktorý do klubu prišiel z akádemie klubu boli všetci podpísaní z klubov v nižších súťažiach alebo dokonca, v prípade Highwaya z amatérskeho klubu.[6]:115,117 Pridaním nových hráčov k Tommymu Smithovi, Ianovi Callaghanovi, Chrisovi Lawlerovi a Emlyn Hughesovi, Shankly vytvoril jadro druhého skvelého tímu, ktorý v 70. rokoch ovládol anglický a európsky futbal.[34]

Mnohí z nových hráčov prišli do Liverpoolu kvôli novému systému skautingu, ktorý vytvoril Shankly v roku 1967 a ktorý bol pod kontrolou nového hlavného skauta Geoffa Twentymana.[35] Podľa Stephena Kellyho bolo najatie Twentymana ako hlavného skauta „možno najlepším Shanklyho podpisom vôbec“.[5]:244 Bolo to kvôli Twentymanovi, že Liverpool našiel nových hráčov a po odchode Shanklyho do dôchodku Twentyman poskytol vynikajúce služby jeho následovníkom Bobovi Paisleymu a Joeovi Faganovi nájdením hráčov ako Phila Neala, Alana Hansena a Iana Rusha.[5]:245,246 Ako vždy, Shankly udržiaval veci jednoduché a Twentymanovi bolo povedané, aby hľadal základné vlastnosti potenciálneho nového hráča, ktorými boli schopnosť prihrať loptu a dostať sa do pozície, aby dostal prihrávku.[36] Shankly tiež chcel, aby Twentyman skontroloval osobnosť hráča a uistil sa, že má správny postoj pre profesionálneho futbalistu. Predovšetkým, povedal Twentymanovi, že chce vedieť, či má hráč to srdce hrať za Liverpool.[5]:245,246

1970 – 1974 - This is Anfield[upraviť | upraviť zdroj]

Nový tím začal sľubne v sezóne 1970/71 udržaním si piateho miesta v lige a dosiahnutím semifinále Inter-Cities Fairs Cup, kde prehral 0:1 s Leeds United.[37] Vrcholom európskeho ťaženia Liverpoolu v tejto sezóne bolo celkové víťazstvo 4:1 vo štvrťfinále s Bayernom Mníchov.[38][39] Prvýkrát od víťazstva v súťaži v roku 1965 sa Liverpool dostal do finále FA Cupu 1971, ale rovnako ako vo Fairs Cupe boli hlavným faktorom skúsenosti a Shanklyho mladý tím prehral s Arsenalom 2:1.[5]:258[40]

steps leading down to tunnel, above the tunnel is a sign with This Is Anfield in white letters on a red background, with a crest on it
Nápis „THIS IS ANFIELD“ ktorý v roku 1972 Shankly vyvesil v hráčskom tuneli, aby v súperovi vyvolal strach.

Shankly bol vždy známy tým, že využíval psychológiu, aby povzbudil svojich hráčov a vyvolal pochybnosti v mysliach súperov.[5]:263,264 Jednou z jeho trvalých inovácií je plaketa „THIS IS ANFIELD“ pripevnená k stene nad dnes už neexistujúcim hráčskym tunelom, ktorý viedol k vstupu na ihrisko.[41][5]:126 V spojení s davom bol navrhnutý tak, aby zastrašoval.[5]:126[6]:126 Shankly uviedol, že nadpis má „Pripomínať chlapcom za koho hrajú, a súperovi proti komu hrajú“.[42] V prvom zápase po pripevnení tohto nadpisu Liverpool porazil 18. marca 1972 Newcastle United 5:0.[43]

V sezóne 1972/73 vyhral Liverpool ôsmy ligový titul a tretí pod vedením Shanklyho.[5]:268 30. decembra 1972 tím porazil Crystal Palace na Anfielde a dosiahol 21 po sebe idúcich domácich víťazstiev v lige.[44] Išlo o najdlhšiu šnúru bez prehry v histórii anglickej najvyššej súťaže, kým ju neprekonal Liverpool Jürgena Kloppa, ktorý v marci 2020 dosiahol 22 domácich víťazstiev za sebou.[45] Obrovským bonusom pre klub bolo víťazstvo v Pohári UEFA v roku 1973, čo bol prvý európsky úspech klubu.[5]:272,280 V dvojzápase finále tohto pohára narazili na Borussiu Mönchengladbach, ktorú Shankly označil za najlepší tím v Európe.[6]:131 Bolo to prvýkrát, čo anglický klub vyhral ligový titul aj európsku trofej v tej istej sezóne.[6]:131,132

