Tragédia v Hillsborough

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Na pamiatku
96
mužom, ženám a deťom, ktorí tragicky zomreli
a nespočetnému množstvu ľudí, ktorým sa navždy zmenili životy.
F.A. Cup semifinále - Liverpool v Nottingham forest.
15. apríl 1989

"Nikdy nebudete kráčať sami."

Tragédia v Hillsborough sa stala na futbalovom štadióne v Sheffielde, Anglicku 15. apríla 1989 počas semifinálového zápasu Pohára FA medzi Liverpoolom a Nottinghamom Forest, keď polícia vpustila na preplnenú tribúnu fanúšikov Liverpoolu niekoľko tisíc ďalších fanúšikov. Vypukla obrovská tlačenica, v ktorej bolo ušliapaných 96 ľudí a viac ako 700 bolo zranených. Najhoršia tragédia v dejinách anglického športu a jedna z najhorších športových tragédií na svete, viedla k prijatiu rozsiahlych bezpečnostných opatrení na futbalových štadiónoch vo Veľkej Británii.

Pred katastrofou[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina futbalových štadiónov vo Veľkej Británii oddelila ihrisko od hľadiska vysokým oceľovým plotom a niekedy aj ostnatým drôtom. Bola to reakcia na výtržnosti sprevádzajúce futbal vo Veľkej Británii desiatky rokov. Zvlášť kritická situácia bola v Anglicku, kde od 60. rokoch 20. storočia často dochádzalo k vbehnutiu divákov na ihrisko, hádzaniu svetlíc a násilnostiam pred a po zápase.

Na štadióne Hillsborough sa hrali semifinálové zápasy Pohára FA od 80. rokov, celkom ich bolo päť. Už v roku 1981 došlo na tomto štadióne pri semifinále k tlačenici, v ktorej bolo zranených 38 ľudí.[1] To viedlo klub Sheffield Wednesday FC, ktorému štadión patril, k rozdeleniu tribúny Leppings Lane na tri oddelené sektory. Neskôri v roku 1984, keď klub postúpil do prvej divízie, bola tribúna rozdelená na päť sektorov. Liverpool a Nottingham Forest sa v semifinále Pohára FA stretli na rovnakom ihrisku už pred rokom. Už vtedy došlo na Leppings Lane k tlačenici medzi liverpoolskymi fanúšikmi, proti čomu podal Liverpool sťažnosť.

Katastrofa[upraviť | upraviť zdroj]

Ako býva pri dôležitých zápasoch zvykom, fanúšikovia jednotlivých klubov boli od seba na tribúnach oddelení. Polícia vyhradila pre fanúšikov Nottinghamu tribúnu Spion Kop End s kapacitou 21 000 osôb, zatiaľ čo fanúšikovia Liverpoolu dostali tribúnu Leppings Lane, ktorá mala kapacitu len 14 600 osôb, napriek očakávaniu, že Liverpool bude mať viac fanúšikov ako Nottingham.[2] Začiatok zápasu bol naplánovaný na 15. hodinu a divákom bolo odporučené, aby prišli o pätnásť minút skôr. Rozhlas a televízia v deň zápasu upozorňovali, že diváci bez vstupeniek nebudú vpustení.

Bolo oznámené, že fanúšikovia z Lancashire a okolia, z ktorých tisíce nemali vstupenky, môžu prísť oneskorene kvôli opravám cesty M62 a vzniknutej dopravnej zápche. Medzi 14:30 a 14:40 sa v malom priestore pred turniketovými vchodmi na tribúnu Leppings Lane zhromaždilo veľké množstvo fanúšikov, ktorí sa chceli rýchlo dostať na štadión ešte pred začiatkom zápasu. Vzniklo „úzke hrdlo“, v ktorom sa ocitlo viac fanúšikov, ako mohlo vstúpiť do dvoch klietok uprostred Leppings Lane. Ľuďom, ktorým nebol povolený vstup, nemohli kvôli davu za nimi odísť, alebo zostali na protest. Fanúšikovia počuli zo štadióna skandovanie, keď obe mužstvá vstúpili na ihrisko desať minút pred výkopom, a potom opäť pri výkope, ale nemohli sa dostať na štadión. Aby sa tlačenica zmenšila, bola otvorená vedľajšia brána. Keď sa dovnútra cez turnikety snažilo dostať približne 5000 fanúšikov, zvýšili sa obavy o ich bezpečnosť. Polícia v snahe zabrániť zraneniam otvorila bránu, ktorá slúžila ako východ a nemala turnikety (brána C). Vzápätí sa na štadión začal valiť dav fanúšikov.

