Anhydrit
| Anhydrit | |||
|---|---|---|---|
 Anhydrit z bane Naica, Chihuahua, Mexiko. |
|||
| CaSO4 | |||
| Všeobecné informácie | |||
| Trieda | Sulfáty, chromáty, molybdáty a wolframáty | ||
| Zaradenie | VI/A.08-50 | ||
| Rok objavenia | 1804 | ||
| Pôvod názvu | z gr. anhydros - bezvodý | ||
| IMA status | prijatý (1959) | ||
| Kryštalografia | |||
| Kryšt. sústava | rombická | ||
| Bodová grupa | mmm | ||
| Priestorová grupa | Amma | ||
| Mriežkové param. | a=6,991 Å b=6,996 Å c=6,238 Å V=305,09 Z=4 |
||
| Morfológia | |||
| Habitus | masívny, vláknitý, zrnitý, zriedka ploché, prípadne predĺžené kryštály a kryštálové drúzy s tvarmi {010}, {100} a {001} | ||
| Zrasty | Kontaktné zrasty podľa {011}, zriedkavo aj podľa {120} | ||
| Optické vlastnosti | |||
| Farba(y) | bezfarebný, biely, šedý, modrastý | ||
| Farba vrypu | biely | ||
| Lesk | sklený | ||
| Pleochroizmus | trichroizmus X=bezfarebný Y=bezfarebný Z=bezfarebný |
||
| Priesvitnosť | priehľadný až polopriesvitný | ||
| 2V | 36-45 ° (vypočítaný 44 °) | ||
| Fyzikálne vlastnosti | |||
| Tvrdosť (Mohs) | 3,5 | ||
| Hustota | 2,96-2,98 kg.dm−3 | ||
| Štiepateľnosť | výborná na plochách {010} a {100}, dobrá na ploche {001} | ||
| Odrody a variety | |||
| angelit, vulpinit | |||
| Pozri aj portál Vedy o Zemi zoznam minerálov |
|||
Anhydrit je minerál kryštalizujúci v rombickej sústave, chemicky síran vápenatý – CaSO4. Vzniká hlavne usadzovaním zo slaných roztokov, môže tvoriť monominerálnu evaporitickú horninu.
Názov anhydrid zaviedol v roku 1804 A. G. Werner z gréckeho slova anhydros, čo znamená bez vody.
Obsah
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Tvorí tabuľkovité alebo prizmatické kryštály. Častejšie býva celistvý, zrnitý alebo vláknitý. Jeho farba sa mení od bielej, sivej alebo modrastej farby až po ružovkastú a hnedastú[1]. Tvrdosť 3 až 3,5. Vryp má biely. Je to priehľadný až priesvitný minerál so skleným, perleťovým alebo mastným leskom[2]. Hustota sa pohybuje medzi 2,9 až 2,99 kg.dm³.
Poznávanie[upraviť | upraviť zdroj]
Anhydrit sa pri zohrievaní ľahko taví a plameň sfarbuje do tehlovočervena[1]. Od sadrovca sa odlišuje vyššou hmotnosťou.
Vznik[upraviť | upraviť zdroj]
Podobne ako iné evaporitové minerály vzniká usadzovaním zo soľaniek v sedimentačných panvách. Na rozdiel od sadrovca, ktorý je hydratovaný (CaSO4.2H2O) je anhydrit bez vody. Môže vznikať priamym vyzrážavaním na brehoch vodných plôch v aridných oblastiach[3], alebo aj ako výsledok premeny sadrovca v dôsledku pochovania a dehydratácie. Z nenasýtených roztokov sa vyzráža pri teplote vyššej ako 63,5 °C, ale z roztokov nasýtených NaCl stačí teplota nad 30 °C.[4]
Naopak sa tiež môže meniť sadrovec v dôsledku hydratácie fluidami. Dochádza pri tom k nárastu objemu asi o 30 %.[5]
V dôsledku haliokinézy, teda diapirického pohybu evaporitov v horninovom prostredí sa často nachádza v soľných dómoch, kde vystupuje v ich hornej časti (tzv. caprock)[6]. Vystupuje často spolu s dolomitom, sadrovcom a inými minerálmi. Veľmi zriedkavo sa vyskytuje aj ako minerál hydrotermálnych žíl s kremeňom a kalcitom[2].
Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]
Je zriedkavejší ako sadrovec. Najčastejšie tvorí šošovkovité až vrstvovité telesá.
Lokality[upraviť | upraviť zdroj]
Vo svete[upraviť | upraviť zdroj]
Veľké akumulácie tvorí v panvách v amerických štátoch Texas a Louisiana. V Kanade vystupuje na polostrove Nova Scotia. V Európe je známy z Pyrenejí. Nachádza sa aj v talianskom Toskánsku a Švajčiarsku[7], kde sa na lokalitách St. Gotthard a Simplon vyskytuje aj vo forme až 20 mm veľkých fialových kryštálov vystupujúcich v puklinách v premenených horninách[8]. V Rakúsku sa vyskytuje na viacerých lokalitách v Štajersku a Tirolsku. Známa je najmä lokalita Salzkammergut. V Poľsku je známy z Wieliczky. V Nemecku vystupuje v soľných uloženinách pri Stassfurte a Wathelingene[8].
Lokality na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]
Na Slovensku sa vyskytuje na lokalitách Banská Štiavnica a Kopanice pri Banskej Štiavnici, Bohúňovo, Bzovík, Čoltovo, Dedinky, Markušovce,Mlynky, Muránska Huta, Pavlovce (okr. Vranov nad Topľou), Smižany, Strelnice (pri Šafárikove, okr. Rimavská Sobota), Šarišská Poruba a Zbudza[2]. Známy výskyt je aj vo vrte SBM-1 Soblahov.
Použitie[upraviť | upraviť zdroj]
V minulosti bol anhydrit bez využitia. Čisto biely sa využíva ako plnidlo. Možno ho tiež použiť na výrobu kyseliny sírovej alebo výrobu sadrovca.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Pellant, Ch., 2005, Horniny a minerály. Ikar, Bratislava, s. 111
- ↑ a b c Anhydrit, Minerály a horniny Slovenska [online]. mineraly.sk, [cit. 2014-01-22]. Dostupné online.
- ↑ Nichols, G., 2009, Sedimentology and Stratigraphy. Wiley-Blackwell, Chichester, 419 s.
- ↑ Paffengoľc, K. N. a kol., 1973, Geologičeskij slovar 1. A-M. Nedra, Moskva, s. 47
- ↑ Angidrit, Boľšaja sovietskaja enciklopedia [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2014-01-25]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ Anhydrite, Schlumberger Oilfield Glossary [online]. glossary.oilfield.slb.com, [cit. 2014-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Bonewitz, R. L. a kol., 2007, Kamene a drahokamy. Podrobný atlas hornín, minerálov, drahých kameňov a fosílií. Slovart, Bratislava, s. 209
- ↑ a b Korbel, P., Novák, M., 2001, The Complete encyclopedia of Minerals. Grange books, s. 137
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