Liverpool bol v druhom kole Európskeho pohára 1973/74 porazený Crvenou zvezdou a v lige nestačil na Leeds United a skončil druhý.[25]:286,287 V treťom kole FA Cupu sa Liverpool trápil proti Doncaster Rovers, ale zotavil sa, a vyhral opakovaný zápas a potom sa dostal až do finále.[5]:287,288 Finále FA Cupu 1974 bol zároveň posledný zápas Shanklyho ako trénera Liverpoolu. Na štadióne Wembley Liverpool porazil vo finále Newcastle United 3:0.[46][5]:288

Vzťah s fanúšikmi[upraviť | upraviť zdroj]

Shankly vo svojej autobiografii napísal: „Hneď od začiatku ako tréner (tzn. keď bol v Carlisle) som sa snažil ukázať, že fanúšikovia sú ľudia, na ktorých záleží. Musíte vedieť, ako sa k nim správať a mať ich na svojej strane.“[6]:63 To platilo najmä v Liverpoole a Shankly povedal, že bol stvorený pre Liverpool, kde sú ľudia, na ktorých najviac záleží tí, ktorí prechádzajú cez turnikety.[6]:175 Dodal, že tréner sa musí stotožniť s fanúšikmi, pretože ich tím je niečo, na čom im skutočne záleží. Na oplátku povedal, že podpora Liverpoolskych fanúšikov bola neuveriteľná.[6]:175

Shankly zdôraznil dôležitosť komunikácie s fanúšikmi. V Carlisle sa fanúšikom prihováral pred zápasmi cez miestny rozhlas. Vo Workingtone odpovedal na listy priaznivcov osobne na starom písacom stroji.[6]:170

Shankly si vytvoril špeciálne puto s fanúšikmi Liverpoolu a na konci sezóny 1961/62, keď Liverpool vyhral majstrovský titul v druhej divízii, povedal pre Liverpool Echo: „Pri všetkej úprimnosti môžem povedať, že sú najlepší fanúšikovia na svete“.[5]:171 Podľa Tommyho Smitha bol Shankly úplne v súlade s Liverpoolom. Miloval priaznivcov a oni milovali jeho, hlavne preto, že vedeli, že im rozumie.[47]:285

„ Liverpool bol stvorený pre mňa a ja som bol stvorený pre Liverpool. “
– Bill Shankly

Po finále FA Cupu v roku 1971 (ktoré Liverpool prehral s Arsenalom) Shankly a hráči prišli do mesta, kde ich prišli privítať fanúšikovia klubu. Shankly stojaci na schodoch St George's Hall pred davom viac ako 100 000 fanúšikov Liverpoolu predniesol jeden zo svojich najslávnejších prejavov. „Odkedy som prišiel sem do Liverpoolu, na Anfield, znovu a znovu som vtĺkal do našich hráčov, že majú tú česť hrať za vás. A ak mi vtedy neverili, veria mi teraz.“[48]

Odchod z Liverpoolu[upraviť | upraviť zdroj]

Shankly mal 60 rokov, keď Liverpool vyhral finále FA Cupu v roku 1974 s Newcastlom a vo svojej autobiografii uviedol, že po návrate do šatne na konci zápasu sa cítil unavený zo všetkých tých rokov.[6]:141 Jeho myseľ bola rozhodnutá a vedel, že ide do dôchodku.[6]:141 Jeho manželka Nessie ho požiadala, aby odišiel do dôchodku o rok skôr, ale rozhodol sa, že na to nie je ten správny čas.[9] Tommy Smith povedal, že Shanklyho city k Nessie boli nepochybne hlavným dôvodom jeho rozhodnutia.[47]:286 V roku 1974 sa rozhodol, že môže odísť z Liverpoolu s hrdosťou na dobre vykonanú prácu a ľutuje len jedno, a to že nevyhral Európsky pohár (dnes Liga majstrov).[9]

Shanklyho odchod do dôchodku bol oficiálne a prekvapivo oznámený na tlačovej konferencii zvolanej Liverpoolom 12. júla 1974. Predseda John Smith vo svojom úvodnom prejave povedal:[49]

