Vladimír Dzurilla

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Olympijské striebro

Vladimír Dzurilla

Štátna príslušnosť Slovensko Slovensko
Narodenie 2. august 1942,
Bratislava, Slovensko
Úmrtie 27. júl 1995 (52 rokov),
Düsseldorf, Nemecko
Prezývka Vladko
Mister Zero (Pán Nula)
Maco
Pozícia Brankár
Hral za HC Slovan Bratislava
Zetor Brno
Augsburger EV
SC Riessersee
Aktívna činnosť 1959 – 1982
Príbuzenstvo Zlatica (manželka)
Natália, Vladimíra (dcéry)
Pozri aj Športový portál
Prehľad medailí
Reprezentácia: Česko-Slovensko Česko-Slovensko
Mužský ľadový hokej
Zimné olympijske hry
bronz
Innsbruck 1964
striebro
Grenoble 1968
bronz
Sapporo 1972
Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji
bronz
MS 1963
bronz
MS 1964
striebro
MS 1965
striebro
MS 1966
striebro
MS 1968
bronz
MS 1969
bronz
MS 1970
zlato
MS 1972
zlato
MS 1976
zlato
MS 1977
Kanadský pohár
finále
KP 1976

Vladimír Dzurilla (* 2. august 1942, Bratislava – † 27. júl 1995, Düsseldorf, Nemecko) bol česko-slovenský hokejový brankár a tréner. Bol vyhlásený najlepším hokejistom Slovenska 20. storočia[1] a je členom Siene slávy IIHF.

V 70. rokoch získal obdiv v Európe aj v Kanade, jeho prednosťou bola rýchla reakcia a práca s hokejkou.[2] Jeho nekonvenčný štýl[3][4] a robustná postava vyžarovali pre mužstvá v ktorých hrával pohodu a pokoj.[2][1][5]

V drese česko-slovenskej reprezentácie štartoval na troch olympijských hrách a desiatich majstrovstvách sveta,[pozn. 1] pričom na každom z týchto podujatí získal medailu.[6] Je jediným slovenským hokejistom, ktorý získal vo svojej kariére tri tituly Majstra sveta.[7] Bol prvým česko-slovenským brankárom, ktorý chytal v maske.[8]

Hráčska kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Vladimír Dzurilla sa narodil ako prostredný z troch detí a vyrastal na sídlisku Nová doba v Bratislave.[9]:9 V rokoch 1948 až 1953 navštevoal Základnú školu na Českej ul. v Bratislave.[10] Mal záujem hrať za HC Slovan Bratislava, svoju kariéru začal v klube pozemného a ľadového hokeja TJ Spartak Kovosmalt Petržalka.[9]:13 V jeho drese mal prvý úspech - v roku 1957 sa stal dorasteneckým majstrom Česko-Slovenska v pozemnom hokeji.[11] Dzurilla zároveň hrával volejbal v drese Červenej hviezdy a zvažoval aj kariéru volejbalistu.[11] Na základe jeho výkonov ho oslovili z hokejového Slovana Bratislava na hosťovanie.[9]:19 V Slovane mal ťažkú konkurenciu v podobe bratov Jendekovcov.[12]

Slovan mal záujem ponechať si Dzurillu a tak v roku 1959 zrealizoval prestup z Kovosmaltu Petržalka. Hodnota prestupu bola 20 hokejok a 20 pukov, ktorých mali v Kovosmalte nedostatok.[9]:23 V tomto roku sa konali v Bratislave Majstrovstvá sveta v hokeji, Dzurilla sa na ňom zúčastnil ako mladý vlajkonosič výpravy Česko-Slovenska.[9]:23 V Slovane hrával za dorast a B-mužstvo (druhú hokejovú ligu). V roku 1959 sa v zápase s Plzňou zranil brankár Slovana Ján Jendek a tak mužstvo povolalo na zápas do Chomutova práve Dzurillu.[13] Premiéru tak odohral za prvé mužstvo 29. novembra 1959 a hoci v úvode dostal 2 góly nakoniec s mužstvom vyhral 4:3.[13][14] V tejto sezóne sa stal súčasťou prvého mužstva, ktoré skončilo na konci sezóny na druhom mieste, dostal príležitosť hrať aj vo víťaznom zápase proti švédskemu klubu Djurgårdens.[9] V nasledujúcej sezóne 1960/61 sa v bránke striedal s Jánom Jendekom a dostal prvýkrát pozvánku do národnej reprezentácie. Svoj debut za Česko-Slovensko odohral 20. novembra 1960 proti Švédsku, ktorý Česko-Slovensko prehralo 1:3.[15]

