Preskočiť na obsah

Nemocnica

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O seriáli pozri Nemocnica (seriál).

Pozn.: Termín nemocnica sa niekedy používa aj vo význame veterinárna nemocnica.

Univerzitná nemocnica Bratislava – Nemocnica svätého Cyrila a Metoda

Nemocnica (hovorovo špitál, historicky aj hospital) je zdravotnícke zariadenie (inštitúcia) určené na poskytovanie zdravotnej starostlivosti ľuďom. Nemocnica je zariadením ústavnej zdravotnej starostlivosti.

V nemocniciach sa počas hospitalizácie poskytuje nepretržitá (režim 24/7) zdravotná starostlivosť (lekárska, ošetrovateľská a ďalšia) pacientom s najťažšími akútnymi ochoreniami, úrazmi, alebo ak je potrebná náročnejšia operácia najmä v celkovej anestéze.

V "akútnych" nemocniciach je v rámci ústavnej pohotovostnej služby (UPS) nepretržite dostupná možnosť vyšetrenia pacientov s výraznými akútnymi (novovzniknutými) zdravotnými ťažkosťami, diagnostiky bezprostredne ohrozujúcich závažných ochorení, ťažších úrazov a ich bezodkladnej liečby.

Zariadenia poskytujúce zdravotnú starostlivosť "na lôžku" bez prijímania pacientov nepretržite v režime 24/7 sa nazývajú aj liečebne (napr. psychiatrická liečebňa). Do liečební, ale aj do úzko špecializovaných nemocníc zameraných napr. na jednotlivé operácie (náhradu kĺbov, plastickú operáciu a pod.) sú prijímaní pacienti prevažne v bežnom pracovnom čase, po objednaní resp. po predchádzajúcom dohovore. Špecifickými sú napr. aj oddelenie rádioterapie s pobytom "na lôžku" počas rádioterapie a pod.

Každodenná zdravotná starostlivosť sa môže poskytovať v aj denných stacionároch, kedy pacient často každodenne dochádza na určitú liečbu.

Pri pobyte pacienta v prirodzenom (najmä domácom) prostredí zabezpečujú potrebnú zdravotnú starostlivosť v spolupráci s ošetrujúcim ambulantným lekárom agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS).

Lekár v súčasnosti môže poskytovať každodennú ambulantnú zdravotnú starostlivosť aj s podporou telemedicíny.

Ak pacient vyžaduje intenzívnu prevažne ošetrovateľskú (pozor, nie opatrovateľskú) starostlivosť, môže byť prijatý do zariadenia ošetrovateľskej starostlivosti.

Kúpeľná starostlivosť sa poskytuje v pobytových zariadeniach - kúpeľoch.

Absolventi lekárskych fakúlt pokračujú v príprave na povolanie lekára špecializačným štúdiom. Po ukončení pregraduálneho štúdia (ukončeného na Slovensku titulom MUDr.) na univerzite získavajú praktické klinické skúsenosti v nemocniciach, kde pracujú pod dohľadom starších lekárov až do získania odbornej spôsobilosti („atestácie“) na vykonávanie samostatnej (často už ambulantnej) klinickej praxe. Nemocnice tak plnia dôležitú vzdelávaciu úlohu, ktorá je úzko previazaná s vedecko – výskumnou činnosťou.

Hospitalizácia je prijatie pacienta na nemocničné lôžko. Slovom hospitalizácia sa označuje pobyt pacienta v nemocnici.[1][2] Hospitalizovaní sú pacienti, ktorých zdravotný stav vyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín.

Nemocničná medicína je lekársky špecializačný odbor orientovaný na starostlivosť o pacientov hospitalizovaných v nemocniciach[3]. Nemocničný lekár (z angličtiny „hospitalista“) je lekárom, ktorý sa primárne venuje poskytovaniu všeobecnej zdravotnej starostlivosti hospitalizovaným pacientom.

Charakteristické súčasti nemocníc

[upraviť | upraviť zdroj]

Nemocnice sa vnútorne členia na oddelenia, vo výučbových zariadeniach (fakultných a univerzitných nemocniciach) nazývané kliniky.

Medzi základné oddelenia všeobecných nemocníc patrí všeobecné interné a chirurgické oddelenie. Deti bývajú hospitalizované na detskom oddelení. Samostatne sa zriaďujú aj oddelenie anestéziológie a resuscitácie, oddelenie intenzívnej starostlivosti, pôrodnice a oddelenia gynekológie. Pre diagnostiku sú dôležité rádiodiagnostické oddelenie (USG, CT, MRI), laboratóriá (hematologické, biochemické, mikrobiologické, patologické).

Podporné služby poskytujú v nemocnici nemocničná lekáreň, oddelenie informačných technológii, zdravotechniky, kuchyňa, práčovňa a ďalšie technicko-hospodárske zázemie atď.