„ S veľkou ľútosťou vám ako predseda futbalového klubu Liverpool musím oznámiť, že pán Shankly oznámil, že chce ukončiť svoju aktívnu účasť v ligovom futbale. A predstavenstvo prijalo jeho rozhodnutie s extrémnou nevôľou. Chcel by som vyjadriť veľké uznanie predstavenstva za skvelé úspechy pána Shanklyho počas obdobia jeho trénovania. “

Shankly čoskoro oľutoval svoje rozhodnutie a pokúsil sa pokračovať vo svojej angažovanosti v klube, najmä tým, že prišiel na tímový tréning v Melwoode. Povedal, že sa stále chce zapájať do tréningov, pretože klub sa stal jeho životom.[6]:143 Čoskoro prestal chodiť do Melwoodu, pretože cítil, že tam bol odpor a ľudia sa ho pýtali, čo tam robí.[6]:144 Stále chodil na zápasy, ale sedel v hľadisku ďaleko od riaditeľov a funkcionárov klubu. Vadilo mu najmä to, že ho Liverpool nepozýval na vonkajšie zápasy ako hosťa klubu. Keď ho napokon pozvali, aby s nimi odcestoval na vonkajšie finále Pohára UEFA v Bruggách v roku 1976, bol ubytovaný v samostatnom hoteli a povedal, že to považuje za urážlivé.[6]:144 O Evertone, kedysi jeho najväčších rivaloch, napísal, že ho Everton prijal srdečnejšie ako Liverpool. Povedal, že to bol škandál, že to musel povedať o klube, ktorý pomáhal budovať.[6]:145

Pohľad Liverpoolu bol taký, že Shankly odišiel do dôchodku a klub musel pokračovať ďalej. Shankly nechápal, že tým, že sa dostavil na tréning do Melwoodu, fakticky podkopal postavenie Boba Paisleyho ako trénera. Ako návšteva v Melwoode začal zasahovať do tréningov a Paisleyho počiatočné potešenie z toho, že ho videl, sa čoskoro zmenilo na rozpaky. Nakoniec musel Paisley Shanklymu povedať, že pre klub už nepracuje a že je to teraz jeho tím a že už ma rozpracované veci, ktoré chce s klubom robiť.[50]

Predpokladá sa, že Shankly chcel miesto v predstavenstve Liverpoolu, keďže Matt Busby ho dostal od Manchestru United po tom, čo v roku 1969 odišiel do dôchodku ako ich legendárny tréner.[51] Shankly opäť nerozumel tomu, že jeho vzťahy s predstavenstvom boli často ostré s niekoľkými vyhrážkami s odchodom z klubu a vyhláseniami ako napríklad:[51]

„ Vo futbalovom klube je svätá trojica – hráči, tréner a fanúšikovia. Riaditelia do toho nevstupujú. Sú v klube len na to, aby podpisovali šeky. “
– Bill Shankly

Hoci niektorí kluboví funkcionári ako sekretár Peter Robinson chceli, aby minulosť bola minulosťou, Tommy Smith zhrnul názor predstavenstva ako spokojnosť, že Shankly konečne odišiel.[51] Panovala predstava, že Shankly je arogantná postava a predstavenstvo si bolo dobre vedomé toho, že časy Matta Busbyho ako riaditeľa Manchestru United boli katastrofálne. Busbyho nástupcovia sa sťažovali, že ich podkopáva jeho pokračujúca prítomnosť v United. Aj keď sa Liverpool voči Shanklymu mohol zdať neúctivý, konali v najlepšom záujme klubu a jeho nového trénera tým, že nasledovali rovnakú neúnavnú víťaznú etiku, ktorú klubu vštepil sám Shankly. V každom prípade, ich vnímaná bezohľadnosť bola potvrdená bezprecedentným ziskom ligových titulov a európskych pohárov získaných v nasledujúcom desaťročí[51] pod vedením Boba Paisleyho[52] a Joea Fagana.[53]

Neskoršie roky[upraviť | upraviť zdroj]

Socha Shanklyho, postavená v roku 1997, pred tribúnou The Kop na Anfielde

Shankly získal v novembri 1974 Rad britského impéria štyri mesiace po tom, čo odišiel do dôchodku ako tréner Liverpoolu. S manželkou Nessie išli do Buckinghamského paláca a podľa Kelly to bol pre nich vzácny deň.[5]:309 Naďalej žili v dvojdome vo West Derby, blízko tréningového ihriska Evertonu v Bellefielde, ktorý kúpili, keď sa presťahovali do Liverpoolu v roku 1959.[5]:306 Po Shanklyho smrti v roku 1981 tam Nessie žila sama až do svojej smrti v auguste 2002.[54]

