Anhydrit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Anhydrit
CaSO₄
Síran vápenatý
Anhydrite HMNH1.jpg
Anhydrit z bane Naica, Chihuahua, Mexiko.
Kryštálová štruktúra anhydritu
Kryštálová štruktúra anhydritu
Všeobecné informácie
ObjaviteľAbraham Gottlob Werner
(1804)
Pôvod názvustarogr. άνυδροςbezvodý
Klasifikácia
IMA statusprijatý (1959)
Strunzova klasifikáciaVI/A.08 (8.vyd.)
7.AD.30 (9.vyd.)
Nickel-Strunzova klasifikácia7.AD.30 (10.vyd.)
Danaova klasifikácia28.3.2.1 (8.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústavaRombická sústava
Bodová grupammm
Mriežkové param.a = 6,245 Å
b = 6,995 Å
c = 6,993 Å
V = 305,48 Å3
Z = 4
Habitusmasívny, vláknitý, zrnitý, zriedka ploché, prípadne predĺžené kryštály a kryštálové drúzy s tvarmi {010}, {100} a {001}
ZrastyKontaktné zrasty podľa {011}, zriedkavo aj podľa {120}
Fyzikálne vlastnosti
Priesvitnosťpriehľadný až polopriesvitný
Farba(y)bezfarebný, biela, šedá, modrastá
Vrypbiely
Lesksklený
Tvrdosť (Mohs)3 - 3,5
Hustota2,98 kg.dm−3
Štiepateľnosťvýborná na plochách {010} a {100}, dobrá na ploche {001}
Optické dáta
Index lomu
dvojosový minerál
nα = 1,567 - 1,574
nβ = 1,574 - 1,579
nγ = 1,609 - 1,618
Dvojlomδ = 0,04 - 0,044
Odrody a variety
angelit, vulpinit
Zoznam minerálov
Anhydrit na mindat.org
Anhydrit na Commons

Anhydrit je minerál kryštalizujúci v rombickej sústave, chemicky síran vápenatý – CaSO4. Vzniká hlavne usadzovaním zo slaných roztokov, môže tvoriť monominerálnu evaporitickú horninu.

Názov anhydrid zaviedol v roku 1804 A. G. Werner z gréckeho slova anhydros, čo znamená bez vody.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Tvorí tabuľkovité alebo prizmatické kryštály. Častejšie býva celistvý, zrnitý alebo vláknitý. Jeho farba sa mení od bielej, sivej alebo modrastej farby až po ružovkastú a hnedastú[1]. Tvrdosť 3 až 3,5. Vryp má biely. Je to priehľadný až priesvitný minerál so skleným, perleťovým alebo mastným leskom[2]. Hustota sa pohybuje medzi 2,9 až 2,99 kg.dm³.

Poznávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Anhydrit sa pri zohrievaní ľahko taví a plameň sfarbuje do tehlovočervena[1]. Od sadrovca sa odlišuje vyššou hmotnosťou.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Podobne ako iné evaporitové minerály vzniká usadzovaním zo soľaniek v sedimentačných panvách. Na rozdiel od sadrovca, ktorý je hydratovaný (CaSO4.2H2O) je anhydrit bez vody. Môže vznikať priamym vyzrážavaním na brehoch vodných plôch v aridných oblastiach[3], alebo aj ako výsledok premeny sadrovca v dôsledku pochovania a dehydratácie. Z nenasýtených roztokov sa vyzráža pri teplote vyššej ako 63,5 °C, ale z roztokov nasýtených NaCl stačí teplota nad 30 °C.[4]

Naopak sa tiež môže meniť sadrovec v dôsledku hydratácie fluidami. Dochádza pri tom k nárastu objemu asi o 30 %.[5]

V dôsledku haliokinézy, teda diapirického pohybu evaporitov v horninovom prostredí sa často nachádza v soľných dómoch, kde vystupuje v ich hornej časti (tzv. caprock)[6]. Vystupuje často spolu s dolomitom, sadrovcom a inými minerálmi. Veľmi zriedkavo sa vyskytuje aj ako minerál hydrotermálnych žíl s kremeňom a kalcitom[2].

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Je zriedkavejší ako sadrovec. Najčastejšie tvorí šošovkovitévrstvovité telesá.

Lokality[upraviť | upraviť zdroj]

Vo svete[upraviť | upraviť zdroj]

Veľké akumulácie tvorí v panvách v amerických štátoch Texas a Louisiana. V Kanade vystupuje na polostrove Nova Scotia. V Európe je známy z Pyrenejí. Nachádza sa aj v talianskom Toskánsku a Švajčiarsku[7], kde sa na lokalitách St. Gotthard a Simplon vyskytuje aj vo forme až 20 mm veľkých fialových kryštálov vystupujúcich v puklinách v premenených horninách[8]. V Rakúsku sa vyskytuje na viacerých lokalitách v Štajersku a Tirolsku. Známa je najmä lokalita Salzkammergut. V Poľsku je známy z Wieliczky. V Nemecku vystupuje v soľných uloženinách pri Stassfurte a Wathelingene[8].

Lokality na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku sa vyskytuje na lokalitách Banská Štiavnica a Kopanice pri Banskej Štiavnici, Bohúňovo, Bzovík, Čoltovo, Dedinky, Markušovce,Mlynky, Muránska Huta, Pavlovce (okr. Vranov nad Topľou), Smižany, Strelnice (pri Šafárikove, okr. Rimavská Sobota), Šarišská Poruba a Zbudza[2]. Známy výskyt je aj vo vrte SBM-1 Soblahov.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti bol anhydrit bez využitia. Čisto biely sa využíva ako plnidlo. Možno ho tiež použiť na výrobu kyseliny sírovej alebo výrobu sadrovca.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Pellant, Ch., 2005, Horniny a minerály. Ikar, Bratislava, s. 111
  2. a b c Anhydrit, Minerály a horniny Slovenska [online]. mineraly.sk, [cit. 2014-01-22]. Dostupné online.
  3. Nichols, G., 2009, Sedimentology and Stratigraphy. Wiley-Blackwell, Chichester, 419 s.
  4. Paffengoľc, K. N. a kol., 1973, Geologičeskij slovar 1. A-M. Nedra, Moskva, s. 47
  5. Angidrit, Boľšaja sovietskaja enciklopedia [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2014-01-25]. Dostupné online. (po rusky)
  6. Anhydrite, Schlumberger Oilfield Glossary [online]. glossary.oilfield.slb.com, [cit. 2014-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. Bonewitz, R. L. a kol., 2007, Kamene a drahokamy. Podrobný atlas hornín, minerálov, drahých kameňov a fosílií. Slovart, Bratislava, s. 209
  8. a b Korbel, P., Novák, M., 2001, The Complete encyclopedia of Minerals. Grange books, s. 137

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anhydrit

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.