V nasledujúcich sezónach sa pod vedením trénerov Ladislava Horského a Rastislava Jančušku stal jednotkou v bráne Slovana. Viackrát sa stal so Slovan vice-majstrom ligy, avšak ligový titul nikdy nezískal. V roku 1973 už ako skúsený 34-ročný reprezentant prestúpil do Zetoru Brno, kde pôsobil do roku 1978. Následne hral v nemeckej lige - jednu sezónu za Augsburger EV a v SC Riessersee. V sezóne 1980/81 sa v drese Riessersee stal Majstrom nemeckej ligy. Mužstvo vtedy trénoval jeho bývalý spoluhráč Ján Starší a Dzurilla vo veku 39 rokov získal svoj prvý ligový titul.[16] V roku 1982 ukončil svoju hráčsku kariéru.

V najvyššej hokejovej súťaži v Česko-Slovensku odchytal celkovo počas 19 sezón 571 zápasov.[7]

Úspechy v reprezentácií[upraviť | upraviť zdroj]

Prvýkrát bol nominovaný na Majstrovstvá sveta 1962[9]:58, avšak tu Česko-Slovensko nakoniec odvolalo svoju účasť. Na majstrovstvách sveta 1963 odohral štyri zápasy, vrátane posledného dôležitého víťazného zápasu so Švédskom a získal svoju prvú, bronzovú medailu. V nasledujúcej sezóne odohral svoju premiéru na olympijských hrách, ktoré sa konali v roku 1964 v Innsbrucku. Spolu s mužstvom odohral prípravu v Kanade a v USA, na samotnej olympiáde odohral dva zápasy: proti Nemecku uspel, avšak proti Sovietskemu zväzu odohral len 11 minút, v ktorých dostal tri góly.[17] S národným mužstvom získal bronzovú medailu.[7]

V roku 1965 sa majstrovstvá sveta a Európy konali vo fínskom Tampere. Na základe výborných výkonov bol nominovaný do All-Star mužstva turnaja a najlepším brankárom majstrovstiev.[18] S mužstvom Česko-Slovenska získal striebornú medailu, mužstvo podľahlo len suverénnemu Sovietskemu zväzu. V zápase s ním Dzurilla len striedal Vladimíra Nadrchala a hoci neinkasoval žiaden gól, mužstvo prehralo 1-3.[19] O rok neskôr sa konali majstrovstvá sveta 1965 v Ľubľane. Dzurilla odohral 6 zo 7 reprezentačných zápasov[20] a s mužstvom získal po roku opäť striebornú medailu. Nasledujúce majstrovstvá sveta, na ktorých Česko-Slovensko skončilo štvrté Dzurilla vynechal pre zranenie kolena.[9]:169

V roku 1968 sa zúčastnil zimnej olympiády, kde bol pôvodne pre veľkú konkurenciu nominovaný ako brankárska dvojka, nakoniec však odchytal šesť zo siedmych zápasov.[9]:174 Následkom jedinej prehry s Kanadou chýbal Česko-Slovensku jeden bod nevyhnutný pre zisk zlatej medaile. Dzurilla tak s Česko-Slovensko získal strieborné medaile a tento výsledok bol vnímaný verejnosťou ako úspech.[9]:182

Celkovo v reprezentácii ČSSR nastúpil v 139 zápasoch, štartoval na jedenástich majstrovstvách sveta. Majster sveta z rokov 1972 a 1976 – 77. Držiteľ striebornej medaily zo ZOH 1968 a bronzových medailí zo ZOH 1964 a 1972. Najlepší brankár MS v roku 1965. Nezabudnuteľnými sú jeho výkony na Kanadskom pohári 1976[21][5], ako aj na Majstrovstvách sveta 1977.