Shankly sa snažil byť na dôchodku zaneprázdnený a zostať v kontakte s futbalom. Pracoval pre Radio City 96.7, liverpoolsku stanicu, na ktorej prezentoval svoju vlastnú reláciu zameranú na rozhovory a bol odborníkom na futbalové spravodajstvo tohto rádia. Raz robil rozhovor s premiérom Haroldom Wilsonom. Krátko sa ujal poradných úloh vo Wrexhame a potom v Tranmere Rovers, kde pomáhal bývalému kapitánovi Liverpoolu Ronovi Yeatsovi. V novembri 1976 tlač špekulovala, že Shankly sa vráti do vedenia ako nástupca Davea Mackaya v Derby County, ale nestalo sa tak. John Toshack pripomenul, že Shankly mu veľmi pomohol, keď v roku 1978 šiel do vedenia Swansea City. Napriek šesťdesiatke sa Shankly udržiaval vo forme a často sa zúčastňoval zápasov malého futbalu.[51]

Smrť a uznanie[upraviť | upraviť zdroj]

Ráno 26. septembra 1981 bol Bill Shankly prijatý do nemocnice Broadgreen po infarkte. Jeho stav sa zdal byť stabilizovaný a nič nenaznačovalo, že by bol v ohrození života. Nasledujúci pondelok ráno sa jeho stav náhle zhoršil a bol prevezený na jednotku intenzívnej starostlivosti. 29. septembra o 00:30 utrpel ďalšiu zástavu srdca a 27 dní po svojich 68. narodeninách o 01:20 zomrel. Bol spopolnený v krematóriu Anfield.

Memoriál Billa Shanklyho v jeho rodnej obci v Glenbucku

2. októbra bol jeho popol rozhadzaný na štadióne Anfield pri tribúne Kop.[5]:312,314

V deň Shanklyho smrti bol tréning v Melwoode aj Bellefielde zrušený.[5]:313 Sir Matt Busby, bývalý tréner Manchestru United, bol taký rozrušený, že odmietol prijímať akékoľvek telefonáty od ľudí, ktorí ho žiadali o reakciu.[5]:313 Pocty z futbalového sveta sa začali hrnúť, najmä od bývalých hráčov všetkých Shanklyho klubov. Predseda Liverpoolu John Smith svoju reakciu zhrnul v jednoduchej, ale výstižnej vete: „Podľa môjho názoru to bol najvýraznejší a najdynamickejší tréner storočia“.[5]:313

Memoriál Shanklyho pri Anfielde

Liverpool postavil 4,5 metra vysokú Shanklyho bránu pred tribúnou Anfield Road. S nápisom „You'll Never Walk Alone“ brány otvorila manželka Nessie Shankly na nenápadnej ceremónii v auguste 1982. V roku 1997 bola pred štadiónom odhalená dva metre vysoká bronzová socha Shanklyho.[55] Píše sa na nej „Robil ľuďom radosť“.[56] V roku 2016 bol na 96 Avenue pri Anfielde nainštalovaný Shanklyho memoriál. Nápis na memoriáli obsahuje podrobnosti o víťazstve Liverpoolu s Interom Miláno na Anfielde v roku 1965, prvej veľkej európskej noci klubu.[57]

Od polovice 90-tych rokov začal Preston North End s kompletnou prestavbou štadióna Deepdale s cieľom premeniť ho na moderný štadión na sedenie. Keď bola v roku 1998 bývalá tribúna Spion Kop nahradená novou tribúnou dostala názov Bill Shankly Kop.[58]

Shankly bol v roku 2002 zaradený do Siene slávy anglického futbalu ako uznanie jeho vplyvu na anglický futbal ako tréner.[59] V roku 2004 bol inauguračným členom Siene slávy škótskeho futbalu.[60]

Shanklyho brány boli postavené pred Anfieldom v roku 1982

Shankly sa objavuje aj v populárnom liverpoolskom choráli „Allez, Allez, Allez“, ktorý priaznivci Liverpoolu často spievajú, najmä počas európskych zápasov.[61]

V sezóne 2023/24 Liverpool FC uviedol nový dres, ktorý bol inšpirovaný dresom z poslednej sezóny, kedy bol Bill Shankly trénerom klubu. Liverpoolska červená farba s bielym golierom a rukávmi bola inšpirovaná Shanklyho víťazným tímom FA Cupu zo sezóny 1973/1974.[62]

Liverpool 1973/74
Liverpool 2023/24

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Shankly bol ženatý so svojou manželkou Agnes Wren-Fisher. Zosobášili sa v roku 1944 a boli spolu až do Shanklyho smrti o 37 rokov neskôr.