Špecializované oddelenia sú napr. nemocničné oddelenie infektológie (infekčné), kardiológie, pľúcne, nefrológie, neurologické, psychiatrické, úrazové (traumatologické), ortopedické, urologické, geriatrické, otorhinolaryngologické (ORL), očné, hematologické, oddelenie dermatovenerológie, oddelenie fyziatrie a liečebnej rehabilitácie (FBLR) a ďalšie.

Pacienti po prekonaní najťažších akútnych ochorení, v pokročilých fázach ochorení, vyžadujúci dlhšiu liečbu v nemocnici, ak nie sú liečení v prirodzenom domácom prostredí, bývajú hospitalizovaní na oddelení dlhodobo chorých (ODCh) resp. doliečovacích oddeleniach.

V univerzitných a fakultných nemocniciach a národných ústavoch sa zriaďujú aj vysokošpecializované oddelenia napr. oddelenie (klinika) intervenčnej kardiológie, kardiochirurgie, pneumológie, intervenčnej gastroenterológie, hepatológie, nefrológie, endokrinológie, reumatológie, onkológie, intervenčnej rádiológie, rádioterapie, cievnej chirurgie, paliatívnej medicíny a ďalšie podľa jednotlivých lekárskych špecializačných odborov.

Nemocniční lekári môžu v rámci určitého vyhradeného času čiastočne poskytovať aj špecializovanú zdravotnú starostlivosť aj na špecializovaných ambulanciách nemocnice sústredených v poliklinike (tzv. Nemocnica s poliklinikou).

Jednotky intenzívnej starostlivosti sú samostatné alebo súčasti iného oddelenia zdravotníckych zariadení charakterizované možnosťou intenzívnej starostlivosti najmä vďaka vyššiemu pomeru medzi počtom členov personálu a počtom ošetrovaných pacientov, špecializovanej odbornej príprave a špecifickým skúsenostiam personálu, kontinuálnemu monitoringu stavu pacienta, technologickému (prístrojovému) vybaveniu (RTG, USG, pri lôžku pacienta ...), organizácii práce a priestorovému usporiadaniu JIS.

V praxi má na JIS/ARO jedna sestra v starostlivosti jedného alebo dvoch pacientov, jeden lekár má v starostlivosti štyroch (výnimočne až desiatich) pacientov.

Na oddeleniach anesteziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) sú na Slovensku zvyčajne hospitalizovaní pacienti s polytraumou, s potrebou opakovaných operácii, v ťažkom šoku, sepse, a s potrebou dlhodobejšej umelej pľúcnej ventilácie.

Starostlivosť poskytovanú na modernej JIS a OAIM možno vo všeobecnosti vnímať ako podobnú, na JIS sú pacienti hospitalizovaní s akútnymi ochoreniami a v bezprostrednom pooperačnom období po väčšej operácii.

Urgentné príjmy

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku sa zaviedol systém urgentných príjmov I. a II. typu.

Urgentný príjem II. typu je podobný súčasným JIS/ARO, disponuje vlastnými lôžkami (vyšetrovacími, expektačnými, miestnosťou určenou na zákroky, operácie ...) Je ďalej samostatným oddelením s viacerými špecialistami (lekár urgentnej medicíny, chirurg, traumatológ) a vyšším počtom sestier/praktických sestier, či sanitárov. K dispozícii je jednotka neodkladnej úrazovej starostlivosti, sádrovňa, zákroková miestnosť, jednotka neodkladnej všeobecnej starostlivosti, izolačná miestnosť, expektačné lôžka pre viac ako dvoch pacientov, čakáreň, registrácia resp. recepcia určená na triedenie pacientov, oddychová miestnosť pre personál, skladový priestor, očistná miestnosť pre pacienta a toalety pre pacientov a personál.

Urgentný príjem I. typu tvorí odborná ambulancia a priestor pre 1-2 expektačné (pozorovacie) lôžka, izolačná miestnosť, čakáreň, prípadne registrácia – recepcia.

Druhy nemocníc

[upraviť | upraviť zdroj]

Nemocnice môžeme rozdeliť na všeobecné a špecializované. Podľa regionálneho významu ďalej na primárne, sekundárne a veľké terciárne (koncové) zdravotnícke zariadenia.

Na Slovensku je zavedený systém tzv. optimálnej siete nemocníc. Nemocnice sú rozdelené do piatich úrovní, pričom I. úroveň je najnižšia a V. úroveň najvyššia. Úroveň nemocnice neznamená akutomaticky jej kvalitu, ale hovorí o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorú môže poskytovať: Čím vyššia úroveň, tým väčší rozsah a komplexita starostlivosti, ktorú nemocnica musí poskytovať.

Národné ústavy

[upraviť | upraviť zdroj]

Vysokošpecializovaná starostlivosť sa na Slovensku poskytuje v špecializovaných ústavoch.