Trénerská činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Hrob Vladimíra Dzurillu na Slávičom údolí

Po skončení hráčskej kariéry sa venoval trénovaniu. V sezóne 1982/1983 trénoval spolu s Jaroslavom Walterom mužstvo Slovana Bratislava.[18] a následné dve sezóny trénoval mládež Slovana. 1. novembra 1985 nastúpil na post hlavného trénera Brna, kde trénoval s asistentom Ľubomírom Hrstkom. Doviedol klub k záchrane v najvyššej federálnej súťaži.[22] V sezóne 1986/87 trénoval nováčika švajčiarskej ligy EHC Olten,v decembri 1986 však z tohto postu odstúpil.[23] Počas tejto sezóny v januári nasledujúceho roku ho angažoval nemecký klub SC Riessersee ako hlavného trénera klubu, ktorý býval posledné sezóny na konci tabuľky. S klubom však zostúpil do druhej ligy.[24] V sezóne 1988-89 trénoval nemecký klub Eintracht Frankfurt, s ktorým sa prebojoval do štvrťfinále DEL.[25] O rok neskôr nahradil vo funkcií trénera Gerharda Brunnera v klube EHC Klostersee.[26] Následne dve sezóny trénoval klub EHC Straubing a Neusser EC.[27] Jeho posledným pôsobiskom bol klub Düsseldorfer EG, kde v roku 1995 pôsobil ako tréner brankárov a juniorov.[12]

Osobný život, pocty a vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]

Vladimír Dzurilla sa oženil v roku 1968 s manželkou Zlaticou,[9]:179 narodili sa im dve dcéry Natália a Vladimíra.[16] Vyučil sa za opravára chladiarenských zariadení.[8] V roku 1995 odohral počas majstrovstiev sveta svoj posledný zápas, ktorým bol exhibičný zápas legiend svetového hokeja.[28] Zomrel 27. júla 1995 v hoteli v Düsseldorfe na zlyhanie (embóliu) srdca.[29][30]

