Vladimír Dzurilla

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Olympijské striebro

Vladimír Dzurilla

Štátna príslušnosť Slovensko Slovensko
Narodenie 2. august 1942,
Bratislava, Slovensko
Úmrtie 27. júl 1995 (52 rokov),
Düsseldorf, Nemecko
Prezývka Vladko
Mister Zero (Pán Nula)
Maco
Pozícia Brankár
Hral za HC Slovan Bratislava
Zetor Brno
Augsburger EV
SC Riessersee
Aktívna činnosť 1959 – 1982
Príbuzenstvo Zlatica (manželka)
Natália, Vladimíra (dcéry)
Pozri aj Športový portál
Prehľad medailí
Reprezentácia: Česko-Slovensko Česko-Slovensko
Mužský ľadový hokej
Zimné olympijske hry
bronz
Innsbruck 1964
striebro
Grenoble 1968
bronz
Sapporo 1972
Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji
bronz
MS 1963
bronz
MS 1964
striebro
MS 1965
striebro
MS 1966
striebro
MS 1968
bronz
MS 1969
bronz
MS 1970
zlato
MS 1972
zlato
MS 1976
zlato
MS 1977
Kanadský pohár
finále
KP 1976

Vladimír Dzurilla (* 2. august 1942, Bratislava – † 27. júl 1995, Düsseldorf, Nemecko) bol česko-slovenský hokejový brankár a tréner. Bol vyhlásený najlepším hokejistom Slovenska 20. storočia[1] a je členom Siene slávy IIHF.

V 70. rokoch získal obdiv v Európe aj v Kanade, jeho prednosťou bola rýchla reakcia a práca s hokejkou.[2] Jeho nekonvenčný štýl[3][4] a robustná postava vyžarovali pre mužstvá v ktorých hrávala pohodu a pokoj.[2][1]

V drese česko-slovenskej reprezentácie štartoval na troch olympijských hrách a 10 majstrovstiev sveta,[pozn. 1] pričom na každom z týchto podujatí získal medailu. Je jediným slovenským hokejistom, ktorý získal vo svojej kariére tri tituly Majstra sveta.[5]

Hráčska kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Vladimír Dzurilla sa narodil ako prostredný z troch detí a vyrastal na sídlisku Nová doba v Bratislave.[6] V rokoch 1948 až 1953 navštevoal Základnú školu na Českej ul. v Bratislave.[7] Mal záujem hrať za HC Slovan Bratislava, svoju kariéru začal v klube pozemného a ľadového hokeja TJ Spartak Kovosmalt Petržalka.[6] V jeho drese mal prvý úspech - v roku 1957 sa stal dorasteneckým majstrom Česko-Slovenska v pozemnom hokeji.[8] Dzurilla zároveň hrával volejbal v drese Červenej hviezdy a zvažoval aj kariéru volejbalistu.[8] Na základe jeho výkonov ho oslovili z hokejového Slovana Bratislava na hosťovanie.[6] V Slovane mal ťažkú konkurenciu v podobe bratov Jendekovcov.[9]

Slovan mal záujem ponechať si Dzurillu a tak v roku 1959 zrealizoval prestup z Kovosmaltu Petržalka. Hodnota prestupu bola 20 hokejok a 20 pukov, ktorých mali v Kovosmalte nedostatok.[6] V tomto roku sa konali v Bratislave Majstrovstvá sveta v hokeji, Dzurilla sa na ňom zúčastnil ako mladý vlajkonosič výpravy Česko-Slovenska.[6] V Slovane hrával za dorast a B-mužstvo (druhú hokejovú ligu). V roku 1959 sa v zápase s Plzňou zranil brankár Slovana Ján Jendek a tak mužstvo povolalo na zápas do Chomutova práve Dzurillu.[10] Premiéru tak odohral za prvé mužstvo 29. novembra 1959 a hoci v úvode dostal 2 góly nakoniec s mužstvom vyhral 4:3.[10] V tejto sezóne sa stal súčasťou prvého mužstva, ktoré skončilo na konci sezóny na druhom mieste, dostal príležitosť hrať aj vo víťaznom zápase proti švédskemu klubu Djurgårdens.[6] V nasledujúcej sezóne 1960/61 sa v bránke striedal s Jánom Jendekom a dostal prvýkrát pozvánku do národnej reprezentácie. Svoj debut za Česko-Slovensko odohral 20. novembra 1960 proti Švédsku, ktorý Česko-Slovensko prehralo 1:3.[11]

V nasledujúcich sezónach sa pod vedením trénerov Ladislava Horského a Rastislava Jančušku stal jednotkou v bráne Slovana. Viackrát sa stal so Slovan vice-majstrom ligy, avšak ligový titul nikdy nezískal. V roku 1973 už ako skúsený 34-ročný reprezentant prestúpil do Zetoru Brno, kde pôsobil do roku 1978. Následne hral v nemeckej lige - jednu sezónu za Augsburger EV a v SC Riessersee. V sezóne 1980/81 sa stal Majstrom nemeckej ligy, v drese Riesserseem, ktoré trénoval jeho bývalý spoluhráč Ján Starší získal vo veku 39 rokov svoj prvý ligový titul.[12] V roku 1982 ukončil svoju hráčsku kariéru.

