Anhydrit
| Anhydrit | |
| CaSO₄ Síran vápenatý | |
 Anhydrit z bane Naica, Chihuahua, Mexiko. | |
 Kryštálová štruktúra anhydritu | |
| Všeobecné informácie | |
|---|---|
| Objaviteľ | Abraham Gottlob Werner (1804) |
| Pôvod názvu | starogr. άνυδρος – bezvodý |
Typová lokalita
| |
| Klasifikácia | |
| IMA status | prijatý (1959) |
| Strunzova klasifikácia | VI/A.08 (8.vyd.) 7.AD.30 (9.vyd.) |
| Nickelova-Strunzova klasifikácia | 7.AD.30 (10.vyd.) |
| Danaova klasifikácia | 28.3.2.1 (8.vyd.) |
| Kryštalografia | |
| Kryšt. sústava | Rombická sústava |
| Bodová grupa | mmm |
| Mriežkové param. | a = 6,245 Å b = 6,995 Å c = 6,993 Å V = 305,48 Å3 Z = 4 |
| Habitus | masívny, vláknitý, zrnitý, zriedka ploché, prípadne predĺžené kryštály a kryštálové drúzy s tvarmi {010}, {100} a {001} |
| Zrasty | Kontaktné zrasty podľa {011}, zriedkavo aj podľa {120} |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Priesvitnosť | priehľadný až polopriesvitný |
| Farba(y) | bezfarebný, biela, šedá, modrastá |
| Vryp | biely |
| Lesk | sklený |
| Tvrdosť (Mohs) | 3 - 3,5 |
| Hustota | 2,98 kg.dm−3 |
| Štiepateľnosť | výborná na plochách {010} a {100}, dobrá na ploche {001} |
| Optické dáta | |
| Index lomu dvojosový minerál | nα = 1,567 - 1,574 nβ = 1,574 - 1,579 nγ = 1,609 - 1,618 |
| Dvojlom | δ = 0,04 - 0,044 |
| Odrody a variety | |
| angelit, vulpinit | |
| Zoznam minerálov Anhydrit na mindat.org Anhydrit na Commons | |
Anhydrit je minerál kryštalizujúci v rombickej sústave, chemicky síran vápenatý – CaSO4. Vzniká hlavne usadzovaním zo slaných roztokov, môže tvoriť monominerálnu evaporitickú horninu.
Názov anhydrid zaviedol v roku 1804 A. G. Werner z gréckeho slova anhydros, čo znamená bez vody.
Obsah
Charakteristika[upraviť | upraviť kód]
Tvorí tabuľkovité alebo prizmatické kryštály. Častejšie býva celistvý, zrnitý alebo vláknitý. Jeho farba sa mení od bielej, sivej alebo modrastej farby až po ružovkastú a hnedastú[1]. Tvrdosť 3 až 3,5. Vryp má biely. Je to priehľadný až priesvitný minerál so skleným, perleťovým alebo mastným leskom[2]. Hustota sa pohybuje medzi 2,9 až 2,99 kg.dm³.
Poznávanie[upraviť | upraviť kód]
Anhydrit sa pri zohrievaní ľahko taví a plameň sfarbuje do tehlovočervena[1]. Od sadrovca sa odlišuje vyššou hmotnosťou.
Vznik[upraviť | upraviť kód]
Podobne ako iné evaporitové minerály vzniká usadzovaním zo soľaniek v sedimentačných panvách. Na rozdiel od sadrovca, ktorý je hydratovaný (CaSO4.2H2O) je anhydrit bez vody. Môže vznikať priamym vyzrážavaním na brehoch vodných plôch v aridných oblastiach[3], alebo aj ako výsledok premeny sadrovca v dôsledku pochovania a dehydratácie. Z nenasýtených roztokov sa vyzráža pri teplote vyššej ako 63,5 °C, ale z roztokov nasýtených NaCl stačí teplota nad 30 °C.[4]
Naopak sa tiež môže meniť sadrovec v dôsledku hydratácie fluidami. Dochádza pri tom k nárastu objemu asi o 30 %.[5]
V dôsledku haliokinézy, teda diapirického pohybu evaporitov v horninovom prostredí sa často nachádza v soľných dómoch, kde vystupuje v ich hornej časti (tzv. caprock)[6]. Vystupuje často spolu s dolomitom, sadrovcom a inými minerálmi. Veľmi zriedkavo sa vyskytuje aj ako minerál hydrotermálnych žíl s kremeňom a kalcitom[2].
Výskyt[upraviť | upraviť kód]
Je zriedkavejší ako sadrovec. Najčastejšie tvorí šošovkovité až vrstvovité telesá.
Lokality[upraviť | upraviť kód]
Vo svete[upraviť | upraviť kód]
Veľké akumulácie tvorí v panvách v amerických štátoch Texas a Louisiana. V Kanade vystupuje na polostrove Nova Scotia. V Európe je známy z Pyrenejí. Nachádza sa aj v talianskom Toskánsku a Švajčiarsku[7], kde sa na lokalitách St. Gotthard a Simplon vyskytuje aj vo forme až 20 mm veľkých fialových kryštálov vystupujúcich v puklinách v premenených horninách[8]. V Rakúsku sa vyskytuje na viacerých lokalitách v Štajersku a Tirolsku. Známa je najmä lokalita Salzkammergut. V Poľsku je známy z Wieliczky. V Nemecku vystupuje v soľných uloženinách pri Stassfurte a Wathelingene[8].
Lokality na Slovensku[upraviť | upraviť kód]
Na Slovensku sa vyskytuje na lokalitách Banská Štiavnica a Kopanice pri Banskej Štiavnici, Bohúňovo, Bzovík, Čoltovo, Dedinky, Markušovce,Mlynky, Muránska Huta, Pavlovce (okr. Vranov nad Topľou), Smižany, Strelnice (pri Šafárikove, okr. Rimavská Sobota), Šarišská Poruba a Zbudza[2]. Známy výskyt je aj vo vrte SBM-1 Soblahov.
Použitie[upraviť | upraviť kód]
V minulosti bol anhydrit bez využitia. Čisto biely sa využíva ako plnidlo. Možno ho tiež použiť na výrobu kyseliny sírovej alebo výrobu sadrovca.
Referencie[upraviť | upraviť kód]
- ↑ a b Pellant, Ch., 2005, Horniny a minerály. Ikar, Bratislava, s. 111
- ↑ a b c Anhydrit, Minerály a horniny Slovenska [online]. mineraly.sk, [cit. 2014-01-22]. Dostupné online.
- ↑ Nichols, G., 2009, Sedimentology and Stratigraphy. Wiley-Blackwell, Chichester, 419 s.
- ↑ Paffengoľc, K. N. a kol., 1973, Geologičeskij slovar 1. A-M. Nedra, Moskva, s. 47
- ↑ Angidrit, Boľšaja sovietskaja enciklopedia [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2014-01-25]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ Anhydrite, Schlumberger Oilfield Glossary [online]. glossary.oilfield.slb.com, [cit. 2014-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Bonewitz, R. L. a kol., 2007, Kamene a drahokamy. Podrobný atlas hornín, minerálov, drahých kameňov a fosílií. Slovart, Bratislava, s. 209
- ↑ a b Korbel, P., Novák, M., 2001, The Complete encyclopedia of Minerals. Grange books, s. 137
Pozri aj[upraviť | upraviť kód]
Iné projekty[upraviť | upraviť kód]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anhydrit
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]
Zdroj[upraviť | upraviť kód]
- Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