V roku 1998 sa stal členom Siene slávy IIHF a v roku 2002 členom Siene slávy slovenského hokeja. Je po ňom pomenovaný Zimný štadión v bratislavskom Ružinove. Na jeho počesť je pomenovaný februárový turnaj reprezentačných nádejí do 18 rokov[4] a trofej pre víťazný klub slovenskej hokejovej extraligy.[31]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Majstrovstvá sveta v rokoch 1964 a 1968 sa konali v rámci turnaja na Zimných olympijských hrách. Spolu teda získal 11 medailí.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Sportnet. Hokejista storočia by mal zajtra 65 [online]. Bratislava: Petit Press, [cit. 2021-08-10]. Dostupné online.
  2. a b GUT, Karel; PACINA, Václav. Malá encyklopedie ledního hokeje. [s.l.] : Olympia, 1986. 495 s.
  3. FOSTY, Darril; FOSTY, George Robert. Tribes: An International Hockey History. [s.l.] : Stryker-Indigo Publishing Company, Inc. New York, 2020. 296 s. ISBN 978-0-9651168-5-5.
  4. a b Milovník hokeja a života, slovenský Hokejista 20. storočia už 25 rokov nie je medzi nami [online]. hockeyslovakia.sk, [cit. 2021-08-11]. Dostupné online.
  5. a b LUKŠŮ, David; PALÁN, Aleš. Souška (Příběh hokejisty Jana Suchého). [s.l.] : Epocha, 2008. 304 s. ISBN 978-80-87027-50-9. S. 274. (česky)
  6. a b BIELIKOVÁ, Monika. Vladimír Dzurilla - brankár, ktorého nám závidel celý svet. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2015-08-02. Dostupné online [cit. 2022-01-21].
  7. a b c d SOŠV. Vladimír Dzurilla [online]. olympic.sk, [cit. 2021-09-14]. Dostupné online.
  8. a b Pod maskou dobrácka duša. Pred 25 rokmi zomrel Vladimír Dzurilla. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2020-07-27. Dostupné online [cit. 2022-02-10].
  9. a b c d e f g h i j k DZURILLOVÁ, Zlata; CÍLEK, Roman; DZURILLA, Vladimír. Svet pred maskou. Druhé, revidované. vyd. Bratislava : Šport, 1996. 317 s. ISBN 978-80-7096-225-1.
  10. Uvedené na pamätnej tabuly v priestoroch školy
  11. a b SOŠV. Vlado Dzurilla by mal dnes 75 rokov [online]. olympic.sk, [cit. 2021-08-10]. Dostupné online.
  12. a b DZURILLA VLADIMÍR [online]. reprehokej.cz, [cit. 2021-08-10]. Dostupné online.
  13. a b Prvé hokejové striebro prichádza s Dzurillom. Bratislavské noviny (Bratislava: NIVEL PLUS). Dostupné online [cit. 2021-08-11]. ISSN 1336-362X.
  14. LEIKERT, Jozef. Osobnosti Slovenska. [s.l.] : Priroda, 2010. 347 s. ISBN 978-80-07-01849-5.
  15. a b VLADIMÍR DZURILLA [online]. sinslavycslh.cz, [cit. 2021-08-11]. Dostupné online.
  16. a b CIFRA, Štefan. Vladimír Dzurilla (* 2. 8. 1942 Bratislava – † 27. 7. 1995 Düsseldorf, Nemecko, pochovaný v Bratislave). Literárny týždenník (Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov). Dostupné online [cit. 2021-08-11].
  17. Vladimír Dzurilla [online]. sports-reference.com, [cit. 2021-09-14]. Dostupné online.
  18. a b Vladimír Dzurilla: Správy [online]. hcslovan.sk, [cit. 2021-09-22]. Dostupné online.
  19. MS Tampere 1965 – časť 7. [online]. hokejportal.net, [cit. 2021-09-22]. Dostupné online.
  20. Mistrovství světa v ledním hokeji 1966 [online]. reprehokej.cz, [cit. 2022-01-13]. Dostupné online.
  21. The World Cup of Hockey - The History of the Canada Cup and World Cup of Hockey [online]. bc.sympatico.ca, [cit. 2021-08-11]. Dostupné online.
  22. Historie: HC Kometa Brno [online]. hokej.cz, [cit. 2021-11-02]. Dostupné online. (česky)
  23. Eishockey Club Olten. Geschichte [online]. ehco.ch, [cit. 2021-11-02]. Dostupné online. (nemecky)
  24. SC Riessersee history [online]. eliteprospects.com, [cit. 2021-11-02]. Dostupné online.
  25. Eintracht Frankfurt team history [online]. eliteprospects.com, [cit. 2021-11-02]. Dostupné online.
  26. BÄßLER, Florian. EHC Klostersee [online]. eishockey-statistiken.de, [cit. 2021-11-02]. Dostupné online.
  27. Vladimir Dzurilla - RODI-DB - Die deutsche Eishockey-Datenbank [online]. rodi-db.de, [cit. 2021-11-02]. Dostupné online.
  28. KOMÁR, Pavol. Dzurillovi, slovenskému hokejistovi storočia, sa poklonila aj Kanada. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2011-02-16. Dostupné online [cit. 2022-02-10]. ISSN 1336-197X.
  29. Odišli priskoro... [online]. zenskyweb.sk, 2011-10-31, [cit. 2022-02-10]. Dostupné online.
  30. LEIKERT, Jozef. Osobnosti Slovenska. [s.l.] : Priroda, 2010. 347 s. ISBN 978-80-07-01849-5. S. 88.
  31. GAJDOŠ, Ondrej. Toto je Dzurillov pohár, nová trofej Tipsport ligy [online]. Bratislava: Petit Press, [cit. 2021-08-10]. Dostupné online.
  32. Malá československá encyklopedie. [s.l.] : [s.n.]. cnb000125650. Heslo „Vladimír Dzurilla", s. 248.
  33. Vyznamenání Za zásluhy o výstavbu - Zoznam nositeľov [online]. prazskyhradarchiv.cz, [cit. 2021-08-10]. Dostupné online.
  34. a b Dzurilla, Vladimír | Národná encyklopédia športu Slovenska [online]. sportency.sk, [cit. 2021-09-22]. Dostupné online.
  35. NWS. Pribinov Kríž I. triedy [online]. ocenenia.sk, [cit. 2021-08-10]. Dostupné online.
  36. Ministerstvo dopravy SR. 585 - Šport: Vladimír Dzurilla (1942 – 1995) [online]. mindop.sk, [cit. 2022-01-21]. Dostupné online.

Literatúra, dokument[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]