Nitriansky kódex

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Nitriansky kódex, latinský evanjeliár, je najstaršou listinnou ručne písanou pamiatkou na území Slovenska.

Pochádza pravdepodobne z roku 1083. Nitriansky kódex je kniha písaná úhľadným písmom s kolorovanými inicálkami, obsahujúca liturgické lexty. Listy sú zviazané vo väzbe z pozláteného mosadzného plechu. Z nej zaujme najviac predná doska, ktorej výzdoba je ozajstným umeleckým skvostom. Dominuje jej byzantský relikviárny dvojitý kríž so strieborného alebo pocínovaného plechu s dutým vnútrom obsahujúcim relikvie - úlomky dreva a kúsok hrubej tkaniny. Tie podľa legendy pochádzajú z kríža, ktorý v 4. storočí údajne objavila na vrchu Golgota matka rímskeho cisára Konštantína Veľkého Helena.

Kniha písaná v latinčine vznikla v benediktínskom kláštore v Hronskom Beňadiku. Obsahuje výňatky z evanjelií čítaných pri bohoslužbách, tzv. perikopy. Okrem toho Nitriansky kódex obsahuje mená svätcov ako i zoznam liturgických sviatkov slávených v čase jeho vzniku.

Po svojom vzniku bol kódex dlho uchovávaný za múrmi kláštora. Po smrti benediktínskeho opáta Jána III. v roku 1510 začal kláštor materiálne a duchovne upadať. V súvislosti s tým kódex v roku 1556 pripadol darom Ostrihomskej kapitule. Na jeho znovuvrátení na Slovensko má veľkú zásluhu arcibiskup Juraj Slepčiansky-Pohronec (1595 - 1685). Jeho pričinením sa táto vzácna písomná pamiatka európskeho významu dostala do Nitry. V rokoch 1919 - 1942 bola však opäť uložená v Ostrihome ako chrámový poklad tunajšej baziliky. Definitívne sa späť kódex dostal v roku 1942 kedy bol uložený na Nitrianskom hrade a dnes je majetkom biskupského úradu.

Nitriansky kódex je zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok v archívoch Slovenskej republiky, kde má poradové číslo jeden.