V najvyššej hokejovej súťaži v Česko-Slovensku odchytal celkovo počas 19 sezón 571 zápasov.[5]

Úspechy v reprezentácií[upraviť | upraviť zdroj]

Prvýkrát bol nominovaný na Majstrovstvá sveta 1962[6], avšak tu Česko-Slovensko nakoniec odvolalo svoju účasť. Na majstrovstvách sveta 1963 odohral štyri zápasy, vrátane posledného dôležitého víťazného zápasu so Švédskom a získal svoju prvú, bronzovú medailu. V nasledujúcej sezóne odohral svoju premiéru na olympijských hrách, ktoré sa konali v roku 1964 v Innsbrucku. Spolu s mužstvom odohral prípravu v Kanade a v USA, na samotnej olympiáde odohral dva zápasy: proti Nemecku uspel, avšak proti Sovietskemu zväzu odohral len 11 minút, v ktorých dostal tri góly.[13] S národným mužstvom získal bronzovú medailu.[5]

V roku 1965 sa majstrovstvá sveta a Európy konali vo fínskom Tampere.Na základe výborných výkonov bol nominovaný do All-Star mužstva turnaja a najlepším brankárom majstrovstiev.[14] S mužstvom Česko-Slovenska získal striebornú medailu, mužstvo podľahlo len suverénnemu Sovietskemu zväzu. V zápase s ním Dzurilla len striedal Vladimíra Nadrchala a hoci neinkasoval žiaden gól, mužstvo prehralo 1-3.[15]

V reprezentácii ČSSR nastúpil v 139 zápasoch, štartoval na jedenástich majstrovstvách sveta. Majster sveta z rokov 1972 a 1976 – 77. Držiteľ striebornej medaily zo ZOH 1968 a bronzových medailí zo ZOH 1964 a 1972. Najlepší brankár MS v roku 1965. Nezabudnuteľnými sú jeho výkony na Kanadskom pohári 1976[16], ako aj na Majstrovstvách sveta 1977.

Trénerská činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Hrob Vladimíra Dzurillu na Slávičom údolí

Bol trénerom Brna, Slovana a Düsseldorfer EG.

Pocty a vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1998 sa stal členom Siene slávy IIHF a v roku 2002 členom Siene slávy slovenského hokeja. Je po ňom pomenovaný Zimný štadión v bratislavskom Ružinove. Na jeho počesť je pomenovaný februárový turnaj reprezentačných nádejí do 18 rokov[4] a trofej pre víťazný klub slovenskej hokejovej extraligy.[17]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Majstrovstvá sveta v rokoch 1964 a 1968 sa konali v rámci turnaja na Zimných olympijských hrách. Spolu teda získal 11 medailí.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Sportnet. Hokejista storočia by mal zajtra 65 [online]. Bratislava: Petit Press, [cit. 2021-08-10]. Dostupné online.
  2. a b GUT, Karel; PACINA, Václav. Malá encyklopedie ledního hokeje. [s.l.] : Olympia, 1986. 495 s.
  3. FOSTY, Darril; FOSTY, George Robert. Tribes: An International Hockey History. [s.l.] : Stryker-Indigo Publishing Company, Inc. New York, 2020. 296 s. ISBN 978-0-9651168-5-5.
  4. a b Milovník hokeja a života, slovenský Hokejista 20. storočia už 25 rokov nie je medzi nami [online]. hockeyslovakia.sk, [cit. 2021-08-11]. Dostupné online.
  5. a b c d SOŠV. Vladimír Dzurilla [online]. olympic.sk, [cit. 2021-09-14]. Dostupné online.
  6. a b c d e f g DZURILLOVÁ, Zlata; CÍLEK, Roman; DZURILLA, Vladimír. Svet pred maskou. Druhé, revidované. vyd. [s.l.] : Šport, 1996. 317 s. ISBN 978-80-7096-225-1.
  7. Uvedené na pamätnej tabuly v priestoroch školy
  8. a b SOŠV. Vlado Dzurilla by mal dnes 75 rokov [online]. olympic.sk, [cit. 2021-08-10]. Dostupné online.
  9. DZURILLA VLADIMÍR [online]. reprehokej.cz, [cit. 2021-08-10]. Dostupné online.
  10. a b Prvé hokejové striebro prichádza s Dzurillom. Bratislavské noviny (Bratislava: NIVEL PLUS). Dostupné online [cit. 2021-08-11]. ISSN 1336-362X.
  11. a b VLADIMÍR DZURILLA [online]. sinslavycslh.cz, [cit. 2021-08-11]. Dostupné online.
  12. Vladimír Dzurilla (* 2. 8. 1942 Bratislava – † 27. 7. 1995 Düsseldorf, Nemecko, pochovaný v Bratislave). Literárny týždenník (Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov). Dostupné online [cit. 2021-08-11].
  13. Vladimír Dzurilla [online]. sports-reference.com, [cit. 2021-09-14]. Dostupné online.
  14. Vladimír Dzurilla: Správy [online]. hcslovan.sk, [cit. 2021-09-22]. Dostupné online.
  15. MS Tampere 1965 – časť 7. [online]. hokejportal.net, [cit. 2021-09-22]. Dostupné online.
  16. The World Cup of Hockey - The History of the Canada Cup and World Cup of Hockey [online]. bc.sympatico.ca, [cit. 2021-08-11]. Dostupné online.
  17. GAJDOŠ, Ondrej. Toto je Dzurillov pohár, nová trofej Tipsport ligy [online]. Bratislava: Petit Press, [cit. 2021-08-10]. Dostupné online.
  18. Malá československá encyklopedie. [s.l.] : [s.n.]. cnb000125650. Heslo „Vladimír Dzurilla", s. 248.
  19. Vyznamenání Za zásluhy o výstavbu - Zoznam nositeľov [online]. prazskyhradarchiv.cz, [cit. 2021-08-10]. Dostupné online.
  20. a b Dzurilla, Vladimír | Národná encyklopédia športu Slovenska [online]. sportency.sk, [cit. 2021-09-22]. Dostupné online.
  21. NWS. Pribinov Kríž I. triedy [online]. ocenenia.sk, [cit. 2021-08-10]. Dostupné online.

Literatúra, dokument[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]