Analógový signál

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Analógový signál je daný spojitými funkciami spojitého času, alebo čiastočne spojitými funkciami spojitého času. Tým sa líši od diskrétneho signálu, ktorý je daný funkciami definovanými len v diskrétnych časových okamihoch a tvorí tak postupnosť funkčných hodnôt.

Analógové signály môžeme deliť na základe nosného média, čiže podľa média, ktorými sú prenášané. Hovoríme vtedy napríklad o akustických signáloch, elektrických signáloch, optických signáloch a podobne.

Genéza spojitých signálov[upraviť | upraviť zdroj]

Spojité signály sú generované spojitými procesmi a systémami. Ide napríklad o:

  • EEG – vzniká elektrickou aktivitou mozgu
  • EKG – vzniká elektrickou aktivitou srdca
  • reč – príklad akustického signálu
  • výstup spojitého snímača, napríklad snímač teploty

Spracovanie spojitých signálov[upraviť | upraviť zdroj]

Na spravovanie sú používané nasledujúce štandardné algoritmy, nezávisle od druhu analógového signálu.

Digitalizácia spojitých signálov[upraviť | upraviť zdroj]

Z dôvodu spracovania signálu sa robí digitalizácia spojitých signálov. Dôvody digitalizácie nie sú len ekonomické (lacnejšie spracovanie a prenos dát), ale i technické, lebo s digitálnym signálom môžeme zaobchádzať tak, ako s analógovým nie je možné (bezstratový prenos na veľké vzdialenosti, sofistifikované spracovanie signálu a podobne).

Príkladom je rozpoznávanie reči – pomocou zložitých algoritmov je aplikovateľné len na digitalizovaných signáloch.

Základné analógové signály[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]