Stretli sa už skôr počas druhej svetovej vojny, keď Bill slúžil ako desiatnik v Royal Air Force a „Nessie“, ktorá bola o šesť rokov mladšia, slúžila vo Women Royal Air Force. Mali dve dcéry – Barbaru (* 1945) a Jeanette (* 1951) – a nakoniec mali šesť vnúčat, hoci ich najmladšie vnúča a jediný vnuk sa narodil niekoľko mesiacov po smrti Billa Shanklyho. Nessie prežila svojho manžela o viac ako 20 rokov, zomrela v auguste 2002 vo veku 82 rokov.[63] Po vymenovaní Shanklyho za trénera Liverpoolu v roku 1959 sa on a jeho rodina presťahovali do domu na Bellefield Avenue v Liverpoole. Nessie Shankly v tomto dome žila až do jej smrti v roku 2002.

Úspechy[upraviť | upraviť zdroj]

Hráčske[upraviť | upraviť zdroj]

Preston North End

Škótsko

  • British Home Championship: 1938/39[65]

Trénerské[upraviť | upraviť zdroj]

Liverpool

Individuálne

  • Tréner roka: 1972/73
  • Rad britského impéria – Officer: 1974
  • PFA Merit Award: 1978
  • ESPN 10. najlepší tréner v histórií: 2013
  • France Football 10. najlepší tréner v histórií: 2019
  • Inauguračný člen Anglickej futbalovej siene slávy: 2002
  • Inauguračný člen Škótskej futbalovej siene slávy: 2004

Trénerské štatistiky[upraviť | upraviť zdroj]

Klub Od Do Štatistika
Z V R P %
Carlisle United 1949 1951 108 48 33 27 44.44
Grimsby Town 1951 1953 80 47 16 17 58.75
Workington 1954 1955 85 35 23 27 41.18
Huddersfield Town 1956 1959 134 49 35 50 36.57
Liverpool 1959 1974 783 407 198 178 51.98
Spolu 1,190 586 305 299 49.24