Tlačenica[upraviť | upraviť zdroj]

Výsledkom toho bolo, že mohutný príliv tisícov fanúšikov valiaci sa úzkym tunelom na zadnom konci tribúny do už aj tak preplnených centrálnych sektorov spôsobil obrovskú tlačenicu v prednej časti tribúny, kde boli ľudia váhou davu za nimi natlačení na plot. Ľudia vstupujúci dovnútra nemali ani tušenia o tom, čo sa deje pri plote. Obvykle keď sa kapacita centrálnych sektorov naplnila, stáli pri vchode do tunelu policajti alebo usporiadatelia, ktorí nasmerovali prichádzajúcich fanúšikov do vedľajších sektorov, ale z nezistených dôvodov tomu tak toho dňa nebolo.

Problémov na tribúne si nejakú dobu nikto nevšimol okrem postihnutých. Pozornosť väčšiny ľudí bola zameraná na zápas, ktorý sa už začal. Až o 15:06 bol políciou informovaný rozhodca Ray Lewis, ktorý prerušil zápas. To sa už fanúšikovia niekoľko minút snažili šplhať cez plot, aby unikli z davu. Malá brána v plote bola vyrazená a niektorí fanúšikovia cez ňu utiekli, ďalší stále liezli cez plot, iní boli vytiahnutí do bezpečia fanúšikmi z tribúny West Stand priamo nad Leppings Lane. Nakoniec sa plot pod tlakom davu zrútil.

Fanúšikovia boli v dave stlačení tak silne, že mnoho z nich nemohlo dýchať a udusili sa postojačky. Na ihrisku sa rýchlo začali hromadiť spotení ľudia lapajúci po dychu, zranení v tlačenici a telá mŕtvych. Polícia, usporiadatelia a záchranná služba prítomní na štadióne nestačili. Pomáhali tiež nezranení fanúšikovia, mnohí sa snažili resuscitovať a niektorí strhávali reklamné tabule, aby ich použili ako provizórne nosidlá.

Niektorí policajní dôstojníci nechali v troch štvrtinách ihriska vytvoriť kordón policajtov, aby zabránili fanúšikom Liverpoolu v kontakte s fanúšikmi Nottinghamu. Niektorí fanúšikovia sa snažili preniesť zranených cez policajný kordón do sanitiek, ale boli zatlačený späť. Na štadión prišlo 44 sanitiek, ale polícia zabránila všetkým vojsť okrem jedinej, a aj tá bola nútená sa otočiť, kvôli veľkému počtu ľudí, ktorí žiadali o pomoc.

Dôsledky[upraviť | upraviť zdroj]

V deň katastrofy zomrelo celkom 94 ľudí, 766 ďalších fanúšikov bolo zranených a približne 300 ich bolo prevezených do nemocnice. O štyri dni neskôr sa počet mŕtvych zvýšil na 95, keď v nemocnici podľahol zraneniam 14-ročný Lee Nicol. 3. marca 1993 zomrel ďalší zranený, Tony Bland (v deň katastrofy 18-ročný), ktorý v dôsledku zranenia pľúc s následným prerušením dodávky kyslíku do mozgu utrpel rozsiahle a nezvratné poškodenie mozgu a štyri roky ležal v kóme. Nikdy neprišiel k vedomiu, nevnímal svet okolo seba a podľa lekárov nebolo pravdepodobné, žeby sa jeho stav niekedy zlepšil. Jeho rodičia na súde dosiahli právo na jeho odpojenie od prístrojov, ktoré ho udržovali pri živote. Stal sa tak prvým pacientom v Anglicku, ktorému súd umožnil takýmto spôsobom zomrieť.[3] Tým počet obetí dosiahol konečných 96.

Vyšetrovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Trestne stíhaní bol vedúci superintendant David Duckenfield a ďalší policajný dôstojník Bernard Murray. Prokurátor Alun Jones pred súdom povedal, že Duckenfield vydal rozkaz otvoriť bránu, čím umožnil stovkám divákov zaplniť už aj tak preplnenú tribúnu na štadióne. Jones potom uviedol, že niekoľko minút po katastrofe Duckenfield povedal predstaviteľom futbalovej asociácie, že diváci bránu vyrazili sami. Duckenfield priznal, že o niektorých faktoch ohľadne príčin katastrofy klamal. Niekoľko ďalších dôstojníkov bolo obvinených z manipulácie s dôkazmi. Trestné stíhanie bolo zastavené, keď Duckenfielda uznal jeho lekár neschopným predstúpiť pred súd kvôli jeho zdravotnému stavu. Z dôvodu, že Duckenfield nebol k dispozícii, bolo rozhodnuté, že by nebolo spravodlivé pokračovať v stíhaní Murrayho. Duckenfield je teraz v plnom policajnom dôchodku.[4][5][6]

Zvýšenie bezpečnosti na štadiónoch[upraviť | upraviť zdroj]

Vyšetrovaním príčin nešťastia bol poverený Lord Peter Taylor. Jeho vyšetrovanie trvalo 31 dní a výsledkom boli dve správy: jedna priebežná[7] (publikovaná v auguste 1989), ktorá zhŕňala príčiny nešťastia a okamžité dôsledky, a jedna konečná[8] (publikovaná v januári 1990), ktorá obsahovala všeobecné odporúčania pre zvýšenie bezpečnosti pri futbalových zápasoch. Táto správa je známa ako Taylorova správa (Taylor Report).

Správa najmä odporúčala na všetkých hlavných štadiónoch zaviesť miesta na sedenie pre všetkých divákov, čo anglická a škótska futbalová liga prikazuje všetkým klubom v dvoch najvyšších ligách. Ďalšie odporúčania sa týkali predaja alkoholu na štadiónoch, bariér, plotov, turniketov, cien vstupeniek a ostatných záležitostí.

Pamätníky[upraviť | upraviť zdroj]

Na pamiatku obetí boli postavené nasledujúce pamätníky:

  • vedľa brány Shankly na štadióne Anfield Road, domácom štadióne Liverpool FC
  • na štadióne Hillsborough, postavený v roku 1999
  • pamätný kameň na južnej strane liverpoolskej anglikánskej katedrály
  • pamätný kameň na križovatke ulíc Middlewood Road, Leppings Lane a Wadsley Lane
  • pamätná záhrada ruží v dedine Port Sunlight v grófstve Cheshire
  • pamätná záhrada ruží v galérii Sudley House v južnom Liverpoole
  • pamätník v knižnici v meste Crosby v metropolitnom grófstve Merseyside

Na pamiatku obetí boli tiež na obe strany erbu FC Liverpool pridané plamienky.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Deaths and Injuries at Major Accidents at British Football Stadiums [online]. Football Licensing Authority, [cit. 2007-07-11]. Dostupné online. (en)
  2. Hillsborough: the disaster that changed football The Times, April 13, 2009
  3. Tony Bland na anglické Wikipedii
  4. Straw backs Hillsborough officer [online]. BBC, 6 November 1998, [cit. 2006-09-11]. Dostupné online.
  5. Hillsborough police 'blamed fans' [online]. BBC, 13 June 2000, [cit. 2006-09-11]. Dostupné online.
  6. Hillsborough jury discharged [online]. BBC, 24 July 2000, [cit. 2006-09-11]. Dostupné online.
  7. Priebežná správa Lorda Taylora o nešťastí na štadióne Hillsborough (PDF, ZIP)
  8. Konečná správa Lorda Taylora o nešťastí na štadióne Hillsborough (PDF, ZIP)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tragédie na stadiónu Hillsborough na českej Wikipédii.