Ferdinand Daučík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ferdinand Daučík
Osobné údaje
Dátum narodenia 30. máj 1910
Miesto narodenia Šahy, Slovensko
Dátum úmrtia    14. november 1986 (76 rokov)
Miesto úmrtia    Alcalá de Henares, Španielsko
Prezývka Gándhí
Pozícia obranca
Seniorské kluby1
Roky Kluby Zps (Gly)

1930–1935
1935–1940
KFC Komárno
I.ČsŠK Bratislava
Slavia Praha
   
Národné mužstvo
1931-1938
1942
Česko-Slovensko Česko-Slovensko
Slovensko Slovensko
0150(0)
0100(0)
Tréner mužstiev
1942–1946
1942–1944
1948
1948
1949
1949–1950
1950–1954
1954–1957
1957–1959
1959–1960
1960–1962
1963–1964
1964–1965
1966–1967
1967–1968
1968
1970–1971
1971–1972
1973–1974
1974–1975
1976–1977
ŠK Bratislava
Slovensko Slovensko
ŠK Bratislava
Česko-Slovensko Česko-Slovensko
Sokol NV Prievidza
Hungaria
FC Barcelona
Athletic Bilbao
Atlético Madrid
FC Porto
Betis Sevilla
Real Murcia
Sevilla FC
Real Zaragoza
Toronto Falcons
Elche CF
RCD Espanyol
Cádiz CF
UE Sant Andreu
Levante UD
UE Sant Andreu

1 Zápasy a góly za profesionálny klub .


Pozri aj Športový portál

Ferdinand Daučík (* 30. máj 1910, Šahy – † 14. november 1986, Alcalá de Henares, Španielsko) bol slovenský futbalista a tréner.

Hráčska kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Ako 17-ročný hrával za KFC Komárno, v roku 1930 sa stal hráčom I.ČsŠK Bratislava, odkiaľ po piatich rokoch prestúpil do Slavie Praha. Počas päťročného pôsobenia v „zošívanom“ drese prispel k zisku štyroch majstrovských titulov a ako kapitán priviedol tím k triumfu v Stredoeurópskom pohári, v tom čase najvýznamnejšej medzinárodnej klubovej súťaži.

Ako jeden z mála Slovákov pred druhou svetovou vojnou sa dokázal presadiť v reprezentácii Československa. Prvý medzištátny zápas odohral 14. júna 1931 vo Varšave proti Poľsku (4 : 0). [1] Bol účastníkom MS 1938, kde nastúpil vo všetkých troch zápasoch, s Holandskom (3 : 0) a s Brazíliou (1 : 1 a 1 : 2). V reprezentácii ČSR odohral v rokoch 19311938 15 zápasov. Jeden štart si pripísal aj v drese Slovenska, 22. novembra 1942 proti Nemecku (2 : 5). Kuriozitou je, že v tom čase pôsobil pri reprezentácii ako zväzový poradca - tréner a v stretnutí nastúpil aj ako hráč.

Trénerska kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

S trénerskou kariérou začínal pri doraste Slavie Praha. V roku 1942 sa vrátil do Bratislavy, s ŠK Bratislava získal dva majstrovské tituly, pričom najmä sezóna 1943/44 bola suverénna, v 22 zápasoch nastrieľali belasí 121 gólov. V rokoch 19421944 viedol reprezentačné mužstvo Slovenska, v siedmich zápasoch dosiahol jediné víťazstvo (Rumunsko 1 : 0), jednu remízu a päť prehier. V roku 1948 viedol mužstvo Československa v dvoch zápasoch, v Bazileji so Švajčiarskom (1 : 1) a v prvom zápase česko-slovenskej reprezentácie na bratislavskom Tehelnom poli s Rakúskom (3 : 1). Po nástupe komunizmu v ČSR si odsedel dva roky vo väzniciach v Nových Zámkov a v Leopoldove, neskôr bol v pracovnom tábore v Novákoch. V tomto období trénoval divízny klub Sokol NV Prievidza [2].

Cez Rakúsko a Taliansko ušiel do Španielska, kde sa stal trénerom katalánskeho veľkoklubu FC Barcelona. Prvý ligový zápas s Daučíkom na lavičke odohrala Barcelona 10. septembra 1950, Real San Sebastian rozdrvila 8 : 2. [3]. O dva týždne, 24. septembra 1950 si odniesol nádielku Real Madrid, prehra 2 : 7 je dodnes najvyššiou prehrou „bieleho baletu“ v histórii El Clásico [4]. V sezóne 1951/52 zasiahol do hry po ročnom zákaze činnosti už aj Daučíkov švagor Ladislav Kubala. Táto sezóna patrí k najúspešnejším v histórii klubu, Barcelona získala päť trofejí - majstrovský titul, Španielsky pohár (vtedy nazývaný Copa del Generalissimo), Copa Eva Duarte (Španielsky Superpohár), Latinský pohár (súťaž majstrov Španielska, Portugalska, Talianska a Francúzska) a Copa Martini & Rossi (predchodca dnešného Superpohára, v ktorom sa stretli víťaz Latinského pohára a víťaz Stredoeurópskeho pohára). Počtom trofejí v jednej sezóne prekonal tento výsledok až v roku 2009 tím Pepa Guardiolu. V nasledujúcej sezóne 1952/53 si Barca zopakovala double a v roku 1953 tretí krát v rade vyhrala národný pohár. Počas štyroch rokov získal Daučík s tímom celkom deväť trofejí, čím sa stal na dlhé desaťročia najúspešnejším trénerom v histórii klubu. Prekonal ho až v 90. rokoch minulého storočia Holanďan Johan Cruyff (11 trofejí) a neskôr Josep Guardiola (14 trofejí). Daučík bol úspešný aj na ďalších trénerských pôsobiskách, s Athleticom Bilbao získal double (1956), Atlético Madrid priviedol do semifinále Európskeho pohára majstrov 1958/59, ďalší triumf v Španielskom pohári pridal s Realom Zaragoza (1966). Ako tréner Betisu Sevilla bol pri debute svojho syna Yanka v lige. V Primera División má na svojom konte 488 zápasov v deviatich rôznych kluboch, najviac zo všetkých zahraničných trénerov [5]. Táto bilancia zahŕňa 234 víťazstiev, 95 remíz a 159 prehier. Ďalších 126 stretnutí si pripísal v druhej španielskej lige.

Pôsobenie v Španielsku dvakrát nakrátko prerušil, v sezóne 1959/60 si odskočil do susedného Portugalska na lavičku FC Porto a v roku 1967 odišiel do Kanady, v klube Toronto Falcons sa opäť stretol s Ladislavom Kubalom, v mužstve hrali aj synovia oboch velikánov Branko Kubala a Yanko Daučík [6], s 20 gólmi najlepší strelec severoamerickej NPSL 1967 [7]. Po návrate zo zámoria trénoval prvoligový RCD Espanyol a niekoľko druholigových klubov. Svoju obdivuhodnú trénerskú kariéru ukončil ako 67-ročný v sezóne 1976/77 na lavičke Sant Andreu. Meno Ferdinanda Daučíka bolo u nás dlhé roky tabu, no do histórie slovenského i španielskeho futbalu sa zapísal nezmazateľnými písmenami.

Úspechy[upraviť | upraviť zdroj]

Hráčske[upraviť | upraviť zdroj]

Trénerské[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. . Dostupné online.
  2. . Dostupné online.
  3. . Dostupné online.
  4. . Dostupné online.
  5. . Dostupné online.
  6. . Dostupné online.
  7. . Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]