zápasy, V= výhry, R = remízy, P = prehry , % = Výhry v percentách

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Bill Shankly the great orator, a two-punch KO and super street flipping. The Guardian. Dostupné online [cit. 2020-02-06].
  2. ↑ a b Bill Shankly remains the personification of Liverpool 60 years after he arrived on Merseyside. The Independent. Dostupné online [cit. 2020-02-06].
  3. ↑ GLENBUCK MEMORIES [online]. www.ayrshirehistory.com, [cit. 2023-07-28]. Dostupné online.
  4. ↑ a b ROBERTS, John. Shankly My Story by Bill Shankly - Centenary Edition. 2009. vyd. [s.l.] : Sport Media, 2009. ISBN 1906802068. S. 6.
  5. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am an ao ap aq ar as at au av KELLY, Stephen. It's Much More Important Than That : Bill Shankly, The biography.. [s.l.] : Virgin Books, 1997. ISBN 0753500035.
  6. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am an ao ap aq ar as at au av aw ax ay az ROBERTS, John. Shankly My Story by Bill Shankly. [s.l.] : Sport Media, 2009. ISBN 1906802068.
  7. ↑ ROBERTS, John. Shankly My Story by Bill Shankly. [s.l.] : Sport Media, 2009. S. 13.
  8. ↑ JOHN, Roberts. Shankly My Story by Bill Shankly. [s.l.] : Sport Media, 2009. ISBN 1906802068. S. 13,14.
  9. ↑ a b c ROBERTS, John. Shankly My Story by Bill Shankly. [s.l.] : Sport Media. ISBN 1906802068. S. 14.
  10. ↑ a b Before he was a famous Red, Bill Shankly was a Carlisle United Blue [online]. News and Star, 2019-02-22, [cit. 2023-07-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ a b STEPHEN, Kelly. It's Much More Important Than That : Bill Shankly, The biography.. [s.l.] : Virgin Books, 1997. ISBN 0753500035.
  12. ↑ a b Defender - William Shankly - Preston North End [online]. www.pnefc.net, [cit. 2023-07-28]. Dostupné online.
  13. ↑ a b c d e f O'KEEFE, Greg. Bill Shankly: The story behind the Liverpool legend made at PNE [online]. LancsLive, 2019-06-06, [cit. 2023-07-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ PILKINGTON, WALTER. JOHN JOHNSON. Notes and Queries, 1971-11-01, roč. 18, čís. 11, s. 423–a-423. Dostupné online [cit. 2023-07-28]. ISSN 1471-6941. DOI: 10.1093/nq/18-11-423a.
  15. ↑ Preston North End [online]. LFCHistory.net, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. Archivované 2012-03-17 z originálu.
  16. ↑ a b c d Carlisle United (Manager) [online]. LFCHistory.net. Dostupné online. Archivované 2017-10-19 z originálu.
  17. ↑ KELLY, Stephen. It's Much More Important Than That : Bill Shankly, The biography. [s.l.] : Sport Media, 1997. ISBN 0753500035. S. 62.
  18. ↑ a b Grimsby Town [online]. LFCHistory.net. Dostupné online. Archivované 2012-02-29 z originálu.
  19. ↑ a b c Workington [online]. LFCHistory.net. Dostupné online. Archivované 2012-02-29 z originálu.
  20. ↑ ALLEN, Tom. Reds Remembered: The Definitive Workington AFC. [s.l.] : Soccerdata, 1 November 2005. ISBN 1899468234.
  21. ↑ Huddersfield Town [online]. LFCHistory.net. Dostupné online. Archivované 2017-10-18 z originálu.
  22. ↑ Managers [online]. [Cit. 2023-07-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  23. ↑ BROOMY, Mark. No. 89: Worcester City 2-1 Liverpool - 1959 - Liverpool FC [online]. 2009-06-29, [cit. 2023-09-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  24. ↑ a b Liverpool Sixties Team [online]. LFCHistory.net. Dostupné online. Archivované 2014-07-07 z originálu.
  25. ↑ a b KELLY, Stephen. It's Much More Important Than That : Bill Shankly, The biography. [s.l.] : Virgin Books, 1997. ISBN 0753500035.
  26. ↑ How Bill Shankly changed Melwood [online]. Liverpool FC, 2013-08-28, [cit. 2023-07-28]. Dostupné online.
  27. ↑ Second Division Table 1961/1962 [online]. stats.football.co.uk, [cit. 2023-07-28]. Dostupné online.
  28. ↑ Roger Hunt - Stats 61/62 (Detailed view) [online]. www.transfermarkt.com, [cit. 2023-07-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  29. ↑ Shankly Hotel to mark anniversary by unveiling The Beatles' never-before-seen telegram to Liverpool icon. Liverpool Echo. Dostupné online [cit. 2020-02-23].
  30. ↑ KELLY, Stephrn. It's Much More Important Than That : Bill Shankly, The biography.. [s.l.] : Virgin Books, 1997. ISBN 0753500035. S. 208.
  31. ↑ Premier League 1969/1970 Table, Results, Stats and Fixtures [online]. FootballCritic, [cit. 2023-07-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  32. ↑ Some people believe football is a matter of life and death... The wit and wisdom of Bill Shankly [online]. [Cit. 2012-03-26]. Dostupné online.
  33. ↑ Matchdetails from Watford - Liverpool played on Saturday 21 February 1970 - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC! [online]. www.lfchistory.net, [cit. 2023-07-31]. Dostupné online.