Zoznam národných ústavov na Slovensku (v roku 2025):

Špecializované nemocnice

[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem národných ústavov sú na Slovensku zriadené viaceré špecializované nemocnice, napr. psychiatrické nemocnice, nemocnica pre ortopedickú protetiku, kardiocentrá, nemocnica pre obvinených a odsúdených, Ústredná vojenská nemocnica atď.

Nemocničné polikliniky

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasťou nemocníc sú zvyčajne aj ambulancie. Súbor ambulancií tvorí polikliniku. Poliklinika býva najčastejšie samostatné ambulantné zdravotnícke zariadenie, ale môže byť aj súčasť nemocnice (nemocnica s poliklinikou, NsP). V ambulanciách je poskytovaná zdravotná starostlivosť bez pobytu pacienta na lôžku. Aj pri ambulancii však môže byť zriadený denný stacionár na podávanie infúzií alebo expektačná miestnosť s monitorovanými lôžkami pre pacientov počas nevyhnutného obdobia pozorovania vývoja zdravotného stavu, prípadne do uvoľnenia štandardného nemocničného lôžka na nemocničnom oddelení. Ambulantne sú vykonávané aj operačné (intervenčné) výkony v rámci tzv. jednodňovej zdravotnej starostlivosti.

Univerzitné nemocnice

[upraviť | upraviť zdroj]

Univerzitné nemocnice a fakultné nemocnice sú výučbovými základňami zdravotníckych vysokých škôl.

Zoznam univerzitných nemocníc na Slovensku (v roku 2025):

Zoznam fakultných nemocníc na Slovensku (v roku 2025):

Nemocnice popri lekárskej a ošetrovateľskej starostlivosti oddávna poskytovali chorým základné sociálne služby. Dôležitou službou okrem ošetrovania bolo aj zabezpečenie základných životných potrieb - opatera. Príkladom sú stredoveké nemocnice poskytujúce chorým (ale aj cestovateľom) základnú starostlivosť, vodu, stravu, oddych na lôžku a samozrejme duchovnú službu.

Historické zmienky o prvých centrách poskytujúcich zdravotné služby sú z obdobia starovekého Egypta, neskôr starovekého Grécka a obdobia Rímskej ríše. Inšpiráciou stredovekých nemocníc, podobne ako stredovekej medicíny, boli v západnom svete (Európe) aj arabské kalifáty, kde v mestách vznikali prvé nemocnice ako verejné inštitúcie. Centrá poskytujúce zdravotnícke služby sa špecificky vyvíjali aj v Indii, Číne.

Zdravotná starostlivosť v nemocniciach

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdravotná starostlivosť poskytovaná v nemocniciach počas časovo kratšie vymedzeného obdobia hospitalizácie býva zvyčajne zameraná na jeden hlavný (obyčajne akútny) zdravotný problém s cieľom bezpečne dosiahnuť rýchle zlepšenie zdravotného stavu pacienta, alebo bezpečne vykonať operačný zákrok.

Zdravotnú starostlivosť po prepustení pacienta z hospitalizácie opäť poskytuje všeobecný ambulantný lekár v spolupráci s ambulantnými špecialistami. Zameranie ambulantne poskytovanej primárnej (všeobecnej) zdravotnej starostlivosti je širšie. Súčasne na viaceré (paralelné) zdravotné problémy. V ambulantnej praxi je popri krátkodobých rovnako dôležité aj stanovenie dlhodobých cieľov zdravotnej starostlivosti.

Organizácia poskytovania zdravotnej starostlivosti vo veľkých koncových („terciárnych“) napr. univerzitných alebo fakultných nemocniciach a špecializovaných ústavoch s početným personálom úzko špecializovaných zdravotníckych pracovníkov má svoje špecifiká pri porovnaní s menšími periférnymi (primárnymi, „regionálnymi“, „rajónnymi“) zdravotníckymi zariadeniami („nemocnice prvého a druhého typu“, „terciárne centrá“) s menším počtom viac všeobecnejšie zameraných lekárov (internisti, hospitalisti, všeobecní a úrazoví chirurgovia, psychiatri a pod.).

Lekári najmä v menších nemocniciach často užšie spolupracujú s ambulantne pracujúcimi špecialistami a so špecialistami „vyšších“ pracovísk – koncových nemocníc. Zdravotná starostlivosť v regionálnych nemocniciach je pre pacientov aj zamestnancov geograficky bližšia, aj keď regionálne nemocnice neposkytujú takú vysokokomplexnú zdravotnú starostlivosť ako nemocnice vyššej úrovne.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ hospitalizácia. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok H – L. Bratislava : Veda, 2011. 1087 s. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1172-1.
  2. ↑ hospitalizácia. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Diel I. a – k. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 512.
  3. ↑ KALUŽAY, Jozef. Úvod do nemocničnej medicíny [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, 31.5.2018, [cit. 2018-06-03]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nemocnica
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Nemocnica
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nemocnica&oldid=8144437“