  34. ↑ Liverpool FC — Honours [online]. www.liverpoolfc.com, [cit. 2023-07-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  35. ↑ Geoff Twentyman: Secret Diary of a Liverpool Scout - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC! [online]. www.lfchistory.net, [cit. 2023-07-31]. Dostupné online.
  36. ↑ HUGHES, Simon. Secret Diary of a Liverpool Scout. [s.l.] : Trinity Mirror Sport Media, 2009. ISBN 978-1906802707. S. 17.
  37. ↑ Liverpool in Europe - 1970/71 Fairs Cup [online]. www.lfcineurope.com, [cit. 2023-07-31]. Dostupné online.
  38. ↑ Matchdetails from Liverpool - Bayern Munich played on Wednesday 10 March 1971 - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC! [online]. www.lfchistory.net, [cit. 2023-07-31]. Dostupné online.
  39. ↑ Liverpool 3-0 Bayern Munich - March 10, 1971 / Inter-Cities Fairs Cup 1970/1971 [online]. footballdatabase.eu, [cit. 2023-07-31]. Dostupné online.
  40. ↑ Matchdetails from Liverpool - Arsenal played on Saturday 8 May 1971 - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC! [online]. www.lfchistory.net, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online.
  41. ↑ DURKAN, Joanna. Liverpool's 'This Is Anfield' sign - and why players touch it [online]. 2023-03-09, [cit. 2023-07-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  42. ↑ Bill Shankly 50th anniversary: famous sayings of legendary Liverpool manager. The Telegraph. Dostupné online [cit. 2020-02-22].
  43. ↑ Matchdetails from Liverpool - Newcastle United played on Saturday 18 March 1972 - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC! [online]. www.lfchistory.net, [cit. 2023-07-28]. Dostupné online.
  44. ↑ In numbers: How Klopp and Shankly won 21 home games in a row [online]. Liverpool F.C., [cit. 2020-02-27]. Dostupné online.
  45. ↑ Salah and Milner reaction: 'We showed our mentality to win' [online]. [Cit. 2020-03-07]. Dostupné online.
  46. ↑ Matchdetails from Liverpool - Newcastle United played on Saturday 4 May 1974 - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC! [online]. www.lfchistory.net, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online.
  47. ↑ a b SMITH, Tommy. Anfield Iron. International Edition, July 14, 2009. vyd. [s.l.] : Bantam, 2009. ISBN 0553819259.
  48. ↑ HUGHES, Simon. Allez Allez Allez: The Inside Story of the Resurgence of Liverpool FC, Champions of Europe 2019. [s.l.] : Random House, 2019.
  49. ↑ DURKAN, Joanna. “You’re having us on” - Shankly’s resignation sends shockwaves through Liverpool [online]. 2020-04-14, [cit. 2023-07-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  50. ↑ CORBETT, James. Bill Shankly: Life, Death and Football. The Observer (London), 18 October 2009. Dostupné online [cit. 2012-03-25].
  51. ↑ a b c d e CORBETT, James. Bill Shankly: Life, death and football. The Observer, 2009-10-17. Dostupné online [cit. 2023-07-28]. ISSN 0029-7712. (po anglicky)
  52. ↑ Manager profile: Bob Paisley [online]. LFCHistory.net. Dostupné online.
  53. ↑ Manager profile: Joe Fagan [online]. LFCHistory.net. Dostupné online.
  54. ↑ Bill Shankly's old home goes up for sale [online]. icLiverpool. Dostupné online.
  55. ↑ The Sporting Statues Project: Bill Shankly: Liverpool FC, Anfield, Liverpool [online]. offbeat.group.shef.ac.uk, [cit. 2023-07-31]. Dostupné online.
  56. ↑ Remembering Bill Shankly. BBC Sport, 29 September 2006. Dostupné online [cit. 2018-07-25].
  57. ↑ Liverpool reveal 96 Avenue and Paisley Square will form part of new-look Anfield. Liverpool Echo. Dostupné online [cit. 2020-01-16].
  58. ↑ COURT, Stuart. Ground Guide - Deepdale [online]. www.tothe92.co.uk, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  59. ↑ Wright Inducted into Hall of Fame. BBC Sport, 15 October 2005. Dostupné online [cit. 2012-03-26].
  60. ↑ 2004 [online]. Scottish Football Museum. Dostupné online. Archivované 2011-09-28 z originálu.
  61. ↑ Liverpool 'Allez Allez Allez!' chant: Lyrics, video & meaning behind famous Anfield song | Goal.com UK [online]. www.goal.com, 2022-05-27, [cit. 2023-07-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  62. ↑ Liverpool FC unveils new home kit inspired by Bill Shankly's last season in charge [online]. Liverpool FC, 2023-05-05, [cit. 2023-08-18]. Dostupné online.
  63. ↑ LTDX, Digital Sports Group. Nessie Shankly dies [online]. LFC Online, [cit. 2023-08-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  64. ↑ a b PNE's 300 Club: Bill Shankly [online]. Official Preston NE FC, June 2021. Dostupné online.
  65. ↑ William Shankly [online]. Scottish FA, June 2021. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bill Shankly

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bill Shankly na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bill_Shankly&oldid